Pondelok, 8. marec, 2021Meniny má Alan, Alana

Miklík: Každý mal pocit, že je pre tím dôležitý

Michel Miklík. Na šampionáte strelil jeden gól. (Autor: tasr)
Sportnet|Publikované 23. máj 2012 o 12:25

Po striebornej extraligovej sezóne sa striebra dočkal aj na svetovom šampionáte. Útočník HC Košice Michel Miklík patril v Helsinkách medzi našich debutantov.

KOŠICE. Po prvý raz okúsil atmosféru vrcholového turnaja a domov sa vrátil s cenným kovom. Pritom na turnaj odlietal s podstatne skromnejším prianím, želal si, aby sa Slováci dostali do štvrťfinále a vybojovali si olympijskú miestenku.

Ak by mu niekto pred odchodom do Fínska povedal, že prílet bude spojený s obrovskou striebornou eufóriou, určite by neveril.

„My sme mali skromnejšie ciele, v prvom rade postúpiť zo skupiny. Chceli sme úspešne zabojovať o olympiádu. Finále to bol skôr taký sen, takže sa nám vlastne splnil tajný sen," povedal 29-ročný krídelník M. Miklík.

Už to, že sa po sezóne v HC Košice dostal do záverečnej nominácie národného tímu, bral ako veľkú vec.

„Samotná účasť na šampionáte bola pre mňa udalosťou," priznal útočník, ktorého potešilo, že vo Fínsku dostali dôveru aj tí, ktorí doposiaľ v reprezentácii veľa nenahrali, nemali ani toľko skúseností. „Tréner nerobil rozdiely. Dal možnosť aj nováčikom. Každý mal pocit, že je niečím pre tím dôležitý."

Na úvod turnaja Slováci dvakrát tesne prehrali s Kanadou a Fínskom. Ale mužstvo to nerozhádzalo.

"Ani jeden zápas nebol pre nás ľahký. Ešte aj s Francúzmi to bolo mimoriadne náročné. Vlastne, vtedy nám išlo o všetko. Museli sme ísť od striedania k striedaniu, zbierať v skupine body, lebo ani po štyroch výhrach po sebe nebolo nič rozhodnuté."

Miklík si na turnaji pripísal jeden gól a jednu asistenciu. Skóroval v súboji s Bieloruskom, v ktorom naši zvíťazili 5:1. Bola to ich najpresvedčivejšia výhra v Helsinkách, Michel v 25. minúte zvyšoval na 3:0.

„Som veľmi rád, že som aspoň ten jeden gól dal. Keď som na šampionát cestoval, prial som si, aby som aspoň raz rozvlnil sieť. Tých gólov mohlo byť i viac, šancí na to bolo. Ale aspoň, že tam padol jeden."

S Mikúšom a Tatarom si sadli

V útoku si zahral s Tomášom Tatarom a Jurajom Mikúšom. Každý v uplynulej sezóne pôsobil v inej lige (extraliga, AHL, KHL), no vedľa seba sa našli.

„S Jurajom Mikúšom som sa predtým stretol v juniorskej reprezentácii. Ale s Tomášom Tatarom vôbec. Myslím, že sme si celkom sadli. Nepotrebovali sme dlhý čas na to, aby sme sa zohrali."

Veľkým zážitkom bola aj pre Miklíka cesta z letiska na zaplnené námestie v Bratislave. Hokejisti postavili Slovensko na nohy. Po zisku striebra ich národ vítal ako svojich hrdinov.

„Priznám sa, nečakal som to. Vo Fínsku sme boli počas šampionátu izolovaní. Bývali sme mimo mesta, chodili tak akurát na štadión. Nevnímali sme až tak čo sa u nás doma deje. Sme radi, že hokej ľudí bavil a spojil. Pritom slovenský fanúšik je náročný, ale ak je nejaký úspech, vie byť veľmi vďačný. Teraz sme sa o tom mohli presvedčiť. Aj pre nás boli okamihy po prílete domov veľkým zážitkom," priznal člen striebornej družiny.

Súvisiace články