Slováci ho nechceli, otočili sa mu chrbtom. Splniť sen mu pomohli Švajčiari

Miroslav Štolc pri svojej premiére na MS v zápase Česko - Veľká Británia. (Autor: IIHF)
Patrik Fotta|22. máj 2022 o 08:00

Ako sa rozhodca Miroslav Štolc dostal na MS?

Od malička sníval, že si zahrá na majstrovstvách sveta v hokeji. Prišli však zdravotné problémy s ramenami. Lekári mu odporučili, aby s hokejom nadobro skončil. Skúšal ešte hrávať v nižších súťažiach v Rakúsku, no napokon so športom, ktorému sa venoval od útleho detstva skončil.

Osud však zariadil, že sa MIROSLAV ŠTOLC ocitol opäť pri hokeji. Tentoraz však ako rozhodca. Rodák z Popradu píska premiérovo na MS. Vo Fínsku pôsobí pod hlavičkou Švajčiarskej federácie.

Z Helsínk

píše reportér Sportnet.sk Patrik Fotta.

Aký najpamätnejší zápas ste vo vašej osemročnej kariére rozhodovali?

Pískal som najdlhší zápas v histórii rakúskej ligy. Bolo to v play off v roku 2019. Hrali proti sebe Bolzano a Klagenfurt. Rozhodlo sa až vo štvrtom predĺžení. Bolo to prakticky ako dva zápasy po sebe. Začínalo sa okolo 19:15 a víťazný gól padol 10 minút po polnoci.

Čo bolo v tom zápase pre vás najnáročnejšie?

Z fyzickej i mentálnej stránky to bolo nesmierne ťažké. Boli sme už veľmi unavení. Hráči aj rozhodcovia. Zároveň sme ale vedeli, že sa musíme sústrediť, pretože v predĺžení už jedna chyba môže rozhodnúť zápas. Bolo potrebné si udržať maximálnu sústredenosť.

Bolo to extrémne. Hráči dostávali kŕče, boli totálne vyčerpaní. Po rozhodujúcom góle ani jedno mužstvo už nedávalo najavo emócie. Boli radi, že sa to už skončilo. Navyše hneď na ďalší deň sa hralo v Klagenfurte. Hráči sa len vyspali a museli hneď cestovať.

Čo sa v rozhovore dozviete

  • Prečo mu Slováci odmietli pomôcť s medzinárodnou licenciou?
  • S kým so slovenskej reprezentácie sa pozná z hráčskych čias?
  • Čo robí, keď spraví počas zápasu chybu?
  • Prečo musel v 26 rokoch skončiť s hokejovou kariérou?
  • Začal s rozhodovaním náhodou?

Kde ste zažili najlepšiu atmosféru?

Jednoznačne v Berne. Ten je známy skvelými fanúšikmi a domáce zápasy má prakticky stále vypredané. Ich hala má kapacitu vyše 17 tisíc miest. Bolo to niečo neskutočné. Prvýkrát som pískal pred takou fantastickou kulisou. Človek si to zapamätá do konca života.

Vráťme sa späť do minulosti. S hokejom ste začínali ako útočník v Poprade. Ste v kontakte s vašimi bývalými spoluhráčmi?

V tom čase tam vtedy hrávali Arne Kroták, Slavo Pavličko, Igor Rataj, Paľo Paukovček. Počas výluky v NHL som mal možnosť si pár zápasov zahrať aj po boku Peťa Bondru. Bol tam aj Rado Suchý. Stále sme s niektorými chlapcami v kontakte.

Niektorí sú už tréneri. Napríklad som hral s Janom Pardavým v Banskej Bystrici. Pred niekoľkými rokmi sme ešte sedeli na jednej striedačke a teraz sme na MS, ja ako rozhodca a on ako asistent pri slovenskej reprezentácii.

Mali ste už možnosť sa vo Fínsku stretnúť?

Vieme o sebe, ale zatiaľ sme sa osobne nestretli. V novembri som pískal Švajčiarsky pohár, kde sme sa s Jankom stretli a zaspomínali na časy, keď sme spolu hrávali.

Ktorí tréneri vás viedli pri vašich hokejových začiatkoch?

V Poprade to bol nebohý Milan Skokan. On bol jedným z tých, ktorí mi dali šancu pripojiť sa k áčku ako mladému chlapcovi. V Banskej Bystrici ma viedli Milan Staš a Miro Chudý, ktorý už tiež nie je medzi nami.

S hráčskou kariérou ste skončili po problémoch s ramenami. Čo sa vám stalo?

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa
Nachádzate sa tu: