Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Mucha sa chce do Afriky vrátiť o rok na dovolenku

Ján Mucha. Slovenský brankár bol oporou tímu. (Autor: tasr)
Sportnet|Publikované 7. júl 2010 o 22:00

Brankár slovenskej futbalovej reprezentácie Ján Mucha bude na našu premiéru na svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike spomínať do konca života.

Postup do osemfinále bude navždy rezonovať aj u rodáka z Belej nad Cirochou. Dvadsaťsedemročný východniar mal podiel na tom, že Slovensko sa prebojovalo medzi 16 najlepších tímov sveta. Po návrate z dejiska MS sme sa s Jánom Muchom, gólmanom FC Everton pozhovárali.

Jano, keď si spätne spomeniete na prvé vystúpenie na šampionáte, nemyslíte, že súboj s Novým Zélandom mohol mať iný priebeh, iný koniec?

"Už je to história. My musíme byť v prvom rade radi, že sa sme na šampionát vôbec dostali a potom dosiahli to, čo dosiahli. Stále je čo zlepšovať, stále môžete ísť vyššie, ale my sme proti Novému Zélandu nemali dobrý deň. A bol to ťažký zápas, lebo na MS nie je žiadny ľahký. Nový Zéland na šampionáte ani raz neprehral, uhral tri remízy, a to sa z neho každý pred turnajom smial. Pritom bol každému vyrovnaným súperom. My sme mali smolu a aj pre nás to bol obrovský šok, keď v 93. minúte vyrovnali na 1:1. Pár sekúnd nás vtedy delilo od víťazstva."

Stratené dva body sa potom negatívne odzrkadlili na stretnutí s Paraguajom. Zápas ste prehrali 0:2 a neukázali v podstate nič z toho, čo vás zdobilo v kvalifikácii...

"Ten duel nám vôbec nevyšiel. Celé mužstvo hralo zle. Nám jednoducho nesedí juhoamerický štýl. Ukázal to zápas s Paraguajom, ale i predtým v príprave s Čile. Pohybliví hráči súpera nám robili problémy, takí sa ťažko bránia a ťažko sa proti nim aj niečo vymýšľa."

Proti Taliansku ste už nemali čo stratiť, len výhra mohla zabezpečiť postup zo skupiny. Vlastne ste mali nôž na krku, hoci jasným favoritom boli obhajcovia majstrovského titulu.

"Proti Novému Zélandu sme boli favoritom, s Paraguajom už nie a s Talianmi vôbec nie. Okrem nás nám neveril nik. Povedzme to otvorene, ľudia nám neverili. Ale nám ten deň vyšiel, vychádzalo nám všetko, z našej strany to bol fantastický zápas, hrali sme vynikajúco. A tak sa dostavil obrovský úspech, posledných majstrov sveta sme poslali domov."

Toto vystúpenie a víťazstvo 3:2 bude akousi výkladnou skriňou slovenského futbalu?

"Určite. Boli sme koncentrovaní, tvoriví, vytvorili si kopec šancí, v doterajšej slovenskej histórii to bol iste najlepší zápas, ale ja dúfam, že v budúcnosti ešte takéto prídu."

Po výhre nad Talianskom ste všetci odmietli poskytovať rozhovory. Stálo to za to práve po taktom stretnutí mlčať?

"Bol to náš protest. Tí novinári tam boli kvôli nám. Inak by ani nikam nešli. Ak sa zápas nevyhrá, majú právo hodnotiť, ale nie to otočiť tak, že sme do toho nedali všetko, nedali srdce. Oni nevedia, aké to je, nie sú to futbalisti, čo to prežívajú na trávniku. Ten protest bol mierený najmä smerom k bulváru, ten nám uškodil."

V osemfinále ste narazili na rozbehnuté Holandsko, ale výkon zo súboja s Talianskom nezopakovali...

"Podľa mňa sme neboli horší. Vypracovali sme si šance, ale na takomto fóre musíte aspoň jednu z troch premeniť. Potom tu bola šanca dostať zápas do predĺženia, k pokutovým kopom. Prehrali sme 1:2, ale nemáme sa za čo hanbiť. Pri troche šťastia sa to mohlo skončiť aj inak. Ale berme to tak, že pre nás všetkých to boli prvé majstrovstvá sveta, nemajme veľké oči. Naše mužstvo je mladé, ak sa s ním bude dobre pracovať, môžu prísť ďalšie úspechy."

Ktorý svoj zákrok na turnaji by ste označili za naj?

"Nebudem hovoriť o jednom zákroku, bolo ich viac, hoci stále to môže byť lepšie. Aj pre mňa boli celé majstrovstvá niečo nové a bol to veľký zážitok. Mal som tam priateľku, syna, otca, brata, spoločne sme to prežívali. A bude na čo spomínať, JAR nie je taká krajina, ako sa o nej písalo. Nie je taká nebezpečná, to hovorím z vlastnej skúsenosti a z toho, čo zažila moja rodina."

Je nejaký gól, ktorý vás vyslovene mrzí?

"Ten druhý s Holandskom. Myslel som si, že to vyriešim, že dobehnem prvý, ale ani ja nie som neomylný, urobil som chybu, som len človek."

Z dejiska ste si doniesli množstvo suvenírov? Vuvuzely nemohli chýbať, hoci mnohým hráčom liezli na nervy...

"Kúpil som ich asi desať, pre rodinu a tak. Jasné, to hučanie bolo príznačné pre celý turnaj, ale boli sme v Afrike a toto bolo typické pre túto krajinu. No tých suvenírov mám oveľa viac. Pobehali sme obchody, priateľka kúpila maľované pštrosie vajcia, zelený kameň, masky. Videli sme aj kus krajiny a je nádherná."

Takže by ste sa do Juhoafrickej republiky vrátili aj na dovolenku?

"Mám v pláne na budúci rok stráviť v Afrike aspoň dva-tri týždne. Potápať sa v Kapskom meste medzi žralokmi, ísť na safari. Mám tam priateľa, ktorý má farmu, už to máme dohodnuté, dovtedy budem mať skončený aj kurz pilota. Priateľ má šesťmiestne lietadlo, takže tú krajinu chcem spoznať viac, určite nie je taká drastická, ako to o nej mnohí hovorili."

Autor: Sportnet

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.