Utorok, 22. júna, 2021Meniny má Paulína

Maratónci pobežia z histórie do súčasnosti

SITA|27. aug 2004 o 15:09

ATÉNY 27. augusta (SITA) - Organizátori olympiády v Aténach vypointovali záver svojich hier presne podľa očakávaného scenára. Posledné slovo z vyše 10 500 športovcov budú mať v gréckej metropole maratónci.

Ak by to tak nebolo, história by Grékom neodpustila. Boli by sami proti sebe. Po vyše 108 rokoch ožije v nedeľu večer historická cesta z Maratónu do Atén (pred mužmi sa tu 22. 8. už predstavili ženy), kde zápolenie o posledné olympijské zlato a olivový veniec OH 2004 vyvrcholí na tamojšom Panaténskom štadióne. Po stopách prvého maratónskeho víťaza Spyridona Louisa sa vydá 113 bežcov a medzi nimi aj Slovák Marcel Matanin.

Na myšlienku merania síl v maratónskom behu prišiel francúzsky historik Michael Breal, ktorý ju ponúkol svojmu dobrému priateľovi a zakladateľovi novovekých hier Pierrovi de Coubertinovi. Breal si vo svojej vízii spomenul na istého udatného Aténčana Pheidippida, ktorý v roku 490 p. n. l prebehol vyše 40 km dlhú cestu z Maratónu do Atén, aby svojich súkmeňovcov informoval o víťazstve nad Peržanmi. "Radujte sa, zvíťazili sme," povedal údajne a padol na zem mŕtvy. Toľko hovorí legenda. Jej znovuzrodenie prišlo 10. apríla 1896, keď sa na trať prvého maratónskeho behu v histórii postavilo 17 bežcov, z toho 13 Grékov. Favorizovaní Austrálčan a Francúz prepálili tempo a po polovici trate už začali zaostávať. Vtedy sa z diaľky odhodlal k frontálnemu nástupu Grék Spyridon Louis, ktorého domáci poznali ako sedliaka, poštára či pastiera. Postupne sa ujal vedenia a na starobylý Panaténsky štadión dobehol prvý v čase 2:58:50 h. Spoločne s Louisom bežiacim naboso dobehli do cieľa aj dvaja grécki princovia, ktorí opustili kráľovskú lóžu len aby mohli so svojím krajanom zažiť slastný pocit olympijského víťazstva. Tak nejako sa zrodila grécka maratónska legenda, ktorá však stojí na reálnom základe. Dnes je po Spyridonovi Louisovi pomenovaný hlavný Olympijský štadión i ulica v štvrti Maroussi v Aténach, odkiaľ najznámejší novoveký Grék pochádzal. Zomrel v roku 1940 krátko pred vstupom hitlerovských vojsk do Grécka. Mimochodom, štyri roky predtým sa ako čestný hosť zúčastnil na olympijských hrách v Berlíne, kde práve Hitlera obdaroval vzácnym vavrínovým vencom zo svätyne v Olympii. "Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď som sa stal olympijským víťazom. Všetci kričali moje meno a hádzali na mňa halúzky a kvety. Pripadal som si, že snívam," vrátil sa vtedy k olympijským spomienkam pre isté nemecké noviny. Prví maratónci bežali pred 108 rokmi po dierach a výmoľoch a zabárali sa do prachu. Dnes je historická cesta z Maratónu do Atén vlastne novovybudovanou diaľnicou a nesie všetky znaky 21. storočia. Lemujú ju supermarkety, novopostavené domy a odstavené autá. Minulosť pripomínajú len okolité vŕšky, ktoré sú porastené kríkmi podobnými našej kosodrevine.

Na víťazstvo v jednom z najprestížnejších pretekov olympijskej histórie si brúsia zuby viacerí bežci. Medzi najväčších favoritov patrí Keňan Paul Tergat, ktorého najlepší a zároveň svetový rekord (2:04:55 h) i najhorší čas (2:08:56) vzbudzujú najväčší rešpekt. Štart maratónu mužov je v nedeľu 29. augusta o 17.00 h SELČ.


Súvisiace články