Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Majster kľučky a jubilant Masný sa zamkol vo svojom svete

Masný premieňa jedenástku v penaltovom rozstrele finále ME 1976. (Autor: FOTO ČTK)
Ladislav Harsányi|Publikované 12. aug 2010 o 20:00

Anglická futbalová legenda Kevin Keegan ho vo svojej knihe Proti svetu označila za jedného z najšikovnejších krídel na svete. Poklona patrila Mariánovi Masnému. Ten sa v piatok dožíva šesťdesiatky - v izolácii od bývalých spoluhráčov i rodiny

.

BRATISLAVA. Mlynár Vojtech Masný prešiel trasu tam i späť medzi chynorianskym a rybianskym mlynom nespočetnekrát. Neďaleko, na priehonskom trávniku, naháňali jeho synovia futbalovú loptu. Pre troch zo štyroch sa stala životnou láskou. Kým najstarší Teodor zostal verný celý čas Iskre Chynorany, „Béla" a Marián prekročili rodný chotár a prenikli až do československej reprezentácie.

„S Mariánom sme spolu nastúpili v jedinom zápase. Obaja za starých pánov Chynorian proti miestnemu futbalovému tímu. Brat mal vtedy myslím okolo sedemnásť," približuje kuriozitu o dvanásť rokov starší Vojtech Masný. Práve po staršom bratovi dostal Marián futbalovú prezývku Béla.

„Proti sebe sme nikdy nehrali, hoci v roku 1975 sa takáto možnosť ponúkala. S Jednotou Trenčín sme prišli na Slovan, za ktorý nastupoval Marián. Tréner nášho tímu Ján Hucko mi však proti nemu nedovolil nastúpiť. Ani vtedy, keď už bolo jasné, že prehráme. Odišli sme s prehrou 2:6," vraví tak trochu s ľútosťou v hlase Vojtech Masný, svojho času taktiež výborný futbalista, strieborný medailista z tokijskej olympiády v roku 1964.

Na otázku, čo odpozeral mladší súrodenec z jeho futbalového umenia, odpovedá bez rozmýšľania: „Nemusel nič. Mal ho totiž v sebe. Dar, ktorý dostanete. To sa nedá naučiť."

Na Tehelnom bol ako „Béla"

Po futbalových začiatkoch v rodných Rybanoch, účinkovaní v Bánovciach nad Bebravou a vojenčine v banskobystrickej Dukle sa začiatkom sedemdesiatych rokov hlásil na Tehelnom poli.

„Technicky dobre vybavený, ale jemný, chudý, subtílny. Pripomínal staršieho brata, nuž sme ho začali volať Béla. Myslím, že sa mu to páčilo. A futbalovo začal ohromne rásť," spomína si na prvé spoločné belasé chvíle s Mariánom Masným Alexander Vencel starší, ktorý sa predtým stretol v reprezentácii i s jeho bratom.

„Mal výborný ťah na bránku, vedel dať hre myšlienku i zakončiť a jeho súhra so Švehlíkom bola neuveriteľná," charakterizoval Vencel futbalové cnosti útočníka belasých i čs. reprezentácie. „Bol tichý, pokojný. V príprave ho nič nerozhádzalo, emócie takmer neprejavoval. Ešte aj pri oslavách gólu bol zdržanlivý, flegmatický." Zato kamarátsky.

„Utiahnutý nebol. Skamarátili sme sa nielen my, ale aj naše manželky, ku ktorým sa pridala pani Švehlíková," pripomína si Vencel idylické časy.

Nadchol aj Keegana

Hoci z času na čas si Masný vybral slabšiu futbalovú chvíľu a prejavila sa jeho náladovosť, v ďalšom zápase svojimi geniálnymi ťahmi dal rýchlo na ne zabudnúť. Jeho nevyspytateľné kľučky, rýchlosť, rozvaha, schopnosť prekvapiť súpera, zakončiť, ale aj poslať výbornú finálnu prihrávku či center, z neho urobili futbalistu svetového formátu.

Aj reprezentácia ocenila hráča s takými schopnosťami a Masný sa stal jednou z kľúčových figúr tímu majstrov Európy z roku 1976. Miláčikom publika, ktoré maškrtil svojimi futbalovými chuťovkami.

Veľkému triumfu predchádzal aj pamätný kvalifikačný zápas proti Anglicku na Tehelnom poli. Hoci sa do hláv vryli najmä gólové hlavičky Nehodu a Galisa, treba pripomenúť, že pred nimi odviedol vynikajúcu prácu Masný.

Hviezdu Anglicka Kevina Keegana tak očaril, že ho v knihe Against the World (Proti svetu) vyzdvihol ako „jedného z najšikovnejších krídelníkov na svete". Na ME v Juhoslávii Masný čaroval s loptou a vyslúžil si miesto v ideálnej novinárskej jedenástke turnaja a zmestil sa aj do najlepšej desiatky v ankete France Footballu Zlatá lopta.

O štyri roky po zlate si zavesil na krk aj bronz z majstrovstiev Európy. Ešte stihol aj MS v roku 1982 a prišiel koniec reprezentačnej kariéry. Po 75 zápasoch. Toľko neodohral v čs. reprezentácii žiaden Slovák.

V Kristových rokoch ho za zásluhy pustili za hranice zarobiť si nejaké šilingy do vtedy prvoligového rakúskeho Neusiedlu, zranené koleno však jeho pobyt skrátilo na minimum. Vrátil sa domov, avšak na druhý breh Dunaja a v tíme Petržalky zaokrúhlil svoju porciu ligových gólov na stovku.

Futbalovú kariéru ukončil ako 46-ročný v tíme nižšej rakúskej súťaže Mönchhof, kde začal aj s trénerskou prácou. Po angažmánoch v Rakúsku krátko trénoval v mládežníckej akadémii Jozefa Vengloša, až sa úplne stratil z očí nielen bývalým spoluhráčom a kamarátom, ale aj rodine.

Masný utiekol do samoty

O Mariánovi Masnom šli v posledných rokoch chýry, že žije samotárskym až pustovníckym životom.

Zmizol z očí. Nevedeli o ňom nič ani najbližší príbuzní. Akoby sa pod ním zem zľahla. Špekulovalo sa, že je nezvestný, že sa údajne stýka s tulákmi, bezdomovcami...

Rozpadlo sa mu manželstvo, starší brat Vojtech ho nevidel už roky rokúce, nevie, kde žije, nemá na neho žiadny kontakt. Nevie si vysvetliť, prečo sa takto izoloval. Neprišiel ani na pohreb brata Teodora. Nemožno sa čudovať, že o rodinnej traume Mariánov brat Vojtech Masný nechce rozprávať. „Žije si vlastným životom... Bol by som veľmi rád, keby sa ohlásil. K šesťdesiatke mu želám pevné zdravie a najmä pokojný život," naveľa­naveľa povie.

V Mariánovi Masnom mali veľký futbalový vzor aj synovia Marián a Michal. Obaja si zahrali súťažne futbal i futsal, aj keď na majstrovstvo otca nedosiahli „Samozrejme, dával nám futbalové rady, ani sme ho o to nemuseli žiadať," vraví Michal, mladší syn. Neprekážalo im, že každý pripomínal ich slávneho otca? „Ani nie, možno trochu bratovi, ktorý bol ambicióznejší ako ja."

Nitky medzi ním a tatkom sa popretŕhali. „S otcom nie som v kontakte. Viem len, že žije v Bratislave, má prácu, ale neviem akú," reaguje, keď sa ho pýtame na vzťahy s otcom. „Trénerom však nie je. Viacerí ľudia sa na nás s bratom obrátili s futbalovou ponukou pre otca. Neprejavil však záujem."

Samozrejme, odlúčenie otca nesie aj on ťažko a nenachádza vysvetlenie na jeho správanie. „Zrejme na neho doľahli rodinné problémy. Sám tomu nerozumiem. Udržuje kontakty iba s mojím bratom Mariánom." Marián Masný mladší je momentálne na dovolenke v Chorvátsku, SME sa s ním nepodarilo spojiť.

Majster Európy sa už roky vyhýba stretnutiam aj s bývalými spoluhráčmi i kamarátmi zo Slovana či z reprezentácie. „Nevidel som sa s ním asi päť rokov. Neprišiel na žiadne spoločné stretnutie. Na nich často spomíname, aké by bolo fajn, keby Béla zavítal medzi nás. My to však neovplyvníme," vraví Alexander Vencel starší. „Prečo sa tak stalo? Neskúmam to. Zmeniť to môže iba on sám."

Ján Švehlík, Masného futbalová dvojička zo Slovana, sa s ním stretol náhodou na bratislavskej ulici zhruba pred tromi rokmi. Stihol s ním prehodiť len pár viet, vymeniť si čísla mobilov. „Pokúšal som sa mu viackrát dovolať, ale márne. Buď je vypnutý, alebo ak telefón zvoní, nedvíha. Mrzí ma to," vraví Švehlík.

Ten mu chcel svojho času pomôcť a ponúknuť miesto v štruktúrach klubu. „Prežil som s ním najkrajšie chvíle svojej kariéry, či už v Slovane, alebo v reprezentácii. K šesťdesiatke sa mu pokúsim poslať aspoň esemesku. Azda zareaguje, aj keď to vidím skôr čierno," vraví skepticky.

„V hlave mu preskočilo. Zblbol. Pritom to bol taký tichučký introvert, príjemný chlapec," vyjadril sa vlani o Masnom pre idnes člen belehradského kádra Jozef Móder.

Masný si zaslúži, aby na neho futbalové spoločenstvo spomínalo s uznaním a úctou. Za všetko, čo pre československý i slovenský futbal urobil.

Čo mu zaželať k šesťdesiatke? V prvom rade pokoj v duši. Aby našiel v sebe silu, ktorá ho opäť vráti do sveta blízkych. Tí po ňom stále túžia a majú ho radi.

ME 1976 - Československo - Nemecko (najdôležitejšie momenty)

Autor: Ladislav Harsányi

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.