Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Obhajoba prvenstva i traťový rekord Davida Kariukiho vyšiel organizátorov MMM na približne 370 000 korún

Sportnet|Publikované 22. okt 2002 o 22:00

Košice - Od skončenia 72. ročníka Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach ubehlo už niekoľko dní, a tak sme si sadli na kus reči s riaditeľom

pretekov Branislavom Koniarom (na snímke) a zhodnotili ďalšiu kapitolu druhého najstaršieho maratónskeho podujatia na svete. Dôvodov na spokojnosť bolo viec, než dosť, pretože Kariukimu sa po vlaňajšom zlepšení traťového rekordu o sedem sekún na 2:13:27, podaril i tohto roku husársky kúsok a rekordu mestského okruhu ubral ďalších 47 sekúnd. S B. Koniarom sme sa tentoraz podrobnejšie pristavili predovšetkým pri ekonomickom zabezpečení podujatia a pri číslach, o ktorých sa zväčša hovorí len v zákulisí.

Preteky sa vydarili ako z veľkého sna, nie?

"Z veľkého. Skôr z príjemného. Musím povedať, že posledné noci pred maratónom som spal veľmi dobre, čo sa mi pred tým nie vždy podarilo. Spal som tvrdo a ráno som chodil oddýchnutý. Bolo to dobré znamenie, že sa preteky vydaria.Aj priebeh pretekov bol menej stresový a pokojnejší. Keď sme videli, že skupina sa drží dlho spolu a nie je tendencia spomaľovať, tak to boli prvé príznaky optimizmu a keď odstúpil Robo Štefko, tak tempo neupadlo, dokonca v niektorých úsekoch s vetrom v chrbte dokonca zrýchľovali, takže už sme vedeli, že víťazný čas musí byť dobrý. V tomto počasí bolo možno niekomu chladnejšie, ale organizmus to lepšie znáša, ako horúčavu."

Neprevýšil vaše očakávania fakt, že prvý dvaja sa dostali pod traťový rekord, dokonca pod 2:13?

"Tým, že bolo viac kvalitných bežcov, bolo jasné, že to bude skupinový beh a nie sólový. Adam Dobrzynski potvrdil veľmi elegantným spôsobom skutočnosť, že Poliaci na tomto podujatí veľmi dobre behávali. Adam je osobnosť a do posledných chvíľ sa na Hlavnej pokúšal zdolať Kariukiho. Na takej krátkej vzdialenosti to však nebolo možné. Navyše, Davida veľmi hnali ľudia okolo trate. Pre naše podujatie je však ich výsledný čas pod 2:13 veľmi dobrým výsledkom."

Čo ste im hovorili pred pretekmi na taktickej porade?

"Gro debaty spočívalo v tom, aby vedeli základné veci - kde budú piť, čo budú piť, čo môžu očakávať na trati, aby od rána vedeli aký bude rytmus. Sú to veci, ktoré je potrebné bežcom pripomínať, lebo všade je to inak a nechceli sme, aby došlo k zmätkom. Bolo vidieť, že porada mala zmysel a neskôr sa všetko dodržalo podľa pokynov. V úvode tempo dosť kolísalo, lebo vietor bolo cítiť, takže kilometer nebol za 3:04, ale za 3:12. Robo to však ustál, vidieť, že je veľmi skúsený, nesplašil sa, bežal veľmi rovnomerne a v priemeru urobil presne to, čo sme potrebovali. Dobre vpredu pracoval i Marcel Matanin a do 15. kilometra i Poliak Dziuba. To, čo favoriti ukázali po 30. kilometri, keď Robo odstúpil, to v minulosti nebývalo. Čelo pretekov sa totiž rozsypalo, tempo išlo dole a bežali už len jednotlivci. Teraz sa to zmenilo, čo sa pozitívne odzrkadlilo na výsledku."

Čo myslíte, do akej miery mohla u Kariukiho zohrať svoje skutočnosť, že ako jediný z Afričanov už poznal košickú trať, takže vedel, čo si kde na nej môže dovoliť?

"Myslím si, že toto nebolo až také podstatné. Dôležitejšie podľa mňa bolo to, že David celý rok mentálne pracoval na tom, že bude štartovať v Košiciach. Odkedy od nás vlani odišiel, bol presvedčený, že sa musí vrátiť, lebo jeho pocit a vzťah ku Košiciam bol z jeho návštevy veľmi emotívny, takže vedel, že sa musí vrátiť a to mu v príprave pomohlo. Nemusel sa zaťažovať myšlienkami, či pôjde do Berlína, Chicaga alebo inde. Vedel, že príde do Košíc a v tomto smere mal náskok pred ostatnými, ktorí predsa len štarty hľadali, snažili sa pripravovať na jeseň, no nevedeli, kde budú štartovať. Mentálna prevaha bola na Davidovej strane."

Kariuki poznamenal, že ak ho pozvete aj tretíkrát, príde. Je už vo vašich plánoch i pre budúci ročník?

"Samozrejme, je to náš morálny záväzok, vždy dať víťazovi šancu na obhajobu a v tomto prípade niet o čom uvažovať, že to tak neurobíme. David má už teraz pozvánku a len on ju musí potvrdiť, že chce prísť, že je zdravý. Ak sa tak stane, letenka opäť poputuje do Kene pre Davida Kariukiho."

Skúste trocha poodhaliť zákulisie pozvania top pretekárov na Medzinárodný maratón mieru.

"Je to individuálne, hoci, pochopiteľne, v tomto biznise nejaké šablóny fungujú. Vývoj však ide ďalej u nás i vo svete. Zmenili sme i my fungovanie politiky priťahovania kvalitných bežcov. Pred pár rokmi to fungovalo tak, že sme sa bavili a handrkovali o štartovnom. To znamenalo, že prišiel borec, v piatok dostal v hoteli štartovné, strčil si ho do kufríka a išlo sa pretekať. Trend sa v tomto smere zmenil. Aj vďaka tomu, že poniektorí pretekári sú menej seriózni. Vedia takto obísť pár podujatí, z ktorých niektoré vzdajú a nedobehnú, takže od tohto typu sme aj my upustili. Nakoniec i preto, že nemáme toľko peňazí. Teraz sa zameriavame na osobné bonusy. Najjednoduchšou podmienkou je, že pretekár musí dobehnúť. Potom nasledujú hranice - dobehnúť pod 2:20, 2:18, 2:16 a podobne. Je to však vecou individuálnych rokovaní. Niekto príjme aj iné pravidlá a má celú škálu bonusov. To sa nám osvedčuje a prináša to efekty i v našom rozpočte."

Skúsme zájsť do nedávnej minulosti. Aké štartovné sa v priemere vyplácalo? Alebo konkrétne, aké štartovné dostal Ahmed Salah z Džibutska, jedna z najväčších maratónskych hviezd, ktorá zavítala do Košíc? V roku 1994 štartoval na MMM s osobákom 2:07:07, no po kolízii musel na 11. kilometri odstúpiť z pretekov.

"Salah bol veľmi špeciálny prípad. Jednak to bolo v období, keď, to si priznajme, bolo tých skúsenosti menej a za druhé prišiel do Košíc ako držiteľ druhého najlepšieho času na svete, čo malo samozrejme svoju váhu. Nastala i paradoxná situácia. Hoci bolo štartovné vopred dohodnuté, Salah otázku peňazí nastolil tak, že teraz hneď, nie po pretekoch. Ak nie, nenastúpi na štart. Tlak so Salahovej strany bol veľmi silný a naša možnosť obrany bola dosť znížená pod ťarchou celého mediálneho tlaku. Veď sme si nevedeli ani predstaviť, že Salah je v Košiciach a nakoniec nevybehne. Okamžite by nás novinármi bombardovali otázkami, čo sa stalo a my by sme museli odpovedať v štýle, že sme sa zaťali, postavili si hlavu a odmietli sme platiť štartovné pred pretekmi. Salah aj trochu cítil toto naše slabšie pole, preto sme ho vyplatili vopred. Dopadlo to ako dopadlo, hoci stále o tom môžeme polemizovať, ako to celé bolo. Ani sme netajili, že na tie časy to boli veľké peniaze. Salahovo štartovné bolo i medializované, išlo o 10 000 dolárov. Bola to skúsenosť, ktorá zostane i u nás dlho zapísaná. Práve tu nastal ten bod zlomu, keď sme začali uvažovať, že nikdy viac touto cestou."

Na druhej strane, angažovaním takéhoto mena získal MMM na prestíži vo svete.

"Ja si stále myslím, že vtedy to bolo veľmi citlivé, ale s odstupom rokov to už má iný nádych. Aj teraz, keď sme mali v galérii miesto na výstave, som ochotný tam Salaha umiestniť, lebo história je raz taká malé fauly sa zmažú, zostane jeho skvelý výkon 2:06:50 a bol v Košiciach!"

Prešli ste na nový systém odmeňovania. Bolo veľkým problémom prilákať do Košíc Kariukiho, alebo i samotný pretekár naznačil chcenie vrátiť sa sem?

"Vlani som s ním strávil dosť času, lebo odlietal až v stredu, takže v uvoľnenej atmosfére sme sa mohli porozprávať. Na večeri sme sa lepšie spoznali. Kariuki sa prejavil naozaj ako osobnosť, človek citlivý, vnímavý a inteligentný. Myslím si, že aj on spoznal v Košiciach ľudí, ktorí mu ´rezali´. Samozrejme, pozývame pretekárov obhajovať víťazstvo a už počas roka bola taká komunikácia, že jeho túžba vrátiť sa, bola taká veľká, že jeho manažér nemal veľký priestor manévrovať v otázke bonusov a ťahať ich priveľmi vysoko, lebo sám pretekár chcel prísť. Jeho návrat bol po tejto stránke relatívne striedmy. Jasné, že, ak maratónec zvíťazí a zoberie základné prize money, tak bonus, pokiaľ nie je excelentný, je v tom a je dobrý. Pretekár je spokojný. Pokiaľ však nemá vybehaný základ a išiel by len na štartovné, tak ten tlak je potom väčší. Aj po tomto víťazstve bol David absolútne spokojný. A už nechcem hovoriť o tom, že sme jeden z mála maratónov na svete, že už o pol štvrtej popoludní položíme peniaze na drevo a maratónci odchádzajú spokojní. Sú podujatia, ktorým trvá mesiac, tri mesiace i pol roka, kým vyplatia odmeny. Pretekári potom píšu, kedy dostaneme peniaze, usporiadatelia im odpisujú, aby počkali, lebo sponzor im ešte neposlal peniaze a podobne. Predsa je to potom už o niečo iný vzťah. U nás hneď po pretekoch zobrali najúspešnejší obálky a spokojne bez toho, aby museli niečo urgovať, odišli domov."

Mohli by ste odhaliť všetky náklady, ktoré ste vynaložili na Davida Kariukiho? Jednoducho, čo stála obhajoba a nový traťový rekord Kariukiho?

"Na naše triko išlo vlastne všetko. Môžeme začať od leteniek. Veľa ľudí už má predstavu o ich cene. Africké destinácie sú menej frekventované. Politika leteckých spoločností je zasa taká, že New York vám predajú za 12 000 korún, no Adis Abebu za 68 000 korún, lebo lieta sa tam dvakrát do týždňa, kým do New Yorku trikrát do dňa. Letenka bola náš prvý vstup a vklad. Ubytovanie sa berie ako samozrejmosť. Ak si uvedomíme, že jednotka v hoteli Slovan stojí na deň 2000 korún a vytrvalec je tu päť nocí, tiež sú to nejaké peniaze. Samozrejme, preplatili sme mu i potvrdenky, ktoré doniesol z ambasády, že platil 53 dolárov (približne 2 300 Sk) za víza. Potom prichádza na rad dohoda o jeho motivovaní."

Aké boli bonusy v prípade Kariukiho?

"V jeho prípade boli dve podmienky. Dobehnúť pod 2:20 a pod 2:16. Obe splnil, takže dostal aj bonus. Neviem, či je potrebné o ňom hovoriť, lebo v porovnaní z prize money bola táto čiastka zlomková."

Skúste.

"K prize money dostal ešte 1000 euro (asi 42 000 Sk) za splnenie druhej podmienky čas do 2:16. Keby dobehol do 2:20, bonus by bol polovičný 500 euro. Na doplnenie prize money za jeho víťazstvo a čas 2:12:40 predstavovalo čiastku 6 000 euro (asi 250 000 Sk)."

To bol Kariuki. Čo napríklad Lameck Aguta, víťaz Bostonského maratónu, ktorý sa v Košiciach chystal na comeback, no nakoniec vzdal?

"Aguta bol iný prípad. Svoje tu zohral i Derek Froude, ktorý intervenoval v jeho prospech. Tento manažér tu mal troch pretekárov. Okrem Agutu ešte dvoch Juhoafričanov, takže išlo o nejaký ucelený tím. Nás trochu presvedčil Agutov životný príbeh, že sa treba pokúsiť mu pomôcť. Derek má kredit, je to človek, ktorý je veľmi otvorený a má zmysel pre fair play, takže sme sa dohodli na podmienkach. V prípade Agutu išlo len o letenky a víza, nič viac. Dohoda bola dokonca taká , že ak Aguta nedobehne, na uhradení letenky sa sčasti bude podieľať i Derek. Príliš do veľkého rizika sme teda nešli. Išlo o to, dať Agutovi šancu a priniesť pre média i divákov osobnosť, ktorá niečo dosiahla, a ktorej príbeh je veľmi zaujímavý."

Koľko pretekárov takto motivujete? Vyberiete si elitnú desiatku bežcov, alebo to závisí od každého ročníka?

"Tento rok sme pozvali sedem afrických pretekárov - vrátane ženskej zástupkyne - Poliaka Dobrzynského a Rusa Romanova. Medzi pozvanými boli i Čech Blaha a Poliak Przybyla, no tí nakoniec neprišli. Nesmieme zabudnúť ani na Štefka, ktorý bol trochu špecifický prípad. Tento rok to bolo dvanásť atlétov, ktorí boli v pozícii pozvaných a mali nárok na isté krytie výdavkov a na starostlivosť."

Môžeme sa ešte zastaviť pri košickom rodákovi Róbertovi Štefkovi, ktorý udával tempo takmer do 30. kilometra. Netajil, že dostal honorár za veľmi dobre odvedenú prácu v úlohe vodiča. Môžete povedať, aká bola výška odmeny?

"Môžeme aj o tom rozprávať. Slovo honorár tam presne sedí, lebo v jeho prípade to bola odmena za výkon. Bolo totiž jasné, že odmenu nedostane za koncovku pretekov, ako sa mu v nej bude dariť, ale honorár bol trochu inak skonštruovaný. Mal istú základnú sadzbu a tým, že ju prekročil mal i nejaké bonusy. Pochopiteľne, nesmieme zabudnúť ani na cestu do Košíc a ďalšie výlohy s tým spojené. Súčet všetkých jeho náležitostí sa vyšplhal k hranici 2000 euro (približne 85 000 Sk)."

Generálny sponzor MMM U.S. Steel Košice prispel tento rok čiastkou 3,5 milióna dolárov. Môžete prezradiť, aký je celkový rozpočet podujatia zo všetkými výdavkami?

"Táto stránka veci sa skladá z dvoch pohľadov. Jedného, veľmi pragmatického, účtovného, kde sa pracuje len s financiami a potom pohľad komplexnejší, že sme potrebovali veľa vecí, ktoré sme nemuseli zaplatiť mediálna podpora, výstroj, výzbroj, proviant a podobne. Ten širší rozpočet, ktorý je relevantný a myslím si, že vo väčšej miere odzrkadľuje hodnotu podujatia, sa tohto roku šplhal k 9 miliónom korún."

Bez prispenia sponzorstva v naturáliách?

"Asi šesť miliónov. Keď sme to preratávali, vyšlo nám to na 6 + 3."

Viaceré podujatia si pomáhajú i z peňazí zo štartovného. Ako to je na MMM?

"V našom deväťmiliónovom rozpočte sme z oboch podujatí maratón a minimaratón plánovali príjem zo štartovného vo výške 500 000 korún, čo je necelých 5 percent. Samozrejme, pol milióna nie je až tak málo. My sme štartovné trochu dvihli, aj vďaka tomu, že minimaratón je veľmi zaujímavý pre mladých ľudí, tak sme si povedali, že môžeme pýtať viac a potvrdilo sa nám to, lebo sme ho celý vypredali. Aj v maratóne sme dvihli štartovné, no i tak si myslím, že stále je to slabina nielen nášho podujatia, ale celkove slovenského športu. Tlak na sponzoring je totiž obrovský. Na Slovensku to funguje tak, že 90 percent sponzoring, my si 5 percent nejako zarobíme a 5 percent nám dá štát alebo mesto. Je to veľmi deformované a nepresné pre realitu. Jednoducho, sponzoring to už nemôže utiahnuť. Vzorom by mohli byť britské futbalové pomery, kde to funguje po tretinách tretina vstupné, tretina práca klubu a predajom reklamných predmetov a tretina sponzoring. To je to zdravé, čo si aj my predstavujeme do budúcnosti."

Ste jedným z mála atletických podujatí, ktoré má generálneho sponzora, takže sa nemusí až tak strachovať o holú existenciu. Aké sú ohlasy z U.S. Steelu Košice. Debatovali ste predbežne aj o výhľade do budúcnosti?

"Zmluvy sú jednoročné. Všetko závisí od vyhodnotenia a urobenia odpočtu, toho, čo sa podarilo urobiť. Na základe kontraktu, totiž pre nás vyplýva povinnosť všetko zdokumentovať. Najmä otázku reklamného plnenia. Osobne si myslím, že v médiách i na samotnom podujatí bolo cítiť, že sa snažíme s touto značkou pracovať a že máme i istý synergický postavený spôsob ako to robiť. Jednoducho má to i hlavu a pätu, takže je to naša devíza, aby sme túto spoločnosť oslovili i do budúcnosti. Aby sme opäť našu ponuku rozšírili, lebo máme predstavu, že ak by sme chceli navyšovať vstup U.S. Steelu Košice, sme pripravení a ochotní z našej strany tento projekt rozšíriť a ponúknuť mu zaujímavé riešenia. Na tom chceme pracovať. Myslím si, že podľa rozhovorov sa dalo vycítiť, že určitá spontánna spokojnosť tu je. Nechcem to však zakríknuť a hovoriť za predstaviteľov U.S. Steelu, ale to, že zaradili toto podujatie do svojho kalendára a aktivít svedčí o tom, že s ním rátajú."

Na jednej strane ste sa tešili, že bol prekonaný rekord o 47 sekúnd, no trochu vám nespôsobuje vrásky ďalší ročník? Predsa len úroveň i latka kvality sa v posledných rokoch stále dvíha vyššie a tým pádom sú i vyššie očakávania.

"Opäť je to nejaký laický pohľad, že si šijeme na seba nejakú búdu. Verím, že naši partneri nebudú mať len tú jednu prizmu, že iba rekord je meritom veci, a keď na budúci rok bude zlé počasie, výsledky nebudú až také kvalitné, takže stratíme priazeň. Snažíme sa budovať toto podujatie trochu do šírky. Hovoriť o mladých bežcoch, občianskom princípe a to je trochu viac, než čas víťaza. Toto podujatie chceme urobiť trochu širokospektrálnejšie, aby nás všetci nezahrabali a nevyprevadili, keď čas víťaza náhodou nevyjde podľa predstáv."

Pred časom ste spomínali, že do Košíc by ste opäť chceli pritiahnuť preteky svetového rangu, akým boli svojho času mimoriadne úspešné majstrovstvá sveta v polmaratóne. Mohli by ste bližšie špecifikovať, na čom pracujete?

"Nerád by som o tom hovoril, lebo nie je to len v našich rukách, ale i v rukách nášho partnera. Je to otázka najbližších týždňov a mesiacov, kedy by sme to mali sformulovať a potom na to získať ohlas. Čo k tomu viac povedať. Malo by to mať charakter svetového šampionátu pre istú oblasť spoločenského života, respektíve pre istú celosvetovú komunitu, ak by som to mal takto charakterizovať. Ale nerád by som teraz bližšie o tom hovoril."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.