BRATISLAVA. Na piatich postoch zmenená zakladná zostava a nové ofenzívne rozostavenie 4–1–2–3. Takto vyrukovali slovenskí futbalisti v Skopje proti Macedónsku na záverečné vystúpenie v kvalifikácii. Inak zostalo všetko po starom.
Slováci opäť nenašli hernú tvár. Pomaly rozohrávali, kazili prihrávky, s minimom tvorivosti (aj keď vydratý a riedky trávnik urobil svoje) a v obrane urobili obligátnu chybu po štandardnej situácii so zaplateným gólovým účtom, keď Kornel Saláta neustrážil Nikolča Noveského.
Jendrišek: Nemáme sa na čo vyhovárať
Medzi prvými vyšiel zo šatne rozladený útočník Erik Jendrišek: „Do Macedónska sa chodí vyhrávať a my sme to znova nezvládli. Ťažko sa mi už hľadajú slová, donekonečna sa vyhovárať nedá. Chýba tomu nejaká iskra, ťahá sa to s nami celú kvalifikáciu. Absentuje v rozhodujúcich situáciách, či už pri strieľaní gólov alebo pri bránení. A potom sú tie výsledky také, aké sú.“
Marek Hamšík sa vrátil k streleckej impotencii tímu. „V predchádzajúcej kvalifikáci sme mali Šestáka, na MS Vitteka a teraz nám taký strelec chýbal. So siedmimi gólmi sa nedá z kvalifikácie postúpiť. Mrzí nás, že sme nevyhrali aspoň v záverečnom vystúpení. Či sme nehrali príliš profesorsky? Nemyslím si. Hralo sa na ťažkom teréne proti súperovi, ktorý dobre bránil.“
Roky a mesiace bez gólu
Slovenský kapitán nedal v reprezentácii gól bez jedného mesiaca dva roky. Jendrišek neskóroval od februára, pričom v tejto kvalifikácii nezaznamenal ani jeden gól a Filip Hološko od marca tohto roka (obaja trafili v prípravných zápasoch).
Róbert Vittek bol naposledy strelecky úspešný na MS, ale treba dodať, že odvtedy odohral pre zranenia iba štyri zápasy. Stanislav Šesták sa naposledy radoval z gólu v generálke na MS proti Kostarike, v nasledujúcich desiatich zápasoch nie. Aj jeho však často prenasledovali zranenia.
Miroslav Stoch trafil do siete naposledy na jeseň minulého roka proti Rusom, Vladimír Weiss ml. dal zatiaľ jediný gól v reprezentácii taktiež v tom období. A to spomíname iba ofenzívne ladených hráčov.
Weiss: Chýbala zápasová prax hráčov
„Na katastrofálnom teréne sa nedal hrať lepší futbal. Po úvodnom góle sme mali premeniť jednu z dvoch šancí a rozhodnúť zápas. Bohužiaľ, opäť prišla chyba zo štandardky, pre mňa niekedy nepochopiteľná, a bola z toho remíza,“ hodnotil posledné vystúpenie tímu v kvalifikácii tréner Vladimír Weiss.
Do podrobnejšej analýzy kvalifikácie sa nechcel púšťať. „Ak dovolíte, z tejto kvalifikácie sa vyspím a hodnotenie urobím v priebehu troch-štyroch dní, keď čistá hlava bude prevládať nad emóciami. Potom nech hodnotia moju prácu iní.“
Na otázku, čo mu dal tento cyklus ako trénerovi, odpovedal: „Každý zápas v reprezentácii je skúsenosť. Ak to mám zhrnúť v jedne vete, kvalifikáciu sme si prehrali v dvojzápase s Arménskom so súperom, ktorý bojoval až do konca a ukázal kvalitný futbal. To je ponaučenie, že s tretím či štvrtým v skupine musíte vyhrať povinné body.“
Podľa Weissa ku kľúčovým faktorom patrilo, že viacerí hráči vysedávajú v kluboch iba na lavičkách. „S favoritmi sme odohrali dobré zápasy, či už proti Rusku v Moskve, alebo s Írmi doma i vonku. Rozhodlo veľa faktorov, ale určite najväčším problémom bolo, že hráči nehrávajú v kluboch pravidelne. Vidíte, že futbalistom, ktorí nemajú stopercentnú zápasovú prax, dochádzali sily. V tom sú Rusi a Íri pred nami.“
Kvalifikácia na EURO 2012 sa zo slovenského pohľadu zapíše medzi najhoršie v histórii a takisto aj tento kalendárny rok. Počas neho dokázali Slováci vyhrať len dvakrát 1:0 nad Andorrou (plus v prípravnom zápase nad Rakúskom). Ešte aj Luxemburčanom dopriali zriedkavú radosť z víťazstva.
Po takom roku nemáme na európskom šampionáte čo hľadať.