Na futbal od kaderníka. To sú naši reprezentanti

BRATISLAVA. Keby som bol bohatý, tiež by som investoval do niečoho viditeľného, povie si kopa adolescentov. Ich idolmi sú bohatí raperi, čo si na seba radi navešajú drahé veci a potom sú patrične hrdí na to, že svoje bohatstvo netaja.

Alebo ešte futbalisti, ale tí to majú v niečom ťažšie. Na ihrisku nosia síce štýlový, značkový, ale predsa len prísne uniformovaný odev zameraný predovšetkým na účel, a čokoľvek navyše im môže pri hre akurát tak zavadzať. Napríklad nový brazílsky tréner Carlos Dunga po neslávnom zápase Brazílie s Nemeckom na majstrovstvách sveta zakázal vo svojom tíme aj náušnice a náramky, pre lepšiu atmosféru vraj treba stanoviť hranice. Zrejme aj preto futbalisti raz a navždy stavili na účesy a tetovania.

Hamšík, Weiss a Stoch. Stredný zatiaľ odoláva.

Málo je skromných a bohatých

„Vzormi pre mnohých mladých sú dnes výstrední a kontroverzní ľudia. Keď sa futbalista túži ukázať, keď chce, aby si ho ostatní všímali, musí okrem tvrdej driny a disciplíny na ihrisku byť aj výstredný. Málo je skromných a bohatých ľudí,“ myslí si devätnásťročný futbalový fanúšik Oliver.

Nepatrí medzi agresívnych ‚vymetencov‘, čo demolujú štadióny, ale chce sa osobne zúčastniť aspoň na zopár dôležitých zápasoch, i keď sú často rizikové a naháňajú mu strach. Nemá nápadnú frizúru, ale priznáva, že vystrihanejšie boky a ježko navrchu hlavy sú trochu aj inšpiráciou z módy futbalového sveta. Všetci vieme, že nejde o typický futbalový účes, no hlásiť sa k nemu dnes často znamená byť v obraze a zároveň aktívny vo futbalovom dianí.

Ruud Gullit a Tom Huddlestone.

Kašlime na účesy

Na zelenej tráve dominujú najrôznejšie účesy - od nenápadných šik zostrihov, cez afrobaranice a dredy až po najbláznivejšie číra. Tomu poslednému prepadli aj naši futbalisti. Kým kapitán reprezentačného mužstva Martin Škrtel to vyriešil úplne holou hlavou, útočník Adam Nemec nasadil číro aj hipsterskú bradu. Záložník Juraj Kucka sa odhodlal celkom nedávno, keď sa s nápadným čírom predviedol v zápase proti Bielorusku. Čírománia asi najviac „drapla“ Mareka Hamšíka, ktorý už dlhšie nosí na vrchhlavy hustú dlhú čiernu kefu. O čosi kratší, no o to ostrejší blond zostrih nosí Miro Stoch.

Podľa mladých fanúšikov je to v niečom ľudské, v niečom zase smiešne. Môže to byť malomestskou mentalitou, veď často ide o chlapcov z najzapadnutejších kútov krajín. Starší fanúšikovia to už vidia z odstupu. „Futbalisti sú mladí ľudia, kariéru končia v tridsiatke, celé ich dospievanie je fitnes a vizáž,“ vraví jeden z nich, vášnivý fanúšik Tottenhamu. „Občas sa správajú ako banda idiotov, ktorí nevedia, čo s peniazmi. Preto šalejú s účesmi. Ale veď nakoniec aj gladiátori mali kedysi vyholené hlavy, môže to byť zábava. Inak kašlem na účesy, medzi tupých fanúšikov nechodím, pre mňa je futbal hlavne hra, ktorú mám rád pre pocit výhier a prehier. Je ako život.“

Mario Balotelli, Djibril Cissé.

Musí to vedieť aj s loptou

Čím výstrednejší účes, tým lepší výkon? Táto úmera by platiť nemala, ale nemala by platiť ani opačná. V každom prípade, stále existujú svetoví hráči s konzervatívnym imidžom, ako je napríklad Messi. „Nemyslím si, že bláznivými účesmi hráči zakrývajú nedostatok futbalového umenia,“ hovorí športový psychológ Martin Gurský. „Ak na seba niekto na ihrisku upútava pozornosť, musí aj niečo vedieť s loptou, inak by bol v hráčskej kabíne aj pred fanúšikmi na smiech.“

Výstrednosť podľa neho pramení aj z toho, že futbal je zo všetkých kolektívnych športov najviac multietnický. To sa zákonite odrazí na zovňajšku mnohých, aj európskych hráčov. „Vidno módne aj kultúrne vplyvy juhoamerického a afrického kontinentu, kde je futbal najrozšírenejšou zábavou,“ pripomína. Výstrednosť podporuje aj obrovský obchod a reklama spojená s futbalom. Jednoducho, lepšie sa predáva.

Marouane Fellaini, Bacary Sagna.

Vpredu biznis, vzadu zábava

Fenomén futbalových účesov sa výraznejšie rozmohol v deväťdesiatych rokoch. Pamätníci však iste nezabúdajú ani na ranejšie karnevalové kreácie – gigantickú hlavu s odfarbeným blonďavým afrom kolumbijského brankára Reného Higuitu či Holanďana Ruuda Gullita s dlhými hustými čiernymi dredmi. V bližších končinách boli významné nemecké a české účesy hráčov doplnené neraz fúzmi a nazývané mullet, čiže vpredu biznis, vzadu zábava. Keďže prenikli z hokejovej módy, volalo sa to aj „na Jágra“ (podľa známeho českého hokejistu).

Potom však prišiel opantaný futbalový kráľ David Beckham a spustil sa imidžový ošiaľ. Popri viac či menej pozoruhodných tetovaniach po celom tele sa najdrahší hráč sveta roku 2004 doslova vyžíval v zmenách účesov, vyskúšal na hlave všetko – blonďavého strapáča, milimetrový zostrih, ofinku, polodlhé s čelenkou, zopnuté vo vrkočoch, dredy, vyholené ornamenty aj číro.

David Beckham (2003 a 2004).

Vlasmi proti rakovine

Medzi najväčších expertov na zostrihy dnes určite patria Francúz Djibril Cissé a Mario Balotelli, taliansky útočník ghanského pôvodu. Experimentujú s farbami aj tvarmi, vyzdvihujúc pritom aj svoj pôvod a farbu pleti. Podobne – žiarivo bledými dredmi v originálnych zostrihoch – oslňuje pôvodom Senegalčan, inak francúzsky obranca Bacary Sagna. Keďže nie všetci sa môžu popýšiť dobrou kvalitou vlasov, na programe dňa nie je iba holenie nežiaduceho porastu na hlave. Napríklad na to, aby si anglický útočník Wayne Rooney z Manchester United mohol na bokoch vlasy vystrihať, si ich musel dať najprv nastreliť. Široko-ďaleko najväčší originál, čierny kučeravý „mikrofón“ zase nosí na hlave jeho kolega Belgičan Marouane Fellaini.

A dá sa to ešte inak. Kedysi, po okupácii v roku 1968, sa naši otcovia rozhodli nechať si narásť vlasy a brady a chceli si ich pestovať až dovtedy, kým ruské vojská neodtiahnu domov. Mnohí to naozaj vydržali celých dvadsať rokov. Tom Huddlestone z anglického národného tímu si dlho pestoval čierne husté afro. Malo to svoje príčiny - dlho nedal gól, lebo sa liečil zo zranenia. Svojich fanúšikov vyzval, že kým sa vylieči a ten gól dá, môžu prispievať nadácii na výskum rakoviny. Keď ho po 32 mesiacoch konečne v januári tohto roku strelil, pod nožnice šiel priamo na ihrisku.