Pondelok, 8. marec, 2021Meniny má Alan, Alana

Náš biatlon padol z piedestálu

Martina Halinárová, jediná naša biatlonistka v tridsiatke Svetového pohára v sezóne. (Autor: SITA)
Sportnet|Publikované 21. mar 2007 o 00:00

V ruskom Chanty-Mansijsku uzavreli v nedeľu sezónu v biatlone. Pre slovenskú reprezentáciu v histórii samostatnosti najhoršiu. Šport, ktorý sa rád hrdil prívlastkom najúspešnejší zimný, spadol z piedestálu tvrdo na zem.

V poolympijskej sezóne sa zo slovenských biatlonistov dostali do bodovanej tridsiatky len dvaja. Martina Halinárová päťkrát, Marek Matiaško dvakrát. V elitnej desiatke nebol z našich ani jeden.

Úpadok sa začal pred dvoma rokmi na MS v Hochfilzene, kde ženská štafeta v poslednej disciplíne zachraňovala blamáž šiestym miestom. Ďalšia výstraha prišla v závere roku 2005 na domácom podujatí Svetového pohára, nezdar zakrývali reči o časovaní formy na ZOH v Turíne. V Osrblí dvakrát zvíťazila Švédka Olofssonová, ale cez vianočné sviatky drela, akoby sa sezóna len začínala.

Prezident slovenského zväzu Juraj Sanitra na otázku, či neurobia niečo podobné, vtedy odpovedal: ,,Nie, práve naopak, nech si do Vianoc oddýchnu, lebo to, čo dokázali odtrénovať a spraviť v letnej príprave, sa musí na ZOH ukázať.“

Jediným dobrým umiestnením v Turíne bolo piate miesto Mareka Matiaška v pretekoch na 20 km, čo spôsobilo nezdravé uspokojenie. Celkove vyznela sezóna zle, napriek tomu si dali biatlonisti dva mesiace voľno pred letnou prípravou. Výsledkom je katastrofálna zima.

Ženské družstvo prechádza generačnou výmenou, ako obhajoba to neobstojí. Hasillová, Slezáková, Kalinová majú okolo 25 rokov, napriek tomu sú stále vedené ako talenty. Nemka Neu­nerová oslávila vo februári 20. narodeniny a v SP už má sedem víťazstiev.

Najčastejšie výhovorky v mužskom biatlone smerovali k servisu lyží. Biatlonisti svetovej špičky majú vyššiu frekvenciu záberov v stúpaní, čo im umožňujú silnejšie ramená, ktoré sú pri korčuliarskej technike dôležité.

Na začiatku zjazdov sa minimálne trikrát odpichnú palicami, naši sa hneď vezú a v cieli sa vyhovárajú na pomalé lyže. Na strelnicu prichádzajú nesústredení, výsledkom je slabá streľba. Najlepší svetoví biatlonisti padajú za cieľom vysilení, Slováci s niekoľkominútovými stratami môžu hneď rozdávať autogramy.

Chýbajú fyzické a hlavne morálne sily prekonať nepriazeň osudu, zdravo sa pobiť o dobré umiestnenie. Vyťahuje sa ďalšia výhovorka: v našom biatlone je slabá konkurencia a najlep­ších nemá kto potlačiť. Protiargumenty? Stačí sa pozrieť na slalomárku Zuzulovú a bežcov na lyžiach Bajčičáka s Bátorym. Kto sa chce zlepšovať, nepotrebuje pohľady za seba.

Reprezentanti sú celú zimu medzi najlepšími z kolotoča SP, a ak už ani to nestačí ako motivácia, nech si dvíhajú sebavedomie len na domácich tratiach.

Slovenský biatlon dlho vyhrával vojnu, posledná prehratá bitka nemusí byť rozhodujúca. Stačí sa vrátiť k osvedčeným prvkom prípravy, ktoré v minulosti priniesli úspechy. A po dobrom výsledku nelietať v oblakoch, naopak ešte viac zabrať.

Súvisiace články