Lenka Čurmová: Byť kapitánkou v národnom tíme je vždy pocta

MICHALOVCE. Reprezentovať svoju vlasť, a to dokonca s kapitánskym céčkom na drese, je veľkým snom každého športovca.

Pred mesiacom sa takejto pocty dostalo 21-ročnej hokejistke Lenke Čurmovej, ktorá bola kapitánkou slovenského výberu na majstrovstvách sveta žien divízie 1 skupiny A vo Francúzsku.

Rodáčka z Michaloviec, ktorá na klubovej úrovni pôsobí v HC ŠKP Bratislava, sa s nami v nasledujúcom rozhovore podelila nielen s dojmami zo svetového šampionátu, ale porozprávala aj o sezóne v drese „policajtiek“ i o svojich hokejových plánoch.

Ako sa spätne dívate na uplynulú sezónu?

„Nemôžem byť s ňou veľmi spokojná. V klube sme nedosiahli ciele, ktoré sme si dali, a ani po individuálnej stránke to nebolo ideálne. Myslím si, že som mala aj lepšie sezóny. Ak to však mám brať pozitívne, tak vzhľadom na moje minuloročné zranenie som to zvládla celkom slušne. Neplnohodnotná letná príprava a slabučký začiatok sezóny sa prejavili hlavne v závere, kedy moje výkony neboli také, ako som si predstavovala. Nechcem sa vyhovárať, ale tak to je. Aj keď som sa veľmi snažila, telo sa nedá oklamať.“

Na klubovej úrovni ste s bratislavským ŠKP získali slovenský titul, keď ste v 26 zápasoch prehrali jediný zápas. Zlato je teda v správnych rukách...

„Určite áno. Počas celej sezóny sme jednoznačne dominovali, až na to jedno zakopnutie v prvom finálovom súboji s Prešovom. Vybrali sme si slabšiu chvíľku, nie sme predsa stroje... Ako svedčia výsledky, väčšina zápasov v našej extralige pre nás nebola nejakou veľkou výzvou. Bola to povinná jazda, od začiatku sezóny sme jednoznačne útočili na titul.“

Zaujímavé bolo finále proti Prešovu, pretože za tím zo Šariša hrali ďalšie tri Michalovčanky, a to Patrícia Mária Dzurinová, Sylvia Maťašová a Michaela Hana Hajniková. Poznáte sa navzájom? Aj ste sa nejako podpichovali?

„Samozrejme, že sa poznáme. Sme kamarátky a vždy sa rady stretneme aj mimo ľadu a sezóny. Počas zápasov však väčšinou kamarátstva idú bokom a pred vami vidíte len súpera, ktorého chcete poraziť za každú cenu. Nepostrehla som však žiadne zákerné podpichovačky. A ak nejaké aj boli, tak len v rámci kamarátskej srandy.“

Popri slovenskej extralige ste hrali aj nadnárodnú súťaž EWHL, kde ste skončili na šiestom mieste. Aká to bola liga? V čom bola náročnejšia ako slovenská?

„EWHL je diametrálne odlišná od tej našej. Zápasy v nej sú omnoho náročnejšie. Hrá sa tam solídnejší hokej na lepšej a vyššej úrovni. Skončili sme síce až šieste z deviatich celkov, ale určite sme mali na viac.“

Vrcholom sezóny pre vás boli ženské majstrovstvá sveta divízie 1 skupiny A, ktoré ste začali víťazstvom, ale zvyšné štyri súboje ste už prehrali. Ako hodnotíte účinkovanie Slovenska na šampionáte? Bolo v silách družstva dosiahnuť lepšie umiestnenie ako šiestu pozíciu?

„Musím povedať, že jednoznačne sme mali na viac. Doplatili sme však na to, že nám chýbala strelkyňa alebo nejaká rozdielová hráčka. Okrem toho sme na šampionáte mali mladý tím. Nechcem, aby to znelo ako výhovorka, ale taká je realita. Tiež sme zaostávali kondične, čo bolo cítiť hlavne v posledných zápasoch. Jediná pozitívna vec, ktorú si z týchto majstrovstiev sveta vo Francúzsku môžeme odniesť, je tá, že vieme, na čom všetkom musíme pracovať, aby sme v budúcnosti dosiahli lepšie umiestnenie.“

Čo pre vás znamenalo viesť reprezentačný tím žien z pozície kapitánky?