Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Nádeje i obavy zajtrajškov na sprievodnej turínskej kultúrnej olympiáde

Zuzana Uličianska|Publikované 17. mar 2006 o 00:00

Obraz dieťatka čítajúceho z obrovskej knihy zaplavil v posledných týždňoch Turín skoro tak ako červené olympijské zástavy s nápisom Passion lives here. Po vedomostiach bažiace batoľa symbolizovalo projekt Domani (Zajtrajšok), ktorý bol istotne najvýrazne

Z projektu Mlčanie komunistov. FOTO - ITALYART

jšou časťou sprievodnej turínskej kultúrnej olympiády nazvanej Italyart.

Walter Le Moli, šéf Teatra Stabile di Torino, pod ktorého hlavičkou sa Domani konal, chcel dokázať, že divadlo, kultúra ani politika "to už nemajú za sebou". Nijaké iné divadlo v Taliansku by si asi na podobný projekt nemohlo trúfnuť. Turínske divadlo s päťdesiatročnou tradíciou a desiatimi scénami má stály súbor i podporu stredo-ľavej turínskej radnice. Na produkciu 18 hodín divadla sa nejaké financie určite zíjdu.

Päť obrovských divadelných produkcií odohraných 200 hercami za podpory stovky technikov bolo - ako olympijské kruhy - spojených spoločnou myšlienkou i osobou režiséra Lucu Ronconiho. Od začiatku februára do 12. marca sa tisíce návštevníkov stali súčasťou obrovského hľadiska otáčajúceho sa okolo veľkých tém - vojna, história, politika, veda a financie. Ronconi si pre svoje úvahy o zajtrajšku vybral také odlišné texty ako vojnové hry radikálneho britského dramatika Edwarda Boda či Shakespearovu verziu Iliady.

Troilus a Cressida trvá päť hodín, diváci mali spolu s hrdinami prejsť erotickým i heroickým rituálom. Už Shakespeare rúca akékoľvek ilúzie o mýtických hrdinoch, Ronconi k jeho kvetnatej paródii pristúpil so sarkastickou vážnosťou.

V produkcii Biblioetica Ronconi zasa zinscenoval slovník z oblasti genetickej manipulácie. Autormi tohto zvláštneho útvaru boli filozof biomedicíny, semiotik a vedec z oblasti aplikovanej etiky. Svetová premiéra ďalšej súčasti z projektu-hry Giorgia Ruffola Zrkadlo diabla sa odohráva zas v autenticky zobrazenom hypermarkete.

Formálne nedramatickým, paradoxne však veľmi napínavým textom sa ukázali aj nedávno publikované listy troch významných predstaviteľov talianskeho komunistického hnutia. Vittorio Foa, Miriam Mafai a Alfredo Reichlin sa v projekte Il Silenzio dei Comunisti cez vekovo o dosť mladších hercov zamýšľajú nad tým, akej revolúcii a akým hodnotám vlastne verili. Pred očami posúvajúceho sa hľadiska odkrývajú poloprázdne priestory bytu, z ktorého sa akoby práve niekto vysťahoval. Mlčanie komunistov nie je nostalgiou za starými časmi, ale je serióznym pojednaním o vyprázdnenom priestore solidarity a viery v budúcnosť.

Návštevník dostal pri všetkých predstaveniach projektu do ruky akýsi elektronický bulletin s kompletnými textmi v angličtine. Čítanie z dipleja počas predstavenia bolo tiež zážitkom zajtrajška.

Ten je podľa Lucu Ronconiho buď otázkou nádeje alebo obáv. Ronconi sa s pátosom, ale bez zjednodušovania postavil na stranu nádeje.

Súvisiace články