Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Nebáť sa hrať a čerpať z banky skúseností

Sportnet|Publikované 28. okt 2005 o 00:00

Poprad Hokejoví zelenáči pendlujúci medzi dvoma kategóriami to majú pestré. Aj Marcela Haščáka (na snímke) sme oslovili akurát cestou do Trnavy, kde

ho čakali povinnosti v juniorke. "Zvládam to," usmial sa útočník, ktorý sa v tejto sezóne objavil ako debutant v kolektíve Popradu. Na konte má dosiaľ dvanásť duelov medzi dospelými, v ktorých sa prezentoval jedným gólom a jednou a asistenciou. Prvý raz sa objavil v áčku v príprave proti Žiline, extraligovú premiéru si odbil v súboji so Zvolenom. "Stále treba bojovať o miesto v zostave a tak musím na sebe makať." Rád nastupuje po boku skúseného hráča, ako je napríklad Žemlička. "My, mladí, vtedy lietame a on nás svojím rozumom usmerňuje. Je to banka skúseností, z ktorej sa dá stále čerpať."

Marcel je vďačný trénerovi, ktorý mu dal šancu. O to viac ho mrzí, ak mu čosi nevyjde. Napríklad ak nepremení šancu. "To sa mi prihodilo aj minulý týždeň na Slovane, keď som netrafil do čierneho. Vôbec presadiť sa pred bránkou súpera je mojou úlohou, na ktorej musím popracovať. Starší háči majú viac síl, na nás zostáva hlavne korčuľovanie hore-dolu." Priznal, že s prenikom do najvyššej súťaže už teraz nerátal, predpokladal, že jeho čas by mohol prísť v budúcom ročníku. Pochopiteľne mal ohromnú radosť, keď dostal "povolávací rozkaz". Český kouč ladí výkonnosť podnetmi prichádzajúcimi z dynamiky a nadšenia omladiny, hoci je zrejmé, že začínajúci jednotlivci sa sem-tam zbratajú s poplašenosťou. Prirodzene, v zlomových momentoch juniori zostávajú sedieť a ťarcha povinností sa presúva na ostrieľaných matadorov. Avšak i zo striedačky sa dá všeličomu priučiť. "Nie je veľa takých trénerov, ktorí by dali priestor toľkým ako ja. Pán Svozil nám kladie na srdce, aby sme sa nebáli hrať a ukázať to, čo vieme. Vie nás podporiť, povzbudiť a upozorní na chyby, aké ešte robíme." Vstup na elitnú scénu nie je vo všetkom priamočiary. Ak však bije v hrudi statočné srdiečko, všetko ide ľahšie. Menovec známej slovenskej hokejovej osobnosti Ota Haščáka naozaj neprejavuje bázeň v stretoch so staršími rivalmi. Nezľakne sa, tvrdá hra mu sedí. "Niektorý zápas vyjde lepšie, iný zase až tak nie. Pravdaže, rád spomínam na vystúpenie proti Slovanu či Nitre."

Po kratučkej pauze, keď vypadol utorkový termín, dnes Podtatranci sa dnes predstavia na košickom štadióne. Marcel hral proti tomuto súperovi iba raz v domácom prostredí. "Naposledy sme zaváhali, nuž by bolo dobré, aby sme teraz do tretice Košičanov zdolali a darilo sa celému mužstvu i mne."

SPOVEĎ DEBUTANTA

Meno a priezvisko: Marcel Haščák.

Dátum narodenia: 3. februára 1987.

Miesto: Poprad.

Znamenie: Vodnár.

Výška: 180 centimetrov.

Hmotnosť: 84 kilogramov.

Post: Ľavý krídelník.

Športové korene v rodine: Nikto z rodičov sa žiadnemu odvetviu nevenoval. Brat hral tiež hokej, ale skončil ako junior. K hokeju ma priviedol otec a som rád, že to urobil.

Začiatky kariéry: Mal som sedem alebo osem rokov, keď som sa ukázal na prvom tréningu.

Prvý súťažný zápas: Nepamätám sa na podrobnosti, akurát viem, že to bolo v popradskom drese vo štvrtom-piatom ročníku.

Prvý gól: Nespomínam si, kedy to bolo a proti komu som skóroval.

Vzory v živote a hokeji: Otec a rád by som sa podobal ako hráč Peťovi Bondrovi.

Najväčšia odmena: To, že som dostal šancu zahrať si v áčku.

Trest, ktorý mrzel: Dosiaľ som si nič také nevykoledoval. Ani doma, ani v športe.

Ciele a ambície: Chcel by som si raz zahrať v NHL a založiť si rodinu.

Najsmoliarskejší moment: Zranenie kolena pred dvoma rokmi a následná operácia. Maródoval som pol druha mesiaca.

Najšťastnejší okamih: Vtedy, čo som prvý raz v extralige skóroval proti Slovanu.

Krédo, motto: Nedovoľ, aby ťa strach z prehry vyradil z hry.

Najlepší kamarát: Tých je veľa, napríklad Marek Mašlonka, Rišo Raček.

Súvisiace články