Utorok, 19. január, 2021Meniny má Drahomíra, Mário

Lewandowská sa cítila na Peterkovej rekord, ale počasie ju pribrzdilo

Sportnet|Publikované 2. okt 2005 o 22:00

Košice - Spomedzi žien na maratónskej trati mala najnižšie štartové číslo 21, ale skončila najvyššie. Poľská reprezentantka Edyta Lewandowská

preťala cieľovú pásku vo svojej kategórii ako prvá. Časom 2:37:48 síce neohúrila, no už dávno predtým ako dobehla bolo v podstate jasné, že Peterkovej traťový rekord ešte z roku 1989 /2:31:28/ neprekoná. Dvadsaťpäťročná Poľka bola však nakoniec šťastná, že vyhrala svoj prvý veľký maratón v kariére. Dlho to vyzeralo tak, že v Košiciach nemá konkurenciu, no Jenny Slaguegeová z Veľkej Británie mala nakoniec čas len o 16 sekúnd horší ako sympatická blondína.

"V Košiciach som bola po prvý raz. Na prestížnom maratóne som však už štartovala. V tomto roku som bola piata v Ríme, vlani skončila v Berlíne na siedmom mieste. Toto však je môj najväčší úspech v kariére," povedala víťazka ženského maratónu, ktorá ich doposiaľ, vrátane toho včerajšieho, absolvovala päť.

Edyta sa snažila bežať svojím tempom, tak ako si to predsavzala. V závere ale trochu spomalila, naopak, druhá v poradí Jenny Slague zrýchľovala.

"Nevedela som, aký mám náskok, že sa na mňa niekto zozadu tlačí. Nemala som informácie o tom, čo sa deje za mnou, aj mňa prekvapilo, že Britka nakoniec strácala v cieli len 16 sekúnd."

Počasie maratóncom neprialo. Ortuť teplomera sa blížila k dvadsiatke, slnko poctivo hrialo. Lewandowskej to nepasovalo do karát, ani ona "pekoty" nemiluje...

"Ťažko sa mi dýchalo. V takomto teple rekordy padať nezvyknú. Nie, žeby som sa naň necítila, ale podmienky by museli byť ideálne. Neboli. Peterkovej čas som mala stále na pamäti, vedela som, že ak ho mám pokoriť, tak musím bežať veľmi rýchlo. Ale rýchlejšie to nešlo. Škoda, ale hreje ma aspoň to víťazstvo. Na Košice budem spomínať v dobrom. To počasie ovplyvniť nemôžete. Fakt som sa cítila na to, že tu mohla dosiahnuť čas okolo dvoch hodín a 31 minút, ale nie pri tak krásnom dni."

K vyše 42. kilometrom patria neraz aj krízy. Niekedy vás "zarežú", niekedy ich hravo prekonáte...

"Takú veľmi vážnu som vlastne ani nemala. Nohy cítite, ale to k tomu patrí. Ale ináč to bolo celkom v pohode. Občas prídu okamihy, keď toho máte plné zuby, ale ja som s takým niečím bojovať nemusela," povedala nám ešte pred oficiálnou tlačovkou.

Najrýchlejšia žena po dobehu tvrdila, že konkurencia bola celkom dobrá. O to viac si cení prvenstvo. Odmena zaň takisto poteší. Edyta v Košiciach zinkasovala 4 tisíc eur, pravda, ak by pokorila 16 rokov starý rekord bola by bohatšia o sedem tisíc eur...

"Ja sa nesťažujem. Urobila som čo sa dalo. A či budú oslavy? Určite budú," usmiala sa reprezentantka Poľska, ktorá po svojom krajanovi Adamovi Dobrzynskom prevzala víťaznú štafetu. Ten triumfoval na košickej trati pred rokom a keďže nepochodil on, tak ho Lewandowská pohotovo zaskočila medzi ženami.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.