Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Licenčný systém UEFA nám zviazal ruky

Sportnet|Publikované 5. dec 2002 o 23:00

Košice - Slovensko je jednou z futbalových krajín, kde reorganizáciám kvitnú ruže. Za desať rokov sa menili počty účastníkov už trikrát. Po

dvanástich mužstvách rozšírila ligová komisia SFZ najvyššiu súťaž na 16 celkov, potom ju znížila na desať a teraz pracuje pod vedením generálneho sekretára SFZ Dušana Tittela skupina odborníkov zo všetkých futbalových oblasti, ktorá prehodnocuje súčasný stav. Dosť obšírna komentovaná správa uzrela v tlači svetlo sveta z aktívu zástupcov I. a II. ligy v minulých dňoch. Generálny sekretár SFZ hovoril o tejto problematike aj na stretnutí s predsedami Oblastných futbalových zväzov východoslovenského regiónu v predvečer vyhlásenia výsledkov ankety, ktorá určila Jedenástku III. ligy VsFZ 2002 v Poprade. Hneď na úvod vysvetlil, že poslaním jeho skupiny nie je hneď súťaže reorganizovať, ale preveriť daný stav a navrhnúť opatrenia, ktoré by mali pomôcť futbalu.

Zhostiť sa tejto zložitej úlohy nie je jednoduché. Po znížení počtu účastníkov v I. lige zo 16 na desať zavládla veľká nespokojnosť. Nie je to najideálnejší stav, ale zdá sa, že na nejaký čas ním nepohneme. Záujem o rozšírenie majú len kluby, ktoré by mohli zaujať miesto v prvoligovej spoločnosti. Háčik je však v tom, že na brány klope licenčný systém UEFA. Už svojho času sme naň upozorňovali, že Slovensko nemôže mať v súčasnosti veľké oči, lebo čo nevidieť, prísne kontrolovaný licenčný systém si vyžaduje deklarovať finančný rozpočet nielen na papieri, ale mať peniaze uložené aj na bankovom účte pred začiatkom sezóny. Je teda veľmi otázne, koľko z desiatich klubov dokáže takúto náročnú úlohu splniť, a ako vôbec bude naša najvyššia súťaž vyzerať. Nesplnenie takejto úlohy zväzom by znamenalo stop našich mužstiev v európskych pohároch, a to by sme sa dostali do izolácie a padli do priepasti. Nehovoriac, že UEFA už má jasné kritéria, za akých okolnosti budú môcť mužstvá na svojich štadiónoch hrať európske klubové stretnutia. Žiaľ, našich funkcionárov zaujíma len názov I. ligy, ale pritom mnohí často nevyrovnali hráčom platy a prémie už radšej ani nespomíname. Pochopiteľne, pri takýchto starostiach, je vybavenie našich štadiónov na veľmi nízkej úrovni a zväčša nezodpovedajú potrebám UEFA a pohodliu divákov. Ako to ostro kontrastuje s Českom, ba aj s Maďarskom, kde výstavba štadiónov je v plnom prúde. U nás si to však nik nevšíma, všetko zakrývame inými problémami spoločnosti, ba likvidujeme aj malý počet ihrísk, ktoré máme. V nepriaznivom jesennom počasí, ako poznamenal na tomto stretnutí prezident SFZ František Laurinec, hrali naše mužstvá ligu nie na trávnikoch, ale oráčine, ktorá kvalite hry určite neprospieva. Napríklad v Česku majú dnes už štyri vyhrievané trávniky, v ukrajinskej lige môže dokonca v ligovej súťaži štartovať len mužstvo, ktoré má vyhrievaný trávnik. Nuž, roztrhlo sa vrece problémov, a ak si ich nevyriešime, dopredu sa nepohneme. Hovorí sa, že futbal je vec verejná, preto by nemal ostať na vedľajšej koľaji ani štát, veď ak sa pohli ľady v susedných krajinách, prečo by sa nemohli aj u nás. Na druhej strane však aj myslenie mnohých funkcionárov je ako za socializmu a čakajú len na to, že niekto za nich urobí všetko. Tie časy sú už nenávratne preč. Treba teda pohnúť všetky páky, aby futbal neostal nakoniec iba ľudovou zábavou na papieri.

Kým seniorské súťaže zostanú s najväčšou pravdepodobnosťou bez zmien - napokon aj taká bohatá krajina, akou je Švajčiarsko, sa kvôli licenčnému systému rozhodlo od ročníka 2003/2004 znížiť počet ligových mužstiev z 12 na desať - reorganizácia čaká mládežnícke súťaže. Je to vlastne len návrat k tomu, čo tu už bolo, vytvorenie jednej celoslovenskej dorasteneckej ligy pre starší a mladší dorast. Ozývajú sa aj hlasy, hrať opäť predzápasy na hlavnej hracej ploche. Väčšina klubových funkcionárov je však v zásade proti. Je to nepochopiteľne, veď konečne by aj sami videli, kto vlastne im vyrastá, s kým môžu ozaj rátať perspektívne. Na druhej strane klub, ktorý dostáva zo zväzu dotácie na mládež, by sa nemal stavať na zadné. Aj v minulosti hrávali dorastenci pred zápasom seniorov na hlavnom ihrisku a trávnikom sa nič nestalo. Všetko je teda možné, treba však vytvoriť určité kritéria - pravda pri súčasnom stave ihrísk sotva by mohli hrať na tej istej ploche dva dorasty a seniori - v niektorých častiach zmeniť aj súčasný súťažný poriadok. V minulosti to bolo tak, že napríklad na jar do 15. apríla mohol hrať každý na úradne schválenom náhradnom ihrisku, v jeseni od 15. októbra za predpokladu, že počasie bolo nevyhovujúce. Rozhodca predzápasu mal jasné kritéria, podľa ktorých sa riadil a nikdy nepoškodil záujmy prvého mužstva. Pritom zápasy na takýchto plochách by sme potrebovali čo najviac. Už aj preto, že aj pri súčasných ťažkostiach nám robí mlaď oveľa väčšiu radosť, ako seniori. Predsa dvadsiatka bola na ME bronzová, prebojovala sa na budúcoročné MS v Spojených arabských emirátoch, úspešné sú i ďalšie vekové kategórie, preto venujme viac úsilia tomu, čo nám môže priniesť vytúžené chvíle radosti i krajšiu budúcnosť. Momentálne však myslenie mnohých vyzerá tak, akoby sa držali známej zásady, po nás nech príde potopa. V opačnom prípade by sa riadili celkom ináč. Nám nepomôžu reorganizácie, ale v prvom rade svedomitá príprava a maximálne úsilie na ihrisku. Túto najdôležitejšiu pravdu by si mali uvedomiť predovšetkým tí, čo robia skôr všetko naopak. Východniari sa cítia poškodení prideľovaním dotácií na mlaď. Chýba v nich pevný systém, ktorý je skôr náhodný, ako cieľavedomý, o to viac, že nie všetci dorasteneckí reprezentanti sa v seniorskom veku presadia, a neraz sa dostávajú k slovu tí, čo boli v pozadí. Východ má dnes v I. lige len 1. FC Košice. Okrem jeho hráčov však z východu hrajú medzi elitou Zabavník a Sninský v Žiline, Miščík a Jambor v Púchove, Trančík, Marek Petruš, Bednár, Onofrej, Jurko, Šesták, Dzúrik v Slovane, Čobej, Lipčák, Šoltís, Zvara, Medveď v Petržalke, Čišovský, Radoslav Kunzo, Gáspár, Kocúrek, Drobňák, Marek Čech ml., Angelovič v Interi, Šmelko, Martaus, Paraska, Staš v Trenčíne, Peter Jurčo, Paluba, Kurty, R. Urban, Žofčák, Zošák, Ovšianik, Pavol Jurčo, Kročko, Lelkeš v Ružomberku a Sokol v Dubnici. Presne 38 východniarov hrá v ostatných slovenských ligových kluboch, nehovoríme už o legionároch, ktorí reprezentujú Slovensko. Ak teda urobíme ozaj podrobnú analýzu, vychádzajú nám aj zaujímavé fakty. Tie by sa mali prejaviť v dotáciách, nech už ide o ktorýkoľvek región, pravidlá hry však treba určiť tak, aby sa nik na nikoho nepozeral krivými očami. Tie v našom futbale už narobili toľko zla, že vidíme čierne niekedy aj to, čo nie je. Potrebujeme však klímu, v ktorej bude rozkvitať práca a nebude jeden na druhého zazerať. Mnohým nezrovnalostiam sa totiž dá predísť.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.