Napoleon dobyl Španielsko, Španieli Roland Garros

MELBOURNE. Španieli dosiahli vlani obrovský športový rozmach – prvenstvá na futbalových ME, profesionálnych cyklistických okruhoch, Nadal svetovou tenisovou jednotkou s trofejou ešte aj v trávnatom Wimbledone a vyhral prvé olympijské tenisové zlato pre krajinu vôbec, 18 medailí na olympijských hrách v Pekingu a ďalšie úspechy. „Nestalo by sa to s podporou kráľovských federácií, pomocou štátu a nadšením kráľa Juana Carlosa, ktorý je veľkým priaznivcom športu,“ povedal nám bývalý tenisový kráľ sveta Carlos Moya. Francúzsko tiež zásobuje prvú stovku ATP i WTA čoraz väčším počtom hráčov a príkladne sa stará o svoju mlaď.

„Tenis je v dobrých rukách. Podobne ako iné športové federácie, aj tenisová je riadená profesionálmi, skvelými odborníkmi a oplatí sa veru investovať do športu, lebo prináša výsledky, radosť a chuť detí športovať. Nedávno nám federácia platila ešte aj cestu na Hopmanov pohár, ktorý berieme ako tretiu najprestížnejšiu súťaž po Davis Cupe a Fed Cupe,“ prezradil Thierry Tulasne, Simonov tréner.

Španieli nemajú grandslamový turnaj, Francúzi sa hrdia majstrovstvami Roland Garros. Napoleonova armáda dobyla pred dvoma storočiami Španielsko, susedná tenisová armáda z Pyrenejí však dobyla antukovú pýchu Paríža. Bruguera, Moya, A. Costa, Ferrero a Nadal, niektorí priamo pred zrakmi kráľa Juana Carlosa demonštrovali silu španielskej školy. „Máme u nás toľko dvorcov a turnajov rôznych kategórií, že nemusíte ani vycestovať z krajiny a naučíte sa hrať na špičkovej úrovni. Nečudo, že Austrálčania uvažujú rozložiť európsky tábor pre svoje talenty u nás,“ dodal Fernando Verdasco, ktorý vlani zariadil rozhodujúci bod vo finále Davis Cupu v Argentíne. Francúzi chodia na turnaje vo veľkom počte, ale už dlho nedvíhali trofej. „Sme taký mäkký a dobrosrdečný národ,“ vysvetľoval s úsmevom kolega z parížskeho športového denníka. „Už 40 rokov je u nás spokojný a kvalitný život, a preto chýba taký silný hlad po tituloch či víťazný inštinkt.“

Zatiaľ sa však ani jednej z týchto koloniálnych, vinárskych a rekreačných veľmocí príliš nedarilo na austrálskej pôde. Španiel ešte turnaj nevyhral, z Francúzov iba legendárny Borotra roku 1928! Po včerajšku je v hre zasa raz už iba „Espaňa“ – bude mať zaručeného finalistu. Každý síce verí mužovi z Malorky menom Nadal, no ich austrálskym dobyvateľom môže byť aj muž zo stoličného Madridu - Verdasco. V súboji ľavákov vedie Rafa 6:0 a na betóne nestratil ani set. A koľko svietilo vlani v ,,španielskom“ Paríži? Nadal – Verdasco 6:1, 6:0, 6:2.