Ukrajinský futbalista Volodymyr Holovachko (31), rodák z malej obce Lohovo na Ukrajine, sa po vyše ôsmich rokoch vrátil opäť na Slovensko, aby v jarnej odvete vypomohol Spartaku Medzilaborce, ktorého dres už v minulosti raz obliekal.
MEDZILBORCE. Vo viacerých futbalových mužstvách nášho regiónu registrujeme aj hráčov z cudzích krajín, ktorí každú nedeľu cestujú stovky kilometrov, aby mohli pomôcť svojmu mužstvu na Slovensku v ligovom zápase.
Zamerali sme sa na ukrajinských futbalistov, ktorí v posledných rokoch vo väčšom počte prichádzajú na územie Slovenskej republiky, kde vypomáhajú našim klubom.
Nie je sa tomu čo čudovať, veď z roka na rok majú naše mužstvá stále väčšie problémy so zložením kádra, či už pred začiatkom sezóny alebo počas zimnej prestávky. Kvalitných futbalistov je málo a tak každá dobrá, kvalitná a hlavne „lacná“ posila hoci aj spoza hraníc príde vhod.
Už dlhé roky sa futbalový klub OFK Agrifop Stakčín spolieha na kvalitné služby ukrajinských futbalistov, ktorí obliekali a stále obliekajú stakčínsky dres a v piatej lige podávajú výborné výkony.
V aktuálnom súťažnom ročníku majú funkcionári pod Nastazom až päticu legionárov z Ukrajiny. Veľký opora v bráne Andrii Izai sa v klube udomácnil natoľko, že v silnej konkurencii strelcov zahráva pokutové kopy. Vyzdvihovať kvality ďalších ako Vasiľa Steca, Jurija Šelepeca, Vitalija Kuznecova či Igor Kuznetsova je zbytočné, sú to vynikajúci futbalisti, ktorí nastupujú do zápasu s veľkým odhodlaním a hlavne so srdcom pre svoj klub.
V Jasenove registrujeme od jarnej časti dvojicu kanonierov, akými bezpochyby sú Mykola Slovenskyi či Vadym Veselovsský, ktorý ešte počas jasene strieľal dôležité góly v Stakčíne.
Kvalitné služby v drese FK Humenné odvádza brankár Yuriy Slavik, ktorého futbalová verejnosť pamätá ešte z pôsobenia vo Future Humenné. Zabudnúť nemožno ani na trojicu legionárov z Ukrajiny, ktorí toho času vypomáhajú hraničnej obci Ubľa pri záchrane v najvyššej oblastnej lige. Brankár Jurij Kozak či hráči Marian Popovych a Oleksandr Ryhan sú pre trénera Jaroslava Koribaniča veľkou posilou.
Po ôsmich rokoch sa do Medzilaboriec vrátil aj Volodymyr Holovachko.
Aké boli vaše futbalové začiatky?
S futbalom ako takým som začal dosť neskoro až v trinástich rokoch, kedy som ako žiačik trénoval a hrával v Užhorode. Väčšinou som nastupoval na pozícii hrotového útočníka, kde sa mi v mojich začiatkoch v drese Užhorodu aj dosť strelecky darilo, čo si všimli aj reprezentační tréneri dorastu U 16, ktorí ma zavolali na reprezentačný zraz. Bohužiaľ, v silnej konkurencii kvalitných hráčov sa mi nepodarilo presadiť.
Prechod z dorastu k dospelým, ako ste to zvládli?
Ako som už spomínal, od svojich začiatkov až do dovŕšenia dorasteneckého veku som hrával dorasteneckú ligu za Užhorod, kde som následne ako 18-ročný prešiel do prvého tímu dospelých, kde som bol v širšom kádri. V drese Užhorodu som v prvej lige nastúpil v dvoch zápasoch, pričom mám stále v pamäti moju ligovú premiéru proti béčku Šachtaru Doneck. Bohužiaľ, moju sľubnú kariéru v prvom tíme Užhorodu často brzdili zranenia, čo sa hlavnému trénerovi nepáčilo a tak som zvažoval odchod hoci do nižšej súťaže.
Hľadali ste si klub za hranicami?
V zime v roku 2004 som ako 20-ročný dostal zaujímavú ponuku z Michaloviec, s ktorými som sa zapojil do zimnej prípravy. V tom čase bol v Michalovciach trénerom Jozef Škrlík, na ktorého mám dodnes veľmi dobré spomienky. Po absolvovaní kvalitnej prípravy a viacerých rozhovoroch s trénerom som ešte počas zimnej prestávky prestúpil z Užhorodu do klubu HFC Humenné, ktoré v tom čase účinkovalo v druhej najvyššej lige. V Humennom som striedavo nastupoval aj za prvý tím, no párkrát som hrával aj za béčko HFC, ktoré hralo svoje zápasy v Medzilaborciach.
Ako si spomínate na svoje vtedajšie účinkovanie v Medzilaborciach?
Na toto obdobie spomínam veľmi dobre. V Humennom sme boli veľmi dobrá partia chlapcov, ktorá chodila hrávať za béčko do Medzilaboriec, kde som sa zoznámil s viacerými ľuďmi, s ktorými som v kontakte dodnes. Asi po dvoch rokoch v drese Humenného, kedy prvé mužstvo HFC vypadlo z ligy, sa „B“ tím zrušil a tak ma oslovil vtedajší prezident Spartaka Medzilaborce Alexander Černega s tým, aby som vypomohol Medzilaborciam k postupu z oblastnej súťaže do kraja. Keďže som poznal prostredie klubu a väčšinu chlapcov, tak som neváhal ani minútu. V Medzilaborciach bola v tom čase výborná partia kvalitných futbalistov a tak sme bez väčších problémov vyhrali oblastnú ligu a postúpili do V. ligy, v ktorej som odohral jednu celú sezónu.
Návrat domov po štyroch rokoch na Slovensku.
Keďže sa nám s Medzilaborcami nepodarilo hneď v prvej sezóne účinkovania v V. lige postúpiť, rozhodol som sa v roku 2008 aj hlavne kvôli cestovaniu a práci vrátiť domov na Ukrajinu. Až do roku 2016 som hrával u nás na Ukrajine štvrtú ligu. Za ten čas som sa okrem iného stihol aj oženiť.
st 13:30
st 13:30
