Nedeľa, 24. január, 2021Meniny má Timotej

O zadymenom autobuse, nevykúrenej hale a soche Lenina...

Sportnet|Publikované 12. dec 2002 o 23:00

Záporožie - V utorok ráno sa devätnásťčlenná výprava ženského basketbalového klubu Delta V.O.D.S. Košice aj s našou účasťou vydala na cestu do

Záporožia. Očakávania boli všelijaké, veď všetci dobre vedeli, že Ukrajina je zemou, kde sa po páde komunizmu zastavil čas. Kto o tom pochyboval, po dvoch dňoch v Záporoží už nepochybuje.

Colná kontrola autobusu s výpravou Delty prebehla až nečakane hladko, na letisku v Užhorode, ktoré zjavne nepatrí k najvyťaženejším, čakalo lietadlo, ktoré nás malo previezť naprieč takmer celou Ukrajinou do dejiska zápasu. Aj lietadlovému analfabetovi pri pohľade na pristavenú 'mašinku' muselo byť úplne jasné, že má už pekných pár rôčkov za sebou a rozhodne ani zďaleka nepatrí medzi najnovšie a najmodernejšie typy. Samozrejme, bola to živná pôda pre čierny humor, vynikal v ňom najmä klubový lekár Prof. MUDr. Bohuš. Našťastie, obavy sa nepotvrdili, vyše dvaapolhodinový let prebehol bez akýchkoľvek problémov (ak nerátame celkom slušný rachot, ktorý náš dopravný prostriedok počas letu narobil). Privítal to najmä realizačný tím, ktorý mohol nerušene naplno rozbehnúť kartársky ošiaľ.

Z letiska na Záporoží sa prestupovalo do pripraveného ukrajinského autobusu. Na miesto určenia - do hotela došiel v pohode, čo na tom, že pri vykurovaní interiéru narobil vnútri taký dymový opar, že niektoré hráčky ledva lapali po dychu. Po trištvrtehodinovej ceste po Záporoží sme dorazili do hotela Chartica na rovnomennom mestskom ostrove na rieke Dnepr. No, hotela... Čo sa týka izieb, u nás by sa mu ušlo skôr pomenovanie turistická ubytovňa, ak nerátame farebný televízor. Radiátory síce hriali, ale napriek tomu bola vo väčšine izieb zima, čoho sa výprava obávala najviac. Snaha športového riaditeľa Mariána Matyáša o nápravu skončila na zápornom pokrútení hlavou recepčnej pani v stredných rokoch. Rýchlosťou blesku sa začali šíriť fámy o dvoch ohrievačoch, ktoré mali byť na izbe dvojice Rošková - Tebinková. Tie sľubovali aspoň akú-takú záchranu, takže sa rozprúdili vášnivé debaty, do ktorej izby by jeden z týchto ohrievačov mal presunúť. Našťastie, dievčatá sa nejako dohodli bez toho, aby si skákali do vlasov.

Téma zimy na izbách bolo hlavnou témou diskusií aj pri obede. "Bože, kde sme to prišli? Chorvátsko moje," zavzdychala si uzimená legionárka Simona Šodová. (Žiaľ, podľa toho vyzeral aj jej výkon v stretnutí). Hotelová reštaurácia však s vybavením izieb ostro kontrastovala, bola naozaj na úrovni. Nielen preto, že jedno pivo stálo päť ukrajinských hrivien, alebo ak chcete, jeden americký dolár. Interiér vyzeral luxusne, čomu zodpovedala aj klientela. Po večeri vyšiel zo zákulisia na pódium reštaurácie uhladený spevák v stredných rokoch a v repeťáckom duchu spustil svoje. Na ďalší deň večerný program podniku pokračoval pre zmenu vystúpením tanečného páru. Skrátka, naozaj na úrovni.

Späť do reality sa však hráčky vrátili na večernom tréningu. Vstup do športovej haly Junosť (Mladosť) sprevádzali zimomriavky, nemohlo v nej byť viac ako pár stupňov nad nulou. Možno 7, možno 8. "Zajtra na zápase bude teplejšie, zakúria," vyprevádzal z tréningu výpravu tréner domácej Kozačky Vladimir Komjanov. Ťažko povedať, či mu niektorá z hráčok verila, ak aj áno, na zápase sa presvedčila, že to boli síce slová pekné, ale nie tak celkom pravdivé.

Apropos, hala. Štyridsať rokov stará, ale zachovalá. Určite však pozoruhodná tým, že ide vlastne o prerobený zimný štadión so zachovalými mantinelmi i 'hokejovým' hľadiskom. "Od roku 1975 sa tu hokej už nehrá. Viete, na Ukrajine nie je taký populárny," vysvetľoval správca objektu.

Stredajšia popoludňajšia prechádzka po ostrove uprostred Záporožia nám veľa neukázala. V chudobnej štvrti žijú prevažne starší ľudia a obdivovať tam skutočne nebolo čo. Typická sovietska komunistická 'architektúra'. Všetko betónové a najmä čo najväčšie. Za zmienku stojí len opustená piesková pláž na brehu Dnepra. V centre mesta bolo možno živšie, nám sa tam dostať nepodarilo. Bývalá hráčka Delty Ukrajinka Liza Lysenková, ktorá žije v Záporoží, však niektoré svoje exspoluhráčky vzala autom na chvíľu do jednej pizzérie a od nej sme sa dozvedeli napríklad i to, že na konci jednej z ulíc stále stojí veľká socha Lenina. O jej odstránení sa ani nerozmýšľa, tamojší ľudia to berú ako súčasť histórie.

O zápase písať ťažko, výsledok hovorí jasnou rečou. Aj keď Kozačka hrala dobre, taký debakel to rozhodne byť nemusel. Po prvej štvrtine viedli favorizované domáce len o dva body, z čoho bol milo prekvapený aj vedľa nás sediaci generálny manažér klubu Daniel Jendrichovský. Potom sa však spustila lavína, ktorú nik z Košičaniek nezastavil až do konca. Stretnuie prenášala aj ukrajinská televízna spoločnosť TV 5 Sport, ktorá okrem iného v ukrajinskom jazyku sčasti kopíruje aj vysielanie Eurosportu.

V štvrtok ráno si výprava Delty zbalila svojich 'päť slivák' a pobrala na spiatočnú cestu, no prechod hranicami späť na Slovensko tentoraz už taký bezproblémový nebol. Už otázka ukrajinského colníka po nástupe do autobusu: "Valuty máte?" neveštila nič dobré. A tak nastalo hromadné vyberanie dolárov z peňaženiek a ich skrývanie po vreckách, ako za starých čias. Pre istotu. Pri všetkých tých zážitkoch jeden nikdy nevie, či aj spomínaný colník zaregistroval zmenu doby, tak načo riskovať. Napokon sa uniformovaný muž umúdril a aj jeho slovenskí kolegovia si podrobnú kontrolu všetkej batožiny na poslednú chvíľu rozmysleli. Včera o tretej popoludní teda presne podľa plánu hráčky už vstupovali z autobusu pred košickou starou športovou halou. O dve hodiny na nich už čakal ďalší tréning a po ňom regenerácia.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.