Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Na domáci zápas Medzilaboriec cestuje z Ukrajiny 150 kilometrov

Volodymyr Holovachko (vpravo). Dres Medzilaboriec si znova obliekol po ôsmich rokoch. (Autor: vv)
Sportnet|Publikované 21. apr 2016 o 22:00

Ukrajinský futbalista Volodymyr Holovachko, rodák z malej obce Lohovo na Ukrajine, sa po vyše ôsmich rokoch vrátil opäť na Slovensko.

Ukrajinský futbalista Volodymyr Holovachko (31), rodák z malej obce Lohovo na Ukrajine, sa po vyše ôsmich rokoch vrátil opäť na Slovensko, aby v jarnej odvete vypomohol Spartaku Medzilaborce, ktorého dres už v minulosti raz obliekal.

MEDZILBORCE. Vo viacerých futbalových mužstvách nášho regiónu registrujeme aj hráčov z cudzích krajín, ktorí každú nedeľu cestujú stovky kilometrov, aby mohli pomôcť svojmu mužstvu na Slovensku v ligovom zápase.

Zamerali sme sa na ukrajinských futbalistov, ktorí v posledných rokoch vo väčšom počte prichádzajú na územie Slovenskej republiky, kde vypomáhajú našim klubom.

Nie je sa tomu čo čudovať, veď z roka na rok majú naše mužstvá stále väčšie problémy so zložením kádra, či už pred začiatkom sezóny alebo počas zimnej prestávky. Kvalitných futbalistov je málo a tak každá dobrá, kvalitná a hlavne „lacná“ posila hoci aj spoza hraníc príde vhod.

Už dlhé roky sa futbalový klub OFK Agrifop Stakčín spolieha na kvalitné služby ukrajinských futbalistov, ktorí obliekali a stále obliekajú stakčínsky dres a v piatej lige podávajú výborné výkony.

V aktuálnom súťažnom ročníku majú funkcionári pod Nastazom až päticu legionárov z Ukrajiny. Veľký opora v bráne Andrii Izai sa v klube udomácnil natoľko, že v silnej konkurencii strelcov zahráva pokutové kopy. Vyzdvihovať kvality ďalších ako Vasiľa Steca, Jurija Šelepeca, Vitalija Kuznecova či Igor Kuznetsova je zbytočné, sú to vynikajúci futbalisti, ktorí nastupujú do zápasu s veľkým odhodlaním a hlavne so srdcom pre svoj klub.

V Jasenove registrujeme od jarnej časti dvojicu kanonierov, akými bezpochyby sú Mykola Slovenskyi či Vadym Veselovsský, ktorý ešte počas jasene strieľal dôležité góly v Stakčíne.

Kvalitné služby v drese FK Humenné odvádza brankár Yuriy Slavik, ktorého futbalová verejnosť pamätá ešte z pôsobenia vo Future Humenné. Zabudnúť nemožno ani na trojicu legionárov z Ukrajiny, ktorí toho času vypomáhajú hraničnej obci Ubľa pri záchrane v najvyššej oblastnej lige. Brankár Jurij Kozak či hráči Marian Popovych a Oleksandr Ryhan sú pre trénera Jaroslava Koribaniča veľkou posilou.

Po ôsmich rokoch sa do Medzilaboriec vrátil aj Volodymyr Holovachko.

Aké boli vaše futbalové začiatky?

S futbalom ako takým som začal dosť neskoro až v trinástich rokoch, kedy som ako žiačik trénoval a hrával v Užhorode. Väčšinou som nastupoval na pozícii hrotového útočníka, kde sa mi v mojich začiatkoch v drese Užhorodu aj dosť strelecky darilo, čo si všimli aj reprezentační tréneri dorastu U 16, ktorí ma zavolali na reprezentačný zraz. Bohužiaľ, v silnej konkurencii kvalitných hráčov sa mi nepodarilo presadiť.

Prechod z dorastu k dospelým, ako ste to zvládli?

Ako som už spomínal, od svojich začiatkov až do dovŕšenia dorasteneckého veku som hrával dorasteneckú ligu za Užhorod, kde som následne ako 18-ročný prešiel do prvého tímu dospelých, kde som bol v širšom kádri. V drese Užhorodu som v prvej lige nastúpil v dvoch zápasoch, pričom mám stále v pamäti moju ligovú premiéru proti béčku Šachtaru Doneck. Bohužiaľ, moju sľubnú kariéru v prvom tíme Užhorodu často brzdili zranenia, čo sa hlavnému trénerovi nepáčilo a tak som zvažoval odchod hoci do nižšej súťaže.

Hľadali ste si klub za hranicami?

V zime v roku 2004 som ako 20-ročný dostal zaujímavú ponuku z Michaloviec, s ktorými som sa zapojil do zimnej prípravy. V tom čase bol v Michalovciach trénerom Jozef Škrlík, na ktorého mám dodnes veľmi dobré spomienky. Po absolvovaní kvalitnej prípravy a viacerých rozhovoroch s trénerom som ešte počas zimnej prestávky prestúpil z Užhorodu do klubu HFC Humenné, ktoré v tom čase účinkovalo v druhej najvyššej lige. V Humennom som striedavo nastupoval aj za prvý tím, no párkrát som hrával aj za béčko HFC, ktoré hralo svoje zápasy v Medzilaborciach.

Ako si spomínate na svoje vtedajšie účinkovanie v Medzilaborciach?

Na toto obdobie spomínam veľmi dobre. V Humennom sme boli veľmi dobrá partia chlapcov, ktorá chodila hrávať za béčko do Medzilaboriec, kde som sa zoznámil s viacerými ľuďmi, s ktorými som v kontakte dodnes. Asi po dvoch rokoch v drese Humenného, kedy prvé mužstvo HFC vypadlo z ligy, sa „B“ tím zrušil a tak ma oslovil vtedajší prezident Spartaka Medzilaborce Alexander Černega s tým, aby som vypomohol Medzilaborciam k postupu z oblastnej súťaže do kraja. Keďže som poznal prostredie klubu a väčšinu chlapcov, tak som neváhal ani minútu. V Medzilaborciach bola v tom čase výborná partia kvalitných futbalistov a tak sme bez väčších problémov vyhrali oblastnú ligu a postúpili do V. ligy, v ktorej som odohral jednu celú sezónu.

Návrat domov po štyroch rokoch na Slovensku.

Keďže sa nám s Medzilaborcami nepodarilo hneď v prvej sezóne účinkovania v V. lige postúpiť, rozhodol som sa v roku 2008 aj hlavne kvôli cestovaniu a práci vrátiť domov na Ukrajinu. Až do roku 2016 som hrával u nás na Ukrajine štvrtú ligu. Za ten čas som sa okrem iného stihol aj oženiť.

Prémiový obsah

Zamknutý obsah Sportnet.sk bude dostupný mesiac zdarma.
Stačí sa prihlásiť pomocou SME prihlásenia.

Ak ešte nemáte SME.sk účet, zaregistrujte sa
Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.