Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Naše tri hokejové nádeje spod Tatier sa presadzujú v Kanade

Sportnet|Publikované 20. dec 2002 o 23:00

Kežmarok / Severná Amerika - Traja hokejisti, ktorí reprezentujú podtatranský hokej v ďalekej Kanade a USA a hrajú v tamojšej najvyššej juniorskej

súťaži, sa konečne vyznali zo svojich dojmov, ktoré zažili a zažívajú v ďalekej cudzine. Michal Gavalier, Richard Jasovský a Miroslav Štolc, ktorí majú už čo-to zo zámorskej hokejovej skúsenosti za sebou, nezabudli pri svojom odkrývaní svojho vnútra na dobre mienené rady pre hokejistov, ktorí majú snahu ísť v ich šľapajách a hrať v blízkej budúcnosti za nejaký kanadský, či americký celok. Michal, ktorý hrá za východokanadský klub Rimouski Océanic je v Kanade druhý rok. Richard hrajúci za kanadský Brandon Wheat Kings hrá svoj prvý rok tak ako aj Miro, ktorý hrá za americký klub Spokane Chiefs.

Ako vás privítala Kanada, v prípade Mira USA a aké ste mali prvé dojmy z nej?

M.G. Je to super krajina na hokej. Chodí tu veľa divákov na každý zápas. Minulý rok bolo pre mňa všetko nové. Musel som si zvykať na nové spôsoby, ale udomácnil som sa tu veľmi rýchlo. Tento rok som sa tu tešil.

R.J. Kanadská pôda ma privítala augustovým teplom. Vo Winnipegu ma čakal manažér klubu Wheat Kings. V živote sme sa predtým nevideli, ale on si to zamieril rovno ku mne a hneď sa spýtal, či som hokejista Richard Jasovský. Na začiatku kanadskej anabázy som bol vystrašený, že ako to tu bude, že či to zvládnem. Treba mať na to všetko tvrdú náturu. V začiatkoch to tam veru nebolo ľahké. Už vtedy som si pomyslel, že by mi to však malo ísť.

M.Š. Bol som veľmi milo prekvapený. Myslel som si, že ako európana ma spoluhráči budú odsúvať vždy na druhú koľaj, ale práve naopak. Zobrali ma hneď do partie, ako keby som bol jedným z nich. To som pravdu povediac vôbec nečakal.

Čo si sa naučil z hokejovej abecedy v Kanade, v čom si sa zdokonalil?

M.G. O tom nechcem nahlas rozprávať. To by mali posúdiť iní, ale ja si myslím že som sa zlepšil vo všetkom o niečo, ale tak najviac v hre do tela.

R.J. Prvé čo som sa naučil je mať hlavu vždy hore! Inak by bolo po mne! Tu je iný štýl hokeja, takže vždy sa naučím niečo nové. Napríklad inak brániť pri oslabení, inak útočiť v presilovke, inakšie založiť útok v normálnom priebehu. Zvýšil som pozornosť aj aktivitu. Tu sa hrá kombinačný hokej málokedy. Tu sa puk proste nahodí na zadný mantinel a konkrétny útočník ho musí vybojovať. Asi takýto štýl hráme my. Výhoda tohto spôsobu je vtom, že získame súperovu tretinu a máme veľkú šancu streliť gól. Ja si myslím, že som teraz viac výbušný silovo. To však by najlepšie mohli posúdiť tí, ktorí ma videli na Slovensku a teraz v Kanade.

M.Š. V každej hokejovej krajine sa dá vždy niečo nové naučiť a Kanada patrí medzi jedny z najlepších. Naučil som sa veľa vecí, ktoré sa mi určite zídu v mojom ďalšom hokejovom živote. Tak v prvom rade som si musel zvyknúť na tvrdosť a rýchlosť s ktorou som sa na Slovensku tak často nestretával. Je potrebné mať oči vždy otvorené a mať ich vpredu aj vzadu, lebo po odohraní puku vždy nasleduje tvrdý bodyček.

Čo vyžaduje tréner na tréningoch?

M.G. Maximálne nasadenie na každom tréningu, to je všetko!

R.J. Predovšetkým aby sme všetko robili v rýchlosti. Spracovanie puku, streľba, kombinácie,... Tréningy sa oproti slovenským líšia iba v tom, že sú oveľa dynamickejšie. Tu sa 45 minút malá, potom je oddych, znova "makačka" 45 minút, znovu oddych,... Vždy iné cvičenia. Zameriavame sa na streľbu, rýchlosť, tvrdosť, silu a kombinácie s častou streľbou.

Je ťažké si zvyknúť na ich hru. Všetko treba robiť vo väčšej rýchlosti a popritom byť oveľa viac agresívny. Nevraživosť medzi hráčmi nie je. Každý vie na čo tu je. Každý sa chce presadiť. I preto na tréningu sa hrá tak ako v zápase, niekedy až surovo. Hráč na to musí byť pripravený. Preto má byť tá hlava vždy hore. Teraz sa mi tento kanadský štýl robiť všetko vo väčšej rýchlosti dosť páči, okrem tej hrubosti.

M.Š. Tréner vždy vyžaduje hlavne sústredenie sa len a len na tréning a ako tu tomu hovoria "HARD WORK" čo znamená ísť celý tréning naplno nepoľaviť ani v jednom cvičení, striedaní atď.

Čim sa odlišuje zápas juniorov na Slovensku a v Kanade?

M.G. Vo všetkom. Je to oveľa rýchlejší hokej. Hra sa tu viac na telo. Ja by som to viac prirovnal u nás k seniorskému než k juniorskému hokeju!

R.J. Bitkami. Tu je ich väčšinou veľmi veľa. Niekedy sa hrá až brutálne. Sú tu proste veľmi tvrdé zápasy a nie je ľahké sa tu presadiť. Preto tu majú nižší hráči veľké problémy. Rozdiel je i v tom, že tu sa nepozná čo je to stratený zápas. Hrá sa naplno za každého stavu. Neraz sa tu otáčajú zápasy i vtedy, ak mužstvo prehráva o štyri góly. Na zápasoch sa pohybuje dosť skautov, hľadiská sú plné a aj preto sa hrá vždy naplno. Nikto vám tu nedá oddýchnuť. Atmosféra v hľadisku je veľmi dobrá. Povzbudzuje sa celý zápas, aj keď mužstvo prehráva. Ja som si spočiatku ani nevedel zvyknúť hrať pred takými plnými tribúnami. Bol to pre mňa šok. Mužstvo je jednoliata partia. Ak na Slovensku urobil niekto chybu, samotní spoluhráči hráča "zdžubali" že koniec. A nech sa nikto nesmeje. Je to pravda. Tu môže chybu hráčovi vytknúť iba tréner, ale ani on ani nikto si tu nedovolí "buzerovať" hráčov alebo podobné veci...

M.Š. Ako prvé by som spomenul záujem fanúšikov (ľudí) o juniorsky hokej. Keď na Slovensku chodí na juniorov okolo 250 ľudí, tu je to každý zápas v priemere 6000 ľudí. V tom je veľký rozdiel. Hokej je tu ako som už spomínal oveľa tvrdší a rýchlejší. Tato liga (WHL) sa dá kvalitou prirovnať k našej extralige a povedal by som že niektoré zápasy sú aj na vyššej úrovni.

Ako sa cíti mladý Slovák v Kanade, či USA, kde niet nablízku Slováčika - letáčika?

M.G. Začiatky sú tu ťažké, ale dá sa to zvládnuť, keď vás drží niečo prečo ste tu!

R.J. Po štyroch mesiacoch v Kanade som si už zvykol. Viem, že všetko je len na mne... Bližšie som sa spriatelil s jedným z mojich spoluhráčov - Jordin Tootoo. Je náš najlepší strelec a hráč v jednej osobe. Ide aj na MS 20. Ostatní hráči sú v pohode. Sme jedna partia. Bývam s kapitánom nórskej reprezentácie - Tollefsenom.

M.Š. Ja osobne som mal šťastie, lebo so mnou do mužstva draftovali aj Jakuba Langhammera z Českej republiky, takže mal som to trošku jednoduchšie ako ostatní chalani, ktorí sú v tíme sami. Na začiatku som mal problémy s angličtinou a musel som si zvyknúť na nové prostredie a ľudí okolo mňa. Po troch mesiacoch môjho pôsobenia tu v zámorí sa moja angličtina viditeľne zlepšila a už je to lepšie ako na začiatku.

Čo robievaš vo voľnom čase?

M.G. Väčšinou idem do fitnes, pozerám televízor a internet!

R.J. Do zimy som chodil hrať golf. Teraz chodím hrať bowling. Inak počítač, fitnes, rozprávam sa s domácimi, niekedy idem do mesta, absolvujem kurz angličtiny, internet,...

M.Š. V sezóne hráme 72 zápasov + play-off takže veľa voľného času tu nie je, ale ak sa nejaký nájde, tak sa snažím "dobiť" energiu spaním, alebo si zahrám playstation alebo surfujem po internete. Občas zájdeme so spoluhráčmi do kina alebo ideme skúsiť šťastie do kasína.

Poznajú Ťa už v meste? Rozdal si viac autogramov deťom alebo mladým slečnám?

M.G. Väčšinou ma poznajú. Sem tam idem po ulici a ľudia sa pristavia a opýtajú sa ako sa mám. Sú tu milí ľudia. Väčšinu autogramom som podpísal deťom, ale slečny sa nájdu tiež!

R.J. Ľudia v Brandone už poznajú každého hokejistu čo hrá za "Wheaties". Na ulici ma niekedy aj zastavia a pýtajú autogramy. Chcú sa aj porozprávať. Tie autogramy som už rozdal ozaj dosť. Viac som ich dal tým chlapcom, ale aj slečnám som dal dosť a nechýbali ani starší ľudia.

M.Š. Spokane je príliš veľké mesto na to, aby ma tu poznali všetci, ale nájdu sa aj takí ktorí ma poznajú, poväčšine sú to fanúšikovia nášho mužstva. Nepamätám si koľko autogramov som rozdal, ale myslím si že to boli väčšinou deti. Čo sa týka slečien, rozdal som tiež zopár autogramov a na oplatku som dostal telefónne číslo, ale to už nie je o hokeji, tak to nebudem ďalej rozvíjať.......haha.

A na záver čo by ste odkázali slovenským hokejistom, ktorí majú záujem vás nasledovať a hrať v zámorí?

M.G. Je to ešte malý krok k špičkovému hokeju, ale hlavne trénovať, nevzdávať sa a počúvať trénera aj keď nemá pravdu!

R.J. Čo by som odkázal? Ja ani neviem. Ja neviem ako som to dokázal ja! Keď som hral na Slovensku bol som skoro vždy uspokojený s tým ako hrám, ale potom ako som sa dozvedel, že mám šancu sa dostať do Kanady, tak som to slovo "spokojný" zrušil, pridal som a stále na sebe robím. Každá úľava na tréningu na Slovensku je prvým predpokladom k tomu, že sa tu v zámorí konkrétny hráč nepresadí.

M.Š. Ja by som im odkázal, ak majú možnosť alebo budú mať možnosť ísť hrať do Kanady, treba to skúsiť. Takú možnosť už možno nikdy nebudú mať. Mám kamarátov ktorí takú možnosť mali, ale tréner ich prehovoril že nech ešte rok počkajú a potom nech idú. A nakoniec ich už to mužstvo ďalší rok nechcelo a museli ostať hrať juniorskú súťaž na Slovensku.

Štatistiky hráčov zo dňa 16. 12. 2002:

Gavalier Michal84OLHQ34178-2147

Jasovský Richard85UWHL23 5 2 7 5 15

Štolc Miroslav84UWHL17 1 0 1 -3 8

Legenda: meno, ročník hráča, jeho post (U-útočník, O-obranca), súťaž (WHL - Western Hockey League, LHQ - League Hockey Quebec), počet odohraných zápasov, počet strelených gólov, počet asistencií, body, +/- body, počet trestných minút.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.