Pondelok, 25. októbra, 2021Meniny má Aurel

"Náš sen sa stal skutočnosťou," Paolo Maldini

SITA|29. máj 2003 o 11:09

MANCHESTER 29. mája (SITA) - Futbalisti AC Miláno sa stali na štadióne Old Trafford v Manchestri víťazmi Ligy majstrov 2002/2003. O víťazovi v prvom čisto talianskom finále súťaže rozhodoval po bezgólovej remíze až jedenástkový rozstrel. Milánčania v ňom

boli úspešní trikrát, zatiaľ čo hráči Juventusu využili len dva pokusy. Rozhodujúci gól strelil v záverečnej sérii ukrajinský kanonier rosso-neri Andrej Ševčenko. Naposledy rozhodli o víťazovi LM (predtým EPM) pokutové kopy po bezgólovej remíze v roku 1991, keď hráči CZ Belehrad zdolali Olympique Marseille.

Rosso-neri sa ziskom šiesteho triumfu v najprestížnejšej európskej pohárovej klubovej súťaži priblížili k najúspešnejšiemu tímu v európskych pohároch Realu Madrid, ktorý ma na svojom konte 9 víťazstiev v LM, resp. EPM. "Náš sen sa stal skutočnosťou," zhodli sa na tlačovej konferencii po zápase kouč AC Milan Carlo Ancelotti i kapitán Paolo Maldini. Obaja sa zapísali do histórie súťaže. Ancelotti sa priradil k nie príliš dlhému výpočtu ľudí, ktorí dokázali vyhrať Ligu majstrov ako hráč aj ako tréner, dokonca iba druhým, ktorému sa to podarilo v jednom klube. Jeho predchodcom je iba Miguel Muňoz z Realu Madrid (1956, 57 - ako hráč, 1967 ako tréner). "Začali sme veľmi dobre a kontrolovali sme priebeh stretnutia. V druhom polčase sa hra vyrovnala a postupom času sme mali pre zranenia čoraz väčšie problémy. Juventus však takisto nemal dosť energie rozhodnúť zápas, a tak prišlo až na jedenástkový rozstrel. Ten je už iba o psychickej sile. Ak sa hráč na to necíti, nemožno ho nútiť," opísal zápas Carlo Ancelotii. Tridsaťštyriročný veterán Paolo Maldini je prvým futbalistom od roku 1984, ktorý získal štvrtý triumf v Lige majstrov, resp. Európskom pohári majstrov (predtým 1989, 1990, 1994). "Je to príliš krásne, je to pre mňa veľká pocta. Meno Maldini je spojené s veľkými úspechmi tohto klubu. Predtým to bol môj otec, teraz sa teším z víťazstiev ja," povedal 34-ročný futbalista, ktorý dvíhal ako kapitán víťaznú trofej nad hlavu presne 40 rokov po svojom otcovi Cesarem. Špeciálne dôvody na oslavu mal aj Holanďan Clarence Seedorf, ktorý je prvým futbalistom s tromi víťazstvami v LM s tromi rozličnými klubmi. Rodák zo Surinamu slávil triumf v Lige majstrov v roku 1995 s Ajaxom Amsterdam (zdolal práve AC Miláno 1:0) a v roku 1998 s Realom Madrid, ktorý vtedy vo finále zvíťazil nad Juventusom Turín rovnako 1:0.

Smútok vládol v tábore Juventusu. Obzvlášť rozladený bol tréner Marcello Lippi, ktorý neuspel s mužstvom vo finále už tretíkrát. "Všetko zlé, čo sa nám mohlo prihodiť, sa aj stalo. Nielenže nemohol nastúpiť Nedvěd, ale hneď v úvode zápasu sa zranil aj Tudor. Celý večer bol vyslovené zlý. Toto je tretie finále, v ktorom sme neuspeli, hoci sme sa tvrdo pripravovali. V závere sme mali šancu na víťazstvo, no neostalo nám dosť paliva v nádrži," hodnotil duel Lippi a vzápätí dodal: "AC Miláno má silný tím, no nikto nemôže tvrdiť, že lepší ako Juventus. V posledných dvoch rokoch sme v lige získali o 27 bodov viac. Dlhodobo je Juventus lepším mužstvom, tým však nechcem uberať Milánu jeho výborný výkon v tomto finále."


Juventus Turín - AC Miláno 0:0 po predĺžení (0:0, 0:0), 2:3 na pok. kopy - víťazom Ligy majstrov 2002/2003 sa stal AC Miláno

ŽK: 69. Tacchinardi, 111. Del Piero - 18. Costacurta, rozhodoval: Merk (Nem.), 63 215 divákov (vypredané)

Pok. kopy: Trezeguet 0:0, Serginho 0:1, Birindelli 1:1, Seedorf 1:1, Zalayeta 1:1, Kaladze 1:1, Montero 1:1, Nesta 1:2, Del Piero 2:2, Ševčenko 2:3


Zostavy:

Juventus: Buffon - Thuram, Ferrara, Tudor (42. Birindelli), Montero - Camoranesi (46. Conte), Tacchinardi, Davids (65. Zalayeta), Zambrotta - Del Piero, Trezeguet

AC Miláno: Dida - Costacurta (66. Roque Junior), Nesta, Maldini, Kaladze - Gattuso, Pirlo (71. Serginho), Seedorf - Rui Costa (87. Ambrosini) - Ševčenko, F. Inzaghi


V úvode zápasu najmä hráči AC Milána naznačili, že nechcú hrať tradičné talianske ´catenaccio´ a pustili sa s vervou do súpera. Juventus sa snažil odpovedať rýchlym prechodom do protiútokov, príliš často však strácal loptu a dovolil súperovi vytvoriť tlak na Buffonovu bránku. Najkrajšie akcie zápasu prišli už v úvodnej dvadsaťminútovke. V drese AC hrali prím Portugalčan Rui Costa a Ukrajinec Andrej Ševčenko a po ich akciách horela obrancom Juve pôda pod nohami. V 9. minúte sa zrodila azda najdiskutovanejšia akcia zápasu, keď lopta z kopačky Ševčenka skončila v sieti turínskeho klubu, no rozhodcovia gól pre diskutabilné ofsajdové postavenie dvoch hráčov Milána neuznali. O osem minút neskôr musel predviesť svoje brankárske umenie opäť Buffon, ktorý reflexívne vyrazil gólovú hlavičku Inzaghiho. To bolo na dlhé minúty všetko. V závere I. polčasu sa prebudili aj hráči Juventusu, ktorí si jedinú gólovú akciu zápasu vypracovali hneď po prestávke. Hlavička striedajúceho Conteho iba opečiatkovala žrď Didovej bránky. S pribudajúcimi minútami mysleli obe mužstvá viac na obranu, snažili sa prechádzať do rýchlych protiútokov, no gól nepadol a muselo sa predlžovať. V predĺžení mali loptu viac na kopačkách hráči turínskeho klubu, čo ovplyvnilo aj zranenie obrancu AC Roqueho Juniora na začiatku prvého predĺženia. Futbalisti Juventusu sa častejšie pokúšali aj o zakončenie, ich strely však väčšinou nemali potrebnú presnosť a razanciu. Červeno-čierni sa stiahli do obrannej ulity a po získaní lopty sa do útoku neponáhľali. Šachová partia predĺženia vyústila do pokutových kopov, v ktorých boli napokon úspešnejší hráči AC Miláno.

Súvisiace články