Mal dosť plahočenia, rozhodol sa radikálne

Ako priznal, to, že sa nedostal na ZOH, bolo posledným klincom. "Zaskočilo ma, že prednosť dostali tí, čo neboli lepší ako ja. Zavážili však iné skutočnosti," povedal skormútene východniar, ktorý bol členom ŠKP Štrbské Pleso. Nebyť plátania dier zo strany klubu a svojpomoci pri zháňaní prostriedkov, výkonnostne by zakapal. Bol by jeden z tých talentov, ktorým nebolo umožnené rozvinúť predpoklady, lebo na to jednoducho neboli peniaze. Stano sa snažil, aby držal krok s najlepšími, upriamil sa na šprint.. "Vedľa som obetoval pre lyžovanie, zháňal si prostriedky, peniaze a potom prídu funkcionárske ťahy, ktoré znechutia, doslova otrávia život. Takto sa to dlho vydržať nedá. Podobne nemožno fungovať donekonečna, iba dočasne. Takže bol najvyšší čas niečo s tým urobiť. A preto som zavesil lyžovanie na klinec." Rodák z Dobšinej to povedal s podtónom skepsy voči zmene v lyžiarskom hnutí. Nemyslí si, že sa až tak veľa zmení a stále to bude boj o základnú existenciu a nárok na samozrejmosti.

Na návrat nemyslí a skôr to popiera, lebo stratený rok by sa tak ľahko nedal dobehnúť. Okrem toho nevidí ani žiadnu motiváciu. Okrem toho trošku na bežecké lyžovania zanevrel. "Verím, že je to len dočasné, no priznám sa, že nič v dianí nesledujem. Možno sa to časom zmení, ale teraz nemám chuť." Nedávno bol uňho lyžiar Ondrej Benka-Rybár. Tomu naládoval do auta lyžiarske veci a zavrel tak pomyselné dvere za nedávnou minulosťou. Prekvapilo ho, ako sa rýchle rozlúčil s kariérou. Predtým sa na stredisko tešil, potom sa čoraz viac trápil. Ktovie, možno sa raz dostane do úzkej stopy ako tréner, hoci aj v tomto smere krúti neveriacky hlavou. Hoci robil diplomovku z lyžovania a bol reprezentant, SLZ mu nepridelí najvyššiu kvalifikáciu. Na to by musel absolvovať ešte ďalšie trojročné štúdium. "Možno sa na to však dám, ale len popri fachu, ktorému sa venujem," pripomenul ten, čo lyžovaniu obetoval 15 rokov. Najviac si cenil šieste miesto na SZU, účasť na MS a splnenie kritérií na ZOH. To, že do Talianska nešiel, mu podľa jeho slov zdôvodnili šalamúnsky. Stále cíti skrivodlivosť a myslí si, že v šprinte mal zápoliť aj on. Nemá ťažké srdce na kolegov-kamarátov, vie, že každý má nárok na to, aby dýchal čo najkvalitnejší vzduch, ale zamrzelo, že drina vyšla administratívnym rozhodnutím navnivoč. To už nezmení a s týmto vedomím sa pripravil na krok, ktorým radikálne zmenil svoju budúcnosť.

Učarovali mu diamanty

Keď skončil vysokú školu v Prešove, povedal si, že sa nebude ďalej plahočiť ako lyžiar-amatér, ale bolo sa treba postaviť na vlastné nohy a myslieť na budúcnosť. Vybavil si živnosť a podniká. Jeho orientácia je naozaj nevšedná orientuje sa na obchod s diamantmi (šperky alebo voľné diamanty). Zostali sme zadivení. "U nás málo ľudí o tom vie, ale je v tom čaro," prezradil S. Holienčík, ktorý funguje v tomto biznise vedno so štátnym trénerom Petrom Bartoňom i ďalším reprezentantom Michalom Malákom. Aký najcennejší diamant mu prešiel cez ruky? "Prsteň za päťdesiattisíc korún."