Mal mať rozprávkovú kariéru. Sprostá mladá hlava všetko zničila, spomína prestupový rekordér

Ivan Mriška|3. dec 2020 o 10:10

Strelil najrýchlejší gól v najvyššej súťaži?

Od 15-tich rokov pravidelne obliekal dres reprezentácie. Na medzinárodnom turnaji U20 v Južnej Kórei strelil góly Austrálii a Kolumbii.

Mal nakročené na výbornú kariéru. Spravil však zlé životné rozhodnutia a všetko sa zvrtlo.

Zľahčoval si tréningy, venoval sa najmä kamarátom. Do futbalu nedával sto percent.

Chvíľu hral najvyššiu slovenskú súťaž, ale zväčša sa pohyboval len v nižších ligách.

LUKÁŠ HRICOV (36) priznáva, že spravil v kariére množstvo chýb.

Napriek tomu nestráca optimizmus a ďakuje futbalu za množstvo priateľov.

V článku SPORTNET.sk sa dočítate

  • Prečo Lukáš Hricov stále prestupuje?
  • Nehovoria o ňom, že je žoldnier?
  • Kde sa mu páčilo najviac?
  • Ako spravil životnú chybu a odbil Trenčín?
  • Prečo mu reprezentačné góly nepomohli?
  • Kto strelil najrýchlejší gól v Corgoň lige?
  • Ako vidí prešovský futbal?
  • Stane sa futbalovým Matuzalemom, aké má ambície?

Pri vašom mene svieti v prestupovej kolónke obrovské množstvo klubov. V koľkých ste vlastne hrali?

Netuším. Ale muselo ich byť strašne veľa. Minimálne dvadsať. V živote mám rád výzvy, nerád som na jednom mieste.

Rád si dávam nové ciele a spoznávam nových ľudí. Asi preto som sa nikde neohrial. Byť v jednom tíme znamená pre mňa stagnovať.

Nedá sa povedať, že by ma kluby nechceli, jednoducho som chcel pendlovať.

Už teraz rozmýšľam, kde prestúpim (smiech).

Kluby sa vám ozývajú sami?

Väčšinou áno. V pár prípadoch to bolo aj o dohode s priateľmi. Napríklad teraz hrávam v Záhradnom, kde chytáva kamarát Miloš Buchta. Bavíme sa futbalom.

(Autor: archív klubu)

Pomaly každý polrok ste hrali inde. Nehovorili o vás, že ste žoldnier?

Nie, nemal som nikde problém. Vďaka futbalu mám množstvo priateľov, všade ma poznajú. Spýtajte sa mojej priateľky. Keď niekde ideme, nestíhame sa s každým pozdraviť (smiech).

Hrával som so stovkami hráčov, ale to nie je len o nich. Sú tu funkcionári a samozrejme fanúšikovia.

Zažil som toho vďaka futbalu veľa, čo si vážim. Myslím, že som nikdy nebol problémový typ, rozumel som si s každým.

V ktorom klube z tých vyše 20 sa vám páčilo najviac?

V Trenčíne. Keď som tam prišiel ako 20-ročný fagan. Bola tam najlepšia partia, akú som kedy zažil. Škoda, že som nemal toľko rozumu ako teraz.

Ako to myslíte?

Bol som mládežnícky reprezentant Slovenska, mal som pred sebou veľké výzvy a možno aj rozprávkovú kariéru. Sprostá mladá hlava však všetko zničila.

Potreboval som trénovať na 120 percent, ale moja pozornosť sa sústredila na hlúposti. Kamaráti, alkohol, pridali sa k tomu aj problémy doma.

Keby sa dal vrátiť čas, mnoho vecí by som spravil inak.

Som typ hráča, ktorý namiesto palice má radšej medík. Pohodu a zľahčovanie si vecí. Bol som mladý a hlúpy, nechcelo sa mi drieť a pred vážnou kariérou som cúvol. Škoda, bola to chyba. Teraz to už viem.

V drese Trenčína proti Interu.
V drese Trenčína proti Interu. (Autor: TASR)

V roku 2003 ste strelili na Suwon Cupe v Južnej Kórei dva pekné góly. Ako si na tieto momenty spomínate?

Na tieto zásahy, ale aj na iné, mám len tie najkrajšie spomienky. Keď si na ten turnaj spomeniem, aj teraz mám zimomriavky.

Horšie spomínam na to, čo sa stalo potom. Tréner Peter Polák ma nenominoval na majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov, čo ma veľmi mrzelo. Podľa mňa som si to zaslúžil.

Neviem či na mňa zabudol, trochu mu to zazlievam. Aj vtedajšiemu trénerovi Prešova Stanislavovi Baranovi, ktorý mohol na neho pritlačiť.

Vraj ste strelili najrýchlejší gól v histórii Corgoň ligy?

Áno, bolo to v roku 2005 v Banskej Bystrici. Padol len za 9 sekúnd, čo vtedy uvádzali aj v televízii. Na internete však stále figuruje ako najrýchlejší gól zásah Mária Adamčíka za 10 sekúnd v sezóne 1998/99.

Mrzí ma, že kompetentní štatistiky neupravili. Zrejme je niekde chyba, pretože moje meno som nikde nevidel.

Našťastie to mám nahraté na VHS a môžem to vytiahnuť ak bude treba (smiech). Ľudia sa ma dodnes pýtajú, či už niekto môj rekord prekonal. Zatiaľ o tom neviem.

Kam po Trenčíne viedli vaše ďalšie kroky?

Niektoré veci mi v kariére nevyšli, preto som hral druhú ligu v Rimavskej Sobote, Lučenci a Humennom. Po čase prišla šanca hrať opäť za Trenčín, kde som absolvoval celú zimnú prípravu.

Na jar sme mali sedenie s najvyššími predstaviteľmi klubu a vtedajším trénerom McDonaldom, ktorí trvali na mojom zotrvaní v klube. Ja som im však povedal, že v Trenčíne končím.

(Autor: archív hráča)

Prečo?

Budem sa len opakovať. Bol som hlúpy. Sprostá mladá hlava. Skočil som kvôli frajerke z Lučenca, ktorá ani neviem ako sa volá. Nebolo to nič vážne.

Kompetentní mi vtedy povedali, že som si zavrel dvere do najvyššej súťaže a nikdy k nej nepričuchnem. A tak sa aj stalo. Mali pravdu.

Kde ste teda hrávali?

Kamarát mi vybavil angažmán v poľskom druholigovom klube Olimpia Elblag. Nebolo to však pre mňa. Fyzicky náročná súťaž plná osobných súbojov. Mne vyhovuje skôr technická hra.

Vrátil som sa preto na Slovenska a hral som v rôznych kluboch od druhej ligy nižšie. Spomenúť môžem Lipany, Spišskú Novú Ves, Starú Ľubovňu, Liptovský Mikuláš, Svidník. Bolo ich veľa.

Takú vážnu kariéru som ukončil nedávno v rodnom Prešove. Škoda, vypadli sme z druhej do tretej ligy.

Ako vnímate, že taká futbalová bašta hrá len v takejto súťaži?

Je to smutné. Nechcem to nikomu dávať za vinu, ale zopár ľudí by malo dať bokom svoje ješitné povahy a mali by začať spolupracovať.

Pretože nám deti odchádzajú do okolitých miest. Nemajú tu svoje vzory a na koho sa chodiť pozerať.

Navyše, chýba štadión. Snáď sa na jar začne z jeho výstavbou a futbal sa tu vráti do časov minulých.

Keď na Prešov chodili tisícky ľudí a hrali sa tu európske súťaže. Ja ako chlapec na to rád spomínam a vďaka vtedajším mojim idolom som začal s futbalom.

(Autor: archív hráča)

Aké sú vaše futbalové ambície?

Baviť sa športom. Určite ešte 10 rokov to chcem potiahnuť, cítim sa dobre. Métu 30 prestupov snáď naplním (smiech).

Nech už začne jarná časť, už teraz ma svrbia nohy.

Ešte aby som sa aj ja za pár rokov nestal futbalovým matuzalémom, o ktorých píšete. Pretože táto hra mi prirástla k srdcu.

Snáď ma budú obchádzať zranenia, pretože aj tým pripisujem fakt, že som to nedotiahol vyššie.

Okrem hrania mám svoju futbalovú agentúru, prostredníctvom ktorej chcem učiť mladých hráčov. Aby sa vyvarovali chýb, ktoré som ako mladý robil ja.

(Autor: archív hráča)


Prestupy Lukáša Hricova nájdete TU


Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbalnet»Mal mať rozprávkovú kariéru. Sprostá mladá hlava všetko zničila, spomína prestupový rekordér