Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Nedarí sa? Šťastene treba napomôcť!

Sportnet|Publikované 13. dec 2004 o 00:00

Šťastie je vrtkavé, to športovci veľmi dobre vedia. Bez neho sa vyhrávať nedá, tvrdia. Potrebný je aspoň kúsok, inak to nejde, môžete sa snažiť,

koľko chcete, počúvame často z ich úst. Šťastena je v športe dôležitá rovnako ako v živote. Nemožno však na ňu čakať zo založenými rukami, treba si ju vedieť nakloniť. Samozrejme, v prvom rade poctivým a tvrdým tréningom. Ale nielen ním, veď rovnako tvrdo trénuje aj konkurencia. Treba teda pridať čosi navyše. Čo? So šťastenou to skrátka treba vedieť. Ako sa to dá dosiahnuť? Každý zo športovcov má na to svoj recept, ktorému verí, že je zaručene tým pravým. Niekoľko z nich vám ponúkame. Oslovili sme totiž zopár známych košických športovcov s otázkou: Akým rituálom si opäť nakloniť šťastenu vo chvíľach, keď sa nedarí?

Bicek mení systém obliekania

Hokejista New Jersey Devils Jiří Bicek, momentálne počas výluky v NHL výrazne pomáhajúci materskému HC Košice, sa tiež priznal, že húta, čo obmeniť, keď to nejde. "Každý športovec hovorí, že nie je poverčivý, ale takmer všetci majú svoje rituály. Aj ja, keď sa mi prestane dariť, začnem sa zamýšľať, prečo a hľadám cestu, ako to zmeniť. Tých rituálov nie je veľa, každý si vyberie to svoje, čomu verí. Ja to napríklad riešim pri obliekaní výstroja. Ja si stále obliekam na zápas časti oblečenia a výstroja v rovnakom poradí. Všetko má svoju stanovenú postupnosť, napríklad najprv pravý holený chránič, potom ľavý, potom korčuľu. Keď sa nedarí, zmením to, začnem napríklad ľavou nohou. Samozrejme, potom si človek musí to šťastné poradie pri obliekaní zapamätať (smiech). Všetko je to však v hlave, nemyslím si, že výkonnosť záleží práve od tojhto. Je to však také zaujímavé, hráč miečo zmení a potom si myslí, že sa mu začalo opäť dariť práve kvôli tomu," pousmial sa J. Bicek. V jeho prípade sa teda šťastena privoláva pomocou obliekania na zápas. "Je to tak, napríklad hokejku meniť nezvyknem. Palicu mám väčšinou tú istú, ak by som začal niečo vymýšľať aj s ňou alebo ju mal meniť, to už by muselo byť veľmi zle. čo som ešte v zámorí vyskúšal, bolo to, že som si pri zápase vonku zmenil svoje miesto v šatni. Nesadol som si na svoje obvyklé, ale vybral som si nové a veril, že to bude pre mňa šťastnejšie." V zámorí sa podobné zvyky na privolanie šťasteny používajú bežne. "Je to asi rovnaké ako na Slovensku. Myslím si, že my hokejisti nie sme žiadnou výnimkou, robia tak aj iní športovci. Spomínam si, že jeden môj zámorský spoluhráč raz zmenil miesto na predzápasovom obede, sadol si na inú stoličku a k inému stolu ako zvyčajne."

Krotákova hokejka bola už aj v mise

V marci 2002 hrali hokejisti HC Košice semifinále play-off našej extraligy proti bratislavskému Slovanu. V základnej časti súťaže bol v tom čase bezkonkurenčne najlepším strelcom tímu terajší kapitán HC Arne Kroták. V spomínanej semifinálovej sérii ho však šťastena akoby opustila a na hokejku sa mu začala lepiť smola. Bojoval mal aj šance, triafal žrdky, no puk nie a nie vojsť do bránky. Na túto tému sme sa s ním vtedy rozprávali a on pre náš denník vtedy uviedol: "Možno by som to ani nemal hovoriť, ale skúšal som už všelijaké veci. Hokejku som už namočil aj do záchodovej misy, ale keďže to nepomohlo, neviem, či sa tam nedám celý...," priznal v rozhovore spred dvoch rokov A. Kroták, že siahol už na rôzne rituály, ako privolať šťastenu.

Kováč už skúsil všetko možné

Odchovanec košického hokeja Kristián Kováč, momentálne hrajúci v prvoligovom Prešove Kristián Kováč za pôsobenia v HC zmenil číslo dresu. Vyzliekol sedemnástku a vybral si deviatku. "Veru, príčina bola presne tá, že sa mi nedarilo. Skúsil som teda zmeniť číslo dresu, deviatka bola už od detských rokov moja obľúbená. Nemal som vtedy dobrý rok, bol som často aj chorý a zranený, tak som sa rozhodol vrátiť k deviatke. Ja som však už vo svojej kariére skúšal všetko možné, keď mi to nešlo. Menil som výstroj, chrániče, rukavice, rezal som hokejku, piloval, brúsil, ináč som ju zahýnal, vždy som niečo majstroval, len aby som si naklonil šťastenu," prezradil K. Kováč.

Valentín oholí hlavu

Odchovanec košického hokeja a bývalý juniorský reprezentant Slovenska Alexander Valentín pôsobí v univerzitnej súťaži v USA v tíme R.P.I. Aj tento obranca si za morom zvykol, že keď sa nedarí, treba niečo zmeniť. "Keď tak nad tým rozmýšľam, tak je pravda, že najaký rituál sa nájde aj u mňa. Už zopár posledných rokov pôsobím v Amerike a keď tu na mňa prišlo obdobie, že sa mi nedarilo, tak som si vždy ostrihal hlavu dohola. Ani neviem, prečo... (smiech). Najmä som si však vždy v takých chvíľach pridával niečo naviac po tréningu na ľade. Na krízu je totiž najlepším liekom len a len drina. Rituály síce majú skoro všetci hokejisti, ale myslím, že všetko je to len v hlave. Aj to, že si ja oholím hlavu, je len o psychike. Takýto rituál pomáha mne, no bez tvrdého tréningu ani to nemá význam," zamyslel sa A. Valentín. Keďže A. Valentín pôsobí v zámorí, zaujímalo nás, aké zvyky na privolanie šťasteny majú zaužívaní americkí hokejisti. "Náš kapitán, keď sa mu nedarí, zásadne mení štýl olepenia hokejky. Buď zmení farbu pásky z bielej na čiernu, alebo miesto, kde si olepuje čepeľ. Niečo špeciálnejšieho, čo bolo ozaj výnimočné, som v našom tíme zatiaľ nespozoroval."

Antl hľadá vinu v teniskách

Hádzanársky reprezentant Slovenska, košický odchovanec Radovan Antl momentálne obliekajúci dres osemfinalistu Ligy majstrov Tatrana Prešov, takisto vie, čo je príčinou, keď prídu chvíle, že sa mu nedarí. "Vinu vtedy zvaľujem na slabo vyčistené tenisky. Pred každým zápasom si ich totiž zvyknem poriadne umývať, trvá mi to niekedy aj desať minút. Robím tak, či sa mi darí, či nie. Keď však príde zápas, v ktorom mi to nejde, po jeho skončení si poviem, že príčina je v tom, že som si slabo umyl tenisky. Pred ďalším stretnutím si v taký čas umývam tenisky ešte dôslednejšie. Ale nieže by som ich šúchal až tak, že by som si zdral ruky," smeje sa Rado Antl.

Kažimírová sa nestrihá

Basketbalistka Delty I.C.P. Košice, momentálne na hosťovaní v Cassovii, síce priamo žiadne rituály na navrátenie šťasteny nepoužíva, keďže s úsmevom na perách vraví: "Nám sa ťažšie čosi vymýšľa, ako napríklad hokejistom. Tí môžu zmeniť hokejku, ale ja keby siom každý týždeň napríklad menila tenisky, určite by to nebola lacná záležitosť." Na druhej strane, aj keď Kažimírová špeciálne šťastenu pomocou rituálu neprivoláva, pohnevať sa s ňou rozhodne nechce. A na to už recept má. "Poćas sezóny si nikdy nestrihám vlasy, aby som neurazila šťastenu a vyhýbali sa mi zranenia. Vymyslela to pred dvoma rokmi moja mama. Vtedy som mala za sebou ročník, ktorý bol pre mňa zlý, čo sa týka zranení. Mala som vytknutý členok, problémy s ramenom a ešte čosi ďalšieho. Mama usúdila, že je to kvôli tomu, že som sa ostrihala. Navrhla mi teda, aby som si počas sezóny už vlasy nestihala a zranenia sa mi budú vyhýbať. Poslúchla som jej radu a zatiaľ to vychádza. Strihám sa už len po sezóne a zranenia sa odvtedy na mňa nelepia," vysvetlila nám K. Kažimírová. V uplynulých dňoch však predsa len zdravotné problémy mala, týždeň strávila v nemocnici. "Áno, ale to bola len choroba, nie zranenie. Takže môj rituál naďalej funguje, ostanem mu určite verná i naďalej," trvá na úspešnosti svojej metódy košická pivotka.

Kožlej začína sprava a vždy je posledný

Bývalý slovenský futbalový reprezentant a hráč Tatrana Prešov, Sparty Praha, 1. FC Košice, Olympiakosu Nikózia a v súčasnosti Omonie Nikózia Jozef Kožlej svoje zvyky nemení, ani keď sa mu nedarí. "Nič nemením. Stále sa na vec pozerám tak, že dočasné strelecké suchoty súvisia s mojím výkonom. Preto sa snažím viac na tréningu, ako meniť rituál. Ten mám už zaužívaný niekoľko rokov. Kopačku si obúvam najprv vždy pravú. Rovnako je to i u oblečenia - najprv všetko z pravej strany, potom z ľavej." Ostrostrelec Omonie si na zápasy nenosí žiadneho maskota pre šťastie. "U mňa také nič neexistuje. Keď sa mi strelecky nedarí, nezvaľujem vinu na rituálne veci." Obliekanie a obúvanie sa sprava nie je jedinou tradíciou u J. Kožleja pred zápasom. Príprava začína už doma. "Manželka Monika mi pred každým stretnutím dá pusu a urobí mi krížik na čelo. Akj keď sa nedarí, nič sa na tom nedarí a ani nič nevylepšujeme," poznamenal J. Kožlej.

Tieto praktiky nie sú len módou posledných mesiacov. Jožko sa svojho zaúživaného rituála drží niekoľko rokov. A niektoré veci, ktoré si vyskúšal počas pôsobenia v 1. FC Košice sa ujali i na Cypre. "V Košiciach bola moja príprava na stretnutie jedným veľkým rituálom. Teraz to už obmedzujem len na obúvanie a obliekanie sprava doľava. Inak, z Košíc mi ostali ešte nejaké zvyky. Vždy som chodil na rozcvičku pred zápasom v rovnaký čas. Stále som chodil posledný na masáž a rovnako tak som posledný vychádzal z autobusu. Tieto pravidlá dodržiavam i na Cypre," dodal J. Kožlej.

Niektorí na rituály nie sú

Slovenský reprezentant v krasokorčuľovaní, košický rodák Juraj Sviatko recept na vzývanie urazenej šťasteny nemá. Takýmito vecami sa príliš nezaoberá, aj keď priznáva, že i v krasokorčuľovaní je dobrá psychická pohoda dôležitá. "Keď mám pravdu povedať, ja nie som veľmi na rituály. Takže sa nedá povedať, že by som vymýšľal niečo špeciálne, keď sa mi nedarí. Samozrejme, psychika hrá aj v našom športe svoju rolu a keď sa tak zamyslím, ak sa mám na pretekoch cítiť dobre psychicky, potrebujem sa čo najmenej pohybovať v prostredí, kde sa preteká. Nemám to rád. Nedá sa to asi považovať za nejaký rituál, ale vždy najradšej len prídem na štadión, rozcvičím sa a idem na jazdu. Čo najkratší čas strávim na štadióne počas pred svojou jazdou, tým lepšie," usmieva sa J. Sviatko.

Takisto populárny hokejista HC Košice Gabriel Špilár nezdieľa názor, že v prípade, keď sa nedarí, je potrebné niečo meniť. "Ja nosím pre šťastie ako talizman kamienok, ale žeby som niečo menil, keď sa mi nedarí, tak to nie. Takéto veci ja nevymýšľam, len sa snažím v tých chvíľach viac trénovať, aby sa to otočilo opäť správnym smerom," povedal nám G. Špilár.

Súvisiace články