Sobota, 27. február, 2021Meniny má Alexander

LEN TAK NA OKRAJ: Rázna odpoveď pochybovačom

Sportnet|Publikované 8. jan 2009 o 00:00

N Nebe a dudy - ako vravia bratia Česi. Tak vyznelo porovnanie svetového šampionátu dvadsaťročných s tým, čo sa deje v súvislosti s hokejovými

mladíkmi u nás. Do očí bije napríklad fakt, že na zápasy HK Orange 20 chodí len hŕstka divákov (dovedna ich v extralige videlo niečo viac ako 32-tisíc ľudí), kým v zámorí je aj táto veková kategória preferovaná u publika. Ako informovali agentúry, poltucet vystúpení Slovákov sledovalo viac než 73-tisíc fanúšikov. Aj z toho vidno, akej obľube sa teší hokej mladíkov v Kanade či USA a aké postavenie má u nás. A je chvályhodné, že v mekke tohto športu sa junáci spod Tatier nestratili, naopak, získali si srdcia i takých priaznivcov, ktorí Slovákov považovali za - ak nie outsiderov, tak prinajmenšom za - takých, čo favoritom neublížia. Ba čo viac, ani doma azda väčšina výberu trénera Štefana Mikeša neverila. Aj preto, že v posledných rokoch to s touto partiou nevyzeralo vôbec ružovo.

Práve z toho dôvodu sa veľkou zásluhou terajšieho kouča seniorského národiaku Jána Filca, ktorý mal pod palcom mládežnícky hokej, narodil pred časom projekt zgrupovania dvadsiatkarov do jedného extraligového tímu v Púchove. Bolo z toho najprv veľké haló a našli sa mnohí, ktorí tomu nedávali veľkú šancu. Bol to však prezieravý ťah, lebo len čo sa kolektív zoceľoval v náročnejších súbojoch so seniormi, získaval sebavedomie a švih. Nezľaknutie si preniesol i na medzinárodný ľad. Okrem toho nepodstatnou rolou pri významnom umiestnení bolo, že chlapci boli zohraní a skvele naladení. Kormidelník Mikeš a ďalší členovia realizačného tímu vedeli skĺbiť prednosti. Do partie sa nevyberali typy podľa toho, kto ako útočí, strieľa góly alebo bráni, ale prvoradé bolo stmeliť takú partiu, ktorá sa nezlomí. Práve preto po desiatich rokoch sme znovu upútali aj fajnšmekrov a úvahy o prípadnom boji o záchranu sa dostali do archívu. Inak, Mikeš na tlačovke konštatoval, že o projekt, aký funguje u nás, sa zaujímali i v cudzine. To je veľké vyznamenanie. Okrem toho sympatické je, aby mladíci pokračovali aj naďalej spolu, lebo roztrúsení v extraligových tímoch, hlavne však v juniorských celkoch, zakapú.

Slováci upútali kolektívnym poňatím a hernou variabilitou. Všetko podriadili tomu, aby sa dostali minimálne do štvrťfinále a na diaľku sme im mohli zatlieskať za vyjadrenia, že mienia ísť ďalej - až do finále. Nebolo cítiť žiadny náznak uspokojenia ani pochlebovania. Vpred ich hnala ctižiadostivosť a riadili sa heslom, že s jedlom rastie chuť. Hoci sa predstavili v zámorí, žiadne ospravedlňujúce hlasy na iné prostredie sa pred šampionátom, počas neho ani potom neobjavili. Možno menším hendikepom bol úbytok síl, ale tak to na dlhodobých turnajoch chodí. Borci sa presvedčili, že majú na to a určite sa táto devíza, ktorú si nahonobili na "svete", odzrkadlí v ďalších zápoleniach doma. Pravdaže, popri kolektíve zaujali aj jednotlivci, ktorých sme si možno predtým ani nevšímali, no len čo vyskočili za veľkou mlákou, sú ich plné médiá. Ak sa hovorilo, že od čias Gáboríka už žiadny talent u nás nevyskočil, bodaj by to už nebolo presne tak. Pôjde však i o to, aby svoj talent zveľadili a nezašantročili niekde vonku. Vedia, že ešte majú čo zdokonaľovať, aby sa vyrovnali esám z Kanady, Švédska, Ruska a pod. Prirodzene, aj kormidelník SR prízvukoval, že nesmieme robiť zo 4. priečky väčšiu slávu, aká jej prináleží, lebo svetová elita má obrovský náskok a my sme z neho len čiastočne ukrojili. Stále platí, že deficit nádejí je neodškriepiteľný a limity výberu zrejmé. Môžeme byť však pyšní na to, že žriedlo nadaných jednotlivcov ešte celkom nevyschlo, hoci už malo namále. Ak sa však nájde stále dosť záchrancov, ani mladý hokej nemusí byť objektom nárekov, skôr radostného úsmevu.

Súvisiace články