Michalovskí mladíci v jari rýchlo zabudli na záchranárske práce

MICHALOVCE. Jedenásta sezóna medzi elitou bola v podaní futbalových starších dorastencov Michaloviec (kategória U19) vskutku zaujímavá.

Po jesennej časti figurovali v pelotóne na jedenástom mieste, keď v 17 zápasoch nazbierali iba 12 bodov.

V jari sa karta obrátila – v 16 vystúpeniach dokázali žlto-modrí vydolovať až 32 bodov, čo ich katapultovalo do pokojných vôd prvoligovej tabuľky.

Výsledkom bolo konečné siedme miesto, ktoré sa s minuloročným striebrom nedalo porovnávať, avšak vzhľadom na jesennú mizériu ho Zemplínčania brali všetkými desiatimi.

K tímu prišiel v zime lodivod Branislav Sokoli, ktorý pri kormidle nahradil Ladislava Šimča. Ambiciózny 46-ročný tréner naučil družstvo opäť vyhrávať a zachránil ho v najvyššej súťaži.

Po skončení sezóny sme s ním rozobrali predovšetkým jarnú časť v podaní staršieho dorastu MFK Zemplín Michalovce.

Ste spokojný s tým, ako dopadla sezóna?

„Rozdelil by som ju na dve časti – jesennú a jarnú. V jeseni kolektív viedol tréner Šimčo a hoci som niekoľko zápasov videl na videu, neprináleží mi hodnotiť jeho prácu. Výsledky neboli dobré a družstvo sa ocitlo na pozícii, ktorú predtým nepoznalo. V predošlom ročníku sme do posledného kola hrali o majstra, teraz sme zrazu bojovali o záchranu v lige. Treba však povedať, že sme mali k dispozícii aj iný káder. Po mojom príchode k tímu bolo potrebné pracovať hlavne na sebavedomí hráčov, lebo tam som videl najväčší problém. Samozrejme, potrebovali sme sa aj vhodne posilniť. A to hlavne na pozícii hrotového útočníka a defenzívneho stredového hráča. Tieto posty sa nám podarilo Kurminowským a Romanom Begalom výborne posilniť. Ak k tomu pridám výborné výkony Bednára v zápasoch, v ktorých nám bol k dispozícii, vedeli sme, že s takou zostavou prídu dobré výsledky a posun v tabuľke nahor. Prišiel Harutyunyan, ktorý taktiež priniesol niečo nové. Svojou technikou dokázal viazať pozornosť súpera a vedel sa aj strelecky presadiť. Takisto sme vrátili Vojtoviča a Vojtka na pozície, na ktorých sa cítia najlepšie a kde môžu naplno ukázať svoje prednosti. Z môjho pohľadu sme s družstvom dosiahli maximum.“

Čo vás v jari najviac potešilo?

„Predovšetkým to, že chlapci vo väčšine stretnutí podali výkony na hranici svojich možností a boli minimálne vyrovnaným súperom. Tešilo ma aj to, že sme sa dokázali presadiť svojím spôsobom hry.“

Ktoré vystúpenia vás najviac uspokojili?

„Určite sa zhodneme na tom, že veľa záležalo na výsledku v prvom zápase po zimnej prestávke. Doma sme dokázali poraziť mimoriadne silnú Žilinu, ktorá sa aj stala s pohodlným náskokom majstrom tejto kategórie. Hráčom toto víťazstvo zdvihlo sebavedomie a presvedčili sa, že dokážu poraziť kohokoľvek. Rozbehli sme vydarenú séria, keď sme neprehrali deväť zápasov v rade. Počas tejto šnúry sme len dvakrát remizovali. Už vtedy bolo jasné, že sa vyhneme bojom o záchranu. Veľmi vydarené duely sme odohrali s Trenčínom, ktorý sme dokázali zdolať doma a po perfektnom výkone aj vonku. Mimoriadne efektívni sme boli aj v domácom meraní síl s Dunajskou Stredou.“

Nevyhli ste sa však ani výbuchom, či už na pôde bratislavského Slovana, Žiliny alebo v poslednom dueli v Bardejove. Kde hľadať príčiny vysokých prehier?