Bol horúci 10. august 1986. Na novopostavený okruh formuly 1 neďaleko Budapešti prúdili desaťtisíce fanúšikov vrátane mnohých Slovákov.
Motoristickí nadšenci si nemohli nechať ujsť udalosť, akú dovtedy v tejto časti Európy nezažili – prvú Veľkú cenu Maďarska vo Formule 1.
„Bola to výnimočná udalosť. Prvá veľká cena vo východnom bloku a pre nás niečo dovtedy nepredstaviteľné,“ spomína fanúšik PETER ROZIAK zo Sebechlieb.
Pred štyridsiatimi rokmi sedel na Hungaroringu spolu s priateľmi a pracovníkmi miestneho družstva.
„Dodnes na ten zájazd veľmi rád spomínam. Videli sme Formulu 1 naživo v čase, keď sa za ňou prakticky nedalo cestovať,“ hovorí, kým sa usádzame v jeho obývačke. Postupne vyťahuje jednu spomienku za druhou.
Hoci sa ideme rozprávať o formule, všade okolo seba vidím malé lietadlá a množstvo trofejí. Prečo?
Som letecký modelár. Odmalička ma to fascinovalo a súťažne sa tomu venujem už 30 rokov. Až 12-krát som sa stal majstrom Slovenska a pravidelne sa zúčastňujem aj na medzinárodných podujatiach, vrátane majstrovstiev Európy a sveta.
Ako ste sa dostali k Formule 1?
Začalo sa to ešte v roku 1977. Bežali sme štafetový beh zo Sebechlieb do Banskej Bystrice k Pamätníku SNP. Bolo nás asi sedem alebo osem, každý odbehol svoj úsek a pred nami išiel autobus.
Keď sme sa vracali, zastavili sme sa na kúpalisku v Kováčovej. Práve tam som si kúpil malú vlajočku Ferrari. Bola to obyčajná látková vlajočka na zavesenie na stenu.
Vtedy som si povedal, že budem fanúšikom Ferrari. Tú vlajočku mám doteraz odloženú, nikdy som ju nevyhodil.
Prekvapuje ma, že už v tom čase sa dali kúpiť nejaké reklamné predmety značky Ferrari.
No, práveže nedali, takmer vôbec. Tričká neexistovali, neboli ani rôzne tašky či ďalšie suveníry. Tá vlajočka bola v podstate jediná vec Ferrari, ktorú sa mi podarilo zohnať.
Takže od Ferrari ste sa dostali k Formule 1?
Presne tak. Začal som ju ako mladík sledovať v televízii.
Kde a ako sa dala Formula 1 v časoch hlbokého socializmu sledovať?
Ak si dobre pamätám, už v roku 1977 vysielala Československá televízia niektoré veľké ceny. Neboli to všetky preteky, skôr tie bližšie, napríklad v Rakúsku, Anglicku či Francúzsku. Zámorské veľké ceny sa nevysielali a väčšinou išlo iba o približne dvadsaťminútové zostrihy.
Spomínam si, že ich komentoval český komentátor Luboš Pecháček. Neskôr, približne od začiatku osemdesiatych rokov, sa už objavovali aj celé veľké ceny.
Pamätám si napríklad Veľkú cenu Monaka. Doma sme odoberali časopis Televízia s televíznym programom a raz bola práve monacká veľká cena na titulnej strane.
Už vtedy sa o nej hovorilo ako o najprestížnejších pretekoch. Aj starší chalani vraveli, že Monako sú naozaj veľké preteky.
Cestovať za pretekmi do západnej Európy však nebolo možné.
Vôbec. Bol socializmus a do kapitalistických krajín sa bežne cestovať nedalo. O to výnimočnejšie bolo, keď sa začalo hovoriť, že Formula 1 príde do Maďarska.
Ako ste sa v dedinke Sebechleby dozvedeli o organizácii Veľkej Ceny Maďarska?
Viacerí chlapi v dedine sa zaujímali o motoršport, boli sme taká dobrá partia. Približne dva alebo tri roky pred Veľkou cenou Maďarska sme boli aj v Brne sledovať preteky Formula Easter.
Bola to séria formulových monopostov pre krajiny východného bloku. Jazdili v nej Čechoslováci, Poliaci, Maďari aj východní Nemci.
Okrem toho tam boli tam aj vytrvalostné preteky cestovných áut a ďalšie kategórie. Pamätám si, že v cestovných autách štartoval za BMW aj mladý Gerhard Berger, ktorý neskôr jazdil vo Formule 1 a vo Ferrari.
Jeho BMW malo veľmi zaujímavý polep. Zvonka na ňom boli namaľované vnútorné časti auta, akoby ste cez karosériu videli motor, chladič či potrubia.
O Hungaroringu a Formule 1 sa začalo hovoriť začiatkom roka 1986. Dozvedeli sme sa to asi z novín, rozhlasu alebo televízie. V tom čase sa dali kúpiť rôzne motoristické časopisy a o formule sa celkom pravidelne informovalo.
Ako vznikol nápad zorganizovať zájazd na prvú Veľkú cenu Maďarska?
Predsedom miestneho JRD (Jednotné roľnícke družstvo, pozn. red.) bol František Lacko, ktorý pochádzal z Oravy. Na družstve pracoval aj Peter Husák, veľký nadšenec motorizmu. Práve on predsedu presvedčil, aby zorganizovali autobusový zájazd na Veľkú cenu Maďarska.
Išlo približne o dvadsať až dvadsaťpäť ľudí. Boli to prakticky samí chlapi. Na družstve síce pracovalo veľa žien, ale o Formulu 1 vtedy záujem nemali.
Aj vy ste v tom čase pracovali na družstve?
Práveže nie. Bol som čerstvý absolvent vysokej školy, ktorú som skončil v roku 1986. S Petrom Husákom mladším som bol veľmi dobrý kamarát a on ma presvedčil, aby som išiel s nimi. Pôvodne bol zájazd určený iba pre družstevníkov.
Inak tam boli prakticky len zamestnanci JRD Sebechleby. Nepamätám si, že by s nami išiel niekto z inej obce.
Koľko vás celý zájazd stál?
Myslím si, že takmer nič. Možno sme sa poskladali po sto korún alebo zaplatili nejakú menšiu sumu, ale úprimne si to už nepamätám. Určite to nebolo nič, čo by ma vtedy finančne zaťažilo.
Družstvo to bralo ako spoločný výlet a veľkú časť nákladov zaplatilo. Aj preto musím dať klobúk dole pred predsedom družstva, ktorý zájazd zorganizoval a financoval.
Ako celý víkend vyzeral?
V piatok sme prišli na okruh, kde sme sledovali prvý voľný tréning. Spomínam si, že som chodil popri trati, aby som si našiel čo najlepšie miesto na nedeľu. Prešiel som takmer okolo celého okruhu.
Nakoniec sme si s kamarátom sadli na začiatku cieľovej rovinky. Ostatní z nášho zájazdu boli roztrúsení po okruhu. Každý si našiel miesto, ktoré mu vyhovovalo.
Z nášho miesta sme videli monoposty približne od deviatej zákruty až po koniec cieľovej rovinky. Na opačnom konci už boli autá veľmi malé, ale mali sme pomerne dobrý prehľad.
Po odchode z trate sme mali výborný obed v Budapešti. Neviem, čo presne sme mali, ale viem, že mi veľmi chutil (smiech).
Po ňom sme pokračovali do Egeru, kde sme sa ubytovali v jednoduchšom hoteli. Formulový víkend predseda družstva spojil s výletom do termálnych kúpeľov.
V Egeri sme strávili piatkový večer aj sobotu. V nedeľu ráno sme sa presunuli späť na Hungaroring. Chceli sme tam byť čo najskôr, pretože sa očakávala obrovská návštevnosť. Myslím si, že sme na okruh prišli okolo deviatej ráno.
