Utorok, 15. júna, 2021Meniny má Vít

Medailistka zostarla a má chuť spomínať

_novy|30. okt 2006 o 00:00

BRATISLAVA "Každý raz príde do veku, v ktorom sa začne vracať do mladosti a zrazu zasa preňho má cenu to, čo roky nemalo," tvrdí. Na kremnickú rodáčku Gabrielu Sekajovú to prišlo tri roky po päťdesiatke.

Je jedinou Slovenkou s medailou zo zimnej olympiády: pred dvadsiatimi dvoma rokmi v Sarajeve získala striebro. Darmo jej však do Jablonca nad Nisou, kde už tri desaťročia žije, posielala Slovenská asociácia olympionikov pozvánky. Ani na jednu nereagovala.

Až v sobotu sa nečakane objavila na bratislavskom stretnutí účastníkov olympiád 1984 - 1988. Jedna z posledných generácií federálnej reprezentácie, ako pripomenul spoluhostiteľ, šéf predstavenstva Doprastavu Ivan Šesták, bývalý volejbalista, sa symbolicky zišla v deň 88. výročia vzniku Československa. "Možno neuveríte, ale nechodievala som ani na stretnutia Klubu českých olympionikov, ktorého som tiež členom. Na prvom som bola predchádzajúci víkend. Zistila som, že starnem a padne mi fajn zaspomínať si na krásne roky."

Moderátor večera Karol Polák ju predstavil ako Gabrielu Soukalovú. Je to jej tretie priezvisko. Zasa na S. Za slobodna sa volala Sekajová a po prvom vydaji Svobodová. Pod prvým štartovala na innsbruckej olympiáde 1976, pod druhým v Lake Placide 1980 aj v Sarajeve 1984.

Potom ešte raz zmenila meno a s ním aj šport: už takmer dve desaťročia sa venuje biatlonu. V tréningovej skupine na jabloneckom športovom gymnáziu má aj mladšiu z dvoch svojich dcér. Gabriela dovŕši v stredu sedemnásť a figuruje v zozname českých olympijských nádejí v biatlone. Mama ju učí lyžovať, otec strieľať. Mamu preslávil "čistý" beh na lyžiach.

"Mala som šťastie, že som sa ocitla uprostred veľmi silnej generácie bežkýň. Keď v sedemdesiatom piatom zrušili stredisko na Štrbskom Plese a reprezentáciu prevelili do Čiech, šla som s ňou."

To už mala štafetový bronz zo svetového šampionátu vo Falune 1974. "Dovtedy som sa skôr zabávala, ako trénovala. Keď som sa v Jablonci pustila do tvrdého tréningu, čakala som, že výkony pôjdu rapídne hore. Ale odmena v podobe medailí dlho neprichádzala. Mala som už dcérku a chcela som skončiť. Napokon som si však povedala, že ešte vydržím, čo bola aj veľká zásluha môjho bývalého manžela. A neoľutovala som."

Životný úspech zažila už ako tridsiatnička. V americkom Lake Placide 1980 ešte Cillerovo kvarteto tesne prehralo boj o bronz, no o štyri roky v Sarajeve stálo na striebornom stupienku. Aj Gabikinou zásluhou zdolalo slávne štafety Švédska a ZSSR.

"Tréner Rázl nám dal výborný základ, vďaka ktorému sme vydržali desať rokov vo svetovej špičke. Svojrázny Ciller bol zasa skvelý psychológ. Sprvu som si s ním nerozumela, ale napokon sme našli k sebe cestu. Vedel byť aj grobian, ale keď mal pocit, že Květa Jeriová, na ktorú stavil ako na tromf, potrebuje biftek a pohárik vína, zohnal ho aj po polnoci," spomína s úsmevom.

Slávne kvarteto máva pravidelné stretávky. "Poslednú zorganizovala na Vysočine Dáša Palečková. O rok je rad na mne," vraví stále ešte peknou slovenčinou trojnásobná olympionička.

Gabriela Soukalová-Svobodová

Narodená: 27. februára 1953 v Kremnici pod menom Sekajová

Potomstvo: dcéry Lucia (bývalá lyžiarka) a Gabriela (biatlonová nádej)

Kluby: Baník Kremnica, Tesla Liptovský Hrádok, ČH Štrbské Pleso, RH Jablonec nad Nisou

Tréneri: Čillík, Húska, Rázl, Ciller

ZOH: Innsbruck 1976 štafeta 6. miesto (ďalšie členky: Pasiarová, Bartošová, Paulu), 5 km 13., 10 km 19., Lake Placid 1980: štafeta 4. (Palečková, Paulu, Jeriová), 5 km 20., 10 km 19., Sarajevo 1984: štafeta strieborná medaila (Švubová-Palečková, Paulu, Jeriová), 5 km 15., 10 km 14.

Najväčší úspech na MS: 1974 štafeta bronzová medaila (Bartošová, Jaškovská, Paulu)

Súvisiace články