Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Najprv potreboval prelúskať ruštinu a potom už gradoval aj jeho výkon v ukrajinských súbojoch

Sportnet|Publikované 19. nov 2002 o 23:00

Bratislava Odvtedy, čo začiatkom augusta Marián Adam (na snímke) odišiel z Tatrana Prešov na hosťovanie do Metalistu Charkov, nebolo o ňom príliš

počuť. "Oživil" ho až návrat do reprezentačnej dvadsaťjednotky na zápas proti Ukrajine. V kádri slovenského výberu tejto vekovej kategórie sa objavil po pol roku (naposledy hral v stretnutí proti Trnave v máji). Netajil, že bol tým prekvapený. Keďže hráme proti krajine, v ktorej v jeseni pôsobil, mal by sa cítiť ako ryba vo vode. "To neviem, ale pre mňa tento duel má zvláštny náboj. Určite chcem podať čo najlepší výkon, nesklamať a urobiť si dobré meno," riekol priamo Marián, ktorý nateraz ukončil svoje účinkovanie za východnými hranicami a čaká na ortieľ klubov. Buď sa vráti do Charkova alebo zostane v Tatrane, prípadne bude putovať inde. "Našiel som si v zahraničnom klube dobrých kamarátov, nebol by som proti, keby som tam mal hrať aj naďalej. Nebude to ale závisieť odo mňa, ale od rozhodnutia zodpovedných."

Marián nemal včera popoludní presný prehľad o nominácii Ukrajincov, takže ani celkom nevedel, či sa na ihrisku stretne s nejakým klubovým spoluhráčom. "Podľa všetkého dvoch alebo troch protihráčov by som mal poznať. Určite sa ma tréner Komanický bude na niektoré veci pýtať. Pokiaľ budem vedieť, rád podám informácie," naznačil aj úlohu akéhosi špióna.

Spočiatku mal východniar v Charkove nemalé aklimatizačné problémy, najmä jazyková bariéra sa mu nepreskakovala ľahko. Postupne sa ale zdokonalil v ruštine a neskôr už nemal problémy v komunikácii s kolektívom. Minulý týždeň sa skončila jesenná časť, Metalist je zatiaľ na desiatej priečke. "Na začiatku zápolení boli stretnutia, v ktorých sa dalo bodovať. Vtedy som ešte nebol v kádri. Keď som prišiel do klubu, bolo to po šiestom kole, mali sme päť bodov, figurovali sme na predposlednom mieste. Potom sme sa zlepšili, takže konečný rezultát po polovici súťaže nie je najhorší." Pravda, v minulom ročníku tím obsadil lepšiu priečku a zámerom je v odvete nadviazať na toto umiestnenie. "Hovorí sa o tom, že mužstvo by malo zaútočiť na prinajhoršom 6.-7. stupienok." Adam sa objavil na scéne v ôsmich meraniach síl, odohral tri celé stretnutia, päťkrát nastupoval v pozícii striedajúceho hráča. "Bolo to na pôde súperov, kde som sa objavil vždy v druhom polčase. To preto, lebo sme uprednostňovali iba rozostavenie s jedným útočníkom na cudzej pôde," dodal útočník, ktorý vyšiel v koncovke naprázdno.Za najvydarenejšie považuje domáce duely s Ľvovom a Arsenalom Kyjev. "Vtedy som mohol byť teoreticky spokojný, hoci stále to môže byť lepšie."

Na trénera nereptal, uvedomoval si, že si bude musieť zvyknúť na niektoré odlišnosti v porovnaní s naším futbalom. "Hlavne tvrdosť bola evidentnejšia. Hráči sú agresívni, nepríjemní v osobných súbojoch, rázni, rýchli. Súťaž je vcelku vyrovnaná. Škoda, že som sa síce dokázal dostať aj do šancí, ale nedokázal som skórovať. Inak by bola moja vizitka ešte o čosi lepšia." Marián bol v kontakte s ďalším východniarom Hancom z Arsenalu, prespal uňho dva razy počas cesty domov, kým Sukovského nestretol.

Prirodzene, tón v lige udáva medzinárodne ostrieľaný Šachťor Doneck pred Dnepropetrovskom, Arsenalom a Dinamom Kyjev. "Doneck urobil na mňa veľký dojem. Oni majú za povinnosť iba vyhrávať, prehrali len raz. Sú tam samí reprezentanti a v klube tvrdia, že hrajú krajší futbal ako Dinamo Kyjev. Netrúfam si ale hlbšie analyzovať súťaž, pretože som tam bol krátky čas." Na závidenie sú nielen platové relácie (o tých Slovák v službách Ukrajincov nechcel príliš hovoriť, dodal len, že je to lepšie než na Slovensku), ale i návštevy na štadiónoch. V Charkove bolo na domácich dueloch najmenej 7000 (!) divákov, ale akonáhle prišiel Kyjev alebo Šachťor, zavítalo na tribúny aj 30-tisíc fanúšikov. "Priaznivci sú všade výborní, u nás sú skvelí. Trebárs sme prehrali doma 0:3, ale po stretnutí nám zatlieskali. Bol to môj prvý zápas v drese Metalistu." Marián nebol z legionárov osamotený, v šatni sedel s Rusmi, Bielorusmi, Litovcom. Naučil sa vážiť si šancu, ktorú v silnej konkurencii dostal a verí, že z toho bude ťažiť v ďalšej kariére.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.