Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Lažo: Otec by bol rád, keby som sa reprezentácie nevzdal

Sportnet|Publikované 20. dec 2005 o 00:00

Košice - Pre väčšinu hráčov v slovenskom mužstve bol Loto Cup, ktorý naši reprezentanti vyhrali, bojom o olympijskú miestenku. Hokejistu HC Košice

Miroslava Laža sa však ZOH v Turíne týkať nemôže, veď nebol ani v širšej nominácii. No aj tak mal chuť v národnom tíme ukázať v dobrom svetle. Dokonca ani rodinná tragédia ho z dresu nevyzliekla. Už v Piešťanoch sa dozvedel o náhlom úmrtí otca, odskočil si domov, vrátil sa, aby bol v prvom stretnutí s Lotyšskom vyhlásený za najlepšieho hráča.

Do turnaja nevstúpili naši najlepšie, lebo duel s Lotyškom, v ktorom viedli 3:0, nakoniec nevyhrali. No potom už dokázali napĺňať papierové prognózy...

"Lotyši boli podľa predpovedí najslabším tímom turnaja, vyhrávali sme už rozdielom triedy, mali ďalšie šance, no dostali sme gól. Na to ďalšie dva rýchle a odrazu bolo 3:3. A to ešte súper nastrelil žrdku. V tomto stretnutí sme sa presvedčili, že hrať treba až do konca," priznal Lažo.

Neraz sa už Slovákom stalo, že si skomplikovali život a namiesto jasného stretnutia sa konala dráma. Zámorské mužstvá majú inú mentalitu, dokážu súpera drviť od začiatku až do konca, pre nás je o zdá sa večný problém..."Mohol to byť celkom iný zápas. Stačilo premeniť ešte nejakú šancu, lebo sme tam mali veľmi pekné akcie. Ale nielen Slovákom sa stáva, že z jednoznačného stretnutia si vyrobia problémy. V českej extralige som zažil súboje, v ktorých ani vedenie 4:0, či 5:0 nestačilo na víťazstvo, dokonca ani na remízu. Podstatné je, že sme sa z toho dokázali poučiť a nakoniec sa dostavil úspech. Proti Švajčiarom a Kanaďanom sme nastupovali koncentrovanejší, hrali oveľa disciplinovanejšie, už sme si boli dostatočne vedomí toho, že poľavenie znamená prekvapenie."

Podľa Mira bol najťažším súperom výber Kanady. Nepochybne aj preto, že v poslednom zápase sa rozhodovalo o konečnom umiestnení. Slováci vedeli, čo sa od nich čaká. "Samozrejme, doma sme chceli uspieť, takže bol tam aj istý tlak. Ale súčasne i kvalita. Mali sme mužstvo, ktoré bolo poskladané tak, aby turnaj vyhralo. Veď v ňom figurovali hráči s nemalými reprezentačnými skúsenosťami."

Lažovi neprekážalo, že nastupoval vo štvrtom útoku. Nečakal, že by hráč z extraligy bol vyťaženejší ako legionári. "Drvivú väčšinu mužstva tvorili hráči z európskych súťaží, tím doplnilo len pár hráčov z domácej ligy. Našu úlohu si však náš útok zastal. V troch stretnutiach sme neboli pri inkasovanom góle, vytvárali sme si šance, dali aj nejaké góly, ja som bol po turnaji spokojný," netajil.

Pre odchovanca bratislavského Slovana, ktorý prišiel v lete na východ bolo ťažké sústrediť všetky myšlienky len a len na hokej. Nečakané úmrtie otca však neznamenalo odchod z reprezentácie. "Prišlo to rýchlo, veľmi ma to zaskočilo. Ani v zlom sne by ma nenapadlo, že také niečo sa prihodí. Zvažoval som, či pôjdem za rodinou, na chvíľu som si aj odskočil, ale ľahšie som to všetko niesol v tíme s chlapcami. A som rád, že som sa takto rozhodol," smútok bolo cítiť z hlasu inak tvrdého chlapa. Otcovu pamiatku si chcel uctiť v reprezentačnom drese. "Viem, že nebohý otec by bol rád, keby som v mužstve ostal, reprezentácie sa nevzdal. A ja viem, že na tom, čo sa stalo už nič nezmením. Život musí ísť ďalej. Niekto na tento svet príde, niekto musí odísť. Nie tak dávno som prežíval obrovskú radosť po narodení syna. Teraz som tratil som otca. Mal len 53 rokov. Nikdy nebral žiadne lieky, nebýval chorý. Liečil sa cesnakom, cibuľou, slivovicou," hovorí na adresu Jána Laža, ktorý skonal na srdcovú embóliu. Včera bol pre Mira vskutku ťažký deň, konal sa totiž otcov pohreb, no už dnes chce byť tento útočník k dispozícii zamestnávateľovi. Lebo ako vraví, život musí ísť ďalej a on vie, že v košickom klube má svoje povinnosti.

Súvisiace články