Futbalista Tatrana Prešov Peter Lipták sa vybral na skusy do Jihlavy. Strávil tam týždeň, ale momentálne je znovu v Prešove a čaká, ako to s ním dopadne. Do tímu Vysočiny nezamieri.
PREŠOV. V premiérovom súboji zeleno–bielych s Popradom na súpiske nefiguroval.
Dohodol sa s trénerom Stanislavom Vargom, že pokiaľ ešte nemá definitívu v rukách, tak radšej by nechcel riskovať prípadné zranenie.
„Chlapci ma potešili hladkým víťazstvom a verím, že nám to tak pôjde ďalej,“ usmieval sa tento defenzívny stredopoliar, ktorý meranie síl sledoval z tribúny.
Nateraz je tak trošku ako na tŕňoch, ako to vypáli s jeho ďalším angažmánom. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy: Buď zostane v Tatrane, kde má ešte na jeden rok platný kontrakt, alebo sa ocitne v kádri jedného zatiaľ nemenovaného zástupcu z najvyššej slovenskej futbalovej súťaže, ktorý o jeho služby prejavil záujem.
Išlo by potom o hosťovanie do konca jesene. „Všetko má v rukách môj manažér, malo by sa to doriešiť tento týždeň. Záleží na tom, či spoločnú reč nájdu funkcionári Tatrana a druhého klubu.“
Liptákove dojmy z „výletu“ do Česka boli veľmi dobré. Jihlavský klub považuje za taký rodinný, našiel tam počas pár dní výbornú partiu a súce podmienky.
Pochvaľoval si prípravu a to, ako ho prijali. Na záver skúšky odohral aj jeden prípravný zápas a potom sa vrátil na východ.
Čakal na verdikt, ktorý bol však preňho nie najpriaznivejší. „Prostredníctvom môjho agenta mi oznámili, že momentálne to neprichádza do úvahy, ale nevylučujú spoluprácu v neskoršom období.“
Hoci ho toto rozhodnutie trošku sklamalo, bral to tak, že konkurencia je všade veľká, zvlášť v cudzine v elitnej súťaži. „Trošku som aj počítal s tým, že by mi to mohlo vyjsť, vychádzal som i z toho, čo mi naznačil kouč. Prijal som to však športovo, však nič sa nedeje. Jedny dvere sa zatvoria, druhé zase otvoria.“
Jihlavčania boli v minulom ročníku trošku v ohrození zotrvania, ale zásluhou výbornej jarnej časti si udržali príslušnosť medzi elitou.
Tréner Petr Rada teraz formoval taký káder (sú v ňom niektorí známi borci aj mladíci), ktorý by sa mal rovnako vyhnúť bojom o záchranu.
Lipták v tábore zástupcu z Vysočiny našiel aj dve jemu známe tváre. „Stretol som sa znovu s bývalým spoluhráčom z Prešova Matúšom Marcinom, ktorý trénoval individuálne vzhľadom na svoje zranenie a až neskôr sa pripojil k mužstvu, a rovnako tam pôsobí aj Vlado Kukoľ, s ktorým sa poznáme.“
Ešte nevie, či zostane
Hoci v cudzom tíme nepobudol dlho, predsa si všimol tréningové jednotky, ich náplň, zameranie.
„Moderný futbal sa uberá takým smerom, že všetky činnosti sa robia s loptou. Tempo bolo značné, spočiatku som to pociťoval, ale keby som bol v príprave dlhšie, zvykol by som si na rýchlejšiu prácu a nasadenie. Takto to bolo všetko v chvate, veď začiatok ligy bol predo dverami.“
Pre hráča, ktorý si nenájde nové pôsobisko do štartu zápolení, je potom náročnejšie uplatniť sa
. Tréneri totiž spravidla nevstupujú do sezóny s nejakými veľkými okienkami v kádri, ale pokiaľ konkrétny typ prichádza do úvahy, nič nie je nemožné.
„Spolieham sa na to, že dôjde k dohovoru a ja by som si mohol vyskúšať najvyššiu súťaž. Neberiem to tak, že by to bolo pre mňa lepšie ako zostať v Prešove, ale vnímam i to, že šancu, pokiaľ sa naskytne, treba chytiť za pačesy. Uvedomujem si, že už tiež nie som úplne najmladší ako futbalista a kariéra je prikrátka na to, aby sa premrhali prípadné možnosti na zbieranie skúseností a zlepšovanie sa v kvalitných tímoch. Rád by som si preto skúsil prvoligový futbal, pokiaľ mi to bude umožnené. Ak to nevyjde, nič sa nedeje, sústredím sa na svoje pôsobenie v prešovskom mužstve,“ dodal Peter Lipták.