V šere ateliéru sa objavia najskôr iba nohy, potom prázdna stolička, na ktorú si sadá Fernando Alonso. Klapka v zábere ukazuje presne 13 hodín a 30 minút, keď Španiel spustí svoj monológ.
- Formula 1 (F1) - Kalendár, program a výsledky v sezóne 2026
- Formula 1 (F1) - Priebežné poradia v sezóne 2026
„Formula 1 ku mne bola prívetivá. Mal som úžasnú kariéru, súťažil som vyše dvadsať rokov a nastúpil na viac než 400 pretekov. Dokázal som všetko, o čom som sníval. Potreboval som trochu času, aby som zvážil svoju budúcnosť, ale teraz všetko vidím úplne jasne. Skončím vo formule 1…“
Alonso sa odmlčí a spraví krátku dramatickú pauzu. „Ale nie teraz. Stále sa cítim rýchly a motivovaný. F1 je moja vášeň a ja som šťastný, že môžem v najvyššej kategórii súperiť aj naďalej. Je to môj život,“ dodá rodák z Ovieda odhodlane vo videu.
Má sebavedomie a ostatní robia chyby
Dvojnásobný majster sveta formule 1 v utorok oficiálne oznámil, že bude naďalej pokračovať v kariére vo farbách britského tímu Aston Martin.
Štyridsaťpäťročný Španiel v súčasnosti drží rekord v počte odjazdených pretekov (440) a nasledujúca sezóna bude jeho 24. v prestížnom motoristickom seriáli.
Alonso debutoval na štarte v roku 2001, služobne druhý najstarší medzi aktívnymi jazdcami F1 je Lewis Hamilton (súťaží od roku 2007).
„Asi najdôležitejší dôvod, prečo pokračujem, je moje sebavedomie. Stále verím, že mám na viac. Aj keď teraz nie sme konkurencieschopní, často z pretekov odchádzam vnútorne uspokojený, pretože vidím, ako jazdia ostatní a aké robia chyby,“ povedal pre BBC Alonso, ktorý v aktuálnej sezóne získal zatiaľ iba tri body.
Hoci v aktuálnom štartovom poli je Španiel ďaleko najstarší, medzi najväčšími veteránmi v histórii formule 1 pôsobí ako mladík. Vo veku 45 rokov nepatrí ani do elitnej dvadsiatky.
Môžu za to najmä pionierske časy šampionátu, ktorý sa jazdí od roku 1950. V prvých sezónach seriálu neboli raritou ani päťdesiatnici na štarte.
Hlavné dôvody boli dva. Jazdci F1 nemuseli byť vtedy ani zďaleka tak fyzicky zdatní, ako dnes a do úplne prvých monopostov F1 sa posadilo viacero špičkových motoristických pretekárov medzivojnovej éry, ktorí počas druhej svetovej vojny nútene pauzovali a zostarli.
Rekordér F1 začínal ako gigolo
Najstarší jazdec, ktorý súťažil v histórii formule 1, bol Louis Chiron. Na Veľkej cene Monaka v roku 1955, kde skončil šiesty, mu ťahalo už na 56.
Chiron sa narodil v Monte Carle, ale jeho rodičia boli Francúzi. Svoje schopnosti za volantom preukázal už počas prvej svetovej vojny, keď ho od delostrelectva prevelili na pozíciu osobného šoféra lídrov francúzskej armády, vrátane maršala Ferdinanda Focha.
Po vojne sa zamestnal ako poslíček v Hoteli de Paris v Monte Carle, ale privyrábal si tiež ako spoločník pre bohaté a staršie dámy.
Vďaka nadobudnutým kontaktom a peniazom si mohol dovoliť financovať začiatky svojej pretekárskej kariéry. V 30. rokoch už patril k elitným jazdcom a reprezentoval známe značky ako Bugatti, Alfa Romeo či Mercedes.
Tri víťazstvá na Masarykovom okruhu v Brne na začiatku 30. rokov mu priniesli značnú popularitu aj vo vtedajšom Československu.
V krajine dokonca vznikla hláška „Jazdí ako Širón“ označujúca riskantne jazdiacich vodičov prekračujúcich povolenú rýchlosť.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny vstúpil do francúzskej armády a po jej rýchlej porážke sa mu podarilo ujsť do južnej časti Francúzska, ktorú neokupovalo nacistické Nemecko.
Chiron sa tu podieľal na prevádzaní zostrelených spojeneckých letcov cez Pyreneje do Španielska.
Po vojne sa vrátil k súťaženiu. Jeho schopnosť rýchlej reakcie bola už slabšia, ale ťažil z dlhoročných skúseností. O štart na Veľkej cene Monaka sa pokúšal aj v roku 1958, ale nekvalifikoval sa.
Najstarší víťaz si musel vymeniť auto
Titul najstaršieho víťaza v pretekoch F1 drží dodnes Luigi Fagioli a sotva ho niekedy niekto prekoná. Talian dosiahol zdieľané víťazstvo s Juanom-Manuelom Fangiom na Veľkej cene Francúzska 1951 vo veku 53 rokov a 22 dní.
Počas pretekov manažér tímu Alfa Romeo Fagiolovi nariadil, aby prenechal svoje auto Fangiovi a presadol si do jeho auta, ktoré malo problémy s motorom.
Pred rokom 1957 to bolo v F1 bežné. Fagiola to však natoľko rozladilo, že po tomto víťazstve skončil vo formule 1.
V roku 1952 prestúpil do pretekov športových vozov a počas tréningu na Veľkú cenu Monaka havaroval so svojou Lanciou pri výjazde z tunela.
Hoci prvé správy hovorili o ľahkých zraneniach, z ktorých sa jazdec postupne zotavuje, jeho stav sa neskôr zhoršil a tri týždne po nehode v nemocnici v Monte Carle zomrel.
