Mečíř mladší sa v sezóne posunul o 200 miest nahor

BRATISLAVA. Miloslav Mečíř mladší si tento týždeň vo Viedni po úspešnej kvalifikácii prvý raz v kariére zahral v hlavnej súťaži turnaja ATP Tour.

A v premiére vybojoval aj prvé víťazstvo, v úvodnom kole zdolal 51. hráča svetového rebríčka Španiela Paula Andujara.

V známej Stadthalle si vo štvrtok v ďalšom stretnutí užil zápas s turnajovou dvojkou Tommym Haasom. Favoritovi podľahol tesne 5:7, 6:7 (8).

V renkingu sa posunie z 240. miesta asi o dvadsaťpäť miest dopredu.

„Je to syn Veľkej mačky,“ písali na stránke ATP o 25-ročnom Mečířovi juniorovi. Jeho otec, olympijský víťaz zo Soulu 1988 a finalista dvoch grandslamových turnajov, mal prezývku Big Cat.

Sám seba prekvapil

„Za svoj najväčší úspech doteraz považujem účasť v tohtoročnej kvalifikácii na US Open. Hrať na grandslamovom turnaji, aj keď to ešte nebolo v hlavnej súťaži, je tenisový sviatok,“ porovnával Mečíř mladší.

Postavou, rozprávaním i hrou na dvorci otcovi akoby z oka vypadol. „Keby som teraz zdolal Haasa a mal som na to príležitosti - v oboch setoch mi odvrátil setbaly - Viedeň by som kládol najvyššie. Ale zatiaľ zostanem pri New Yorku.“

Mečíř junior išiel na turnaj do Rakúska s cieľom, aby nazbieral body, zlepšil si renking a vybojoval si účasť v kvalifikácii na januárový Australian Open v Melbourne. Všetko splnil.

„Sám seba som prekvapil, ako som dokázal vzdorovať Haasovi, ba chvíľami som aj diktoval tempo,“ vravel po návrate do Bratislavy. „Je to pre mňa veľké povzbudenie do ďalšej prípravy. Otec býva na moje výkony prísny, ale po zápase som videl v hľadisku na jeho tvári úsmev.“

Slovenský tenista si vo Viedni pripísal 32 bodov do rebríčka a najvyššiu prémiu v kariére 8670 eur.

„Kúpim si malý darček - lístok do filharmónie alebo malý hudobný nástroj do mojej zbierky. Inak všetky peniaze pôjdu do tenisu na prípravu a na ďalšie turnaje,“ poznamenal veľký hudobný nadšenec. Hrá na gitare a do základnej umeleckej školy chodí na klarinet i na spev.

Už chcel s tenisom skončiť

Hoci Mečíř ml. vyrástol na antukových kurtoch, dnes však hrá najradšej na tvrdom povrchu.

„Dokážem hrať loptičky hneď po dopade, viem zrýchliť hru. Na antuke to nefunguje, tam treba viac trpezlivosti.“

Po troch rokoch v Národnom tenisovom centre, kde veľa získal od trénera Branislava Sekáča je teraz na voľnej nohe. Sám si organizuje prípravu. Desať rokov spolupracuje s kondičným trénerom Marošom Molnárom. Najčastejšie sa pripravuje na dvorcoch v akadémii u Erika Csarnakovicsa.

„Najviac ma naučil otec. Dal mi všetko, čo mi mohol dať. A teraz je na mne, aby som sa zlepšoval,“ obzrel sa za svojou tenisovou dráhou. V juniorskom veku ho brzdili časté zranenia, choroby. Pred dvoma rokmi nehral štyri mesiace pre zapálenú šľachu pravej ruky a priznal, že tenis už chcel zabaliť.

Uzdravil sa a má energiu na rozdávanie. Vlani sa prihlásil na šesťročné štúdium priemyselnej informatiky na Slovenskej technickej univerzite.

„Raz za dva týždne som v škole celý deň, inak študujem individuálne. Dá sa to zosúladiť s tenisom,“ tvrdil Mečíř ml. „Po večeroch nechodím na diskotéky, nepozerám televízor. Len sa doma učím.“

Slovenská päťka

Túto sezónu považuje Mečíř junior za rozprávkovú. Zo 428. miesta na začiatku roka sa zlepšil o vyše 200 miest.

„Na turnajoch najnižšej kategórie futures je každý tenista finančne stratový. Na vyšších challengeroch som už mal pocit, že som profesionál - z tenisu viem vyžiť,“ priblížil skúsenosti z turnajov. „Teraz by som sa chcel posunúť v rebríčku do druhej stovky, aby som mohol hrať grandslamy, aj keď zatiaľ iba v kvalifikácii. A časom snáď aj väčšie turnaje ATP.“

Mečíř mladší je piatym Slovákom v rebríčku dvojhry po Lackovi, Kližanovi, Martinovi a Gombosovi.

„Mojím snom je dostať sa raz do daviscupovej reprezentácie Slovenska,“ vravel o predsavzatiach v tíme, kde je jeho otec dlhoročným nehrajúcim kapitánom. „Teraz sú tam lepší hráči ako som ja. Chcem sa zdokonaľovať a možno sa mi to raz splní.“