Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Lašák: Miro neprehral buly, obetavo sa vrhal do striel

Na Jána Lašáka skáče natešený Miroslav Hlinka, vpravo Ľubomír Hurtaj na svetovom šampionáte v Petrohrade 2000. (Autor: TASR)
Vojtech Jurkovič|Publikované 15. sep 2014 o 14:51

Dvojica spoluhráčov Miroslava Hlinku sa zhoduje, že ich kamarát musel za usmiatou tvárou skrývať aj utrpenie. Podľa iných ťažko znášal rozvod s manželkou.

BRATISLAVA. Brankár Ján Lašák si už presne nepamätá, že na posledné buly vo finále majstrovstiev sveta v Goteborgu sa kúsok pred ním postavil práve Miroslav Hlinka.

„To všetko sú len hokejové spomienky. Iba hokejové, podobných či dôležitejších momentov mi z hlavy vyprchali už tisícky.

Keď som sa v nedeľu dozvedel o Mirovom konci, prvý sa mi pred očami vybavil obrázok, ako sme s Mirom vedľa seba oplakávali spoluhráča Martina Čecha v Pardubiciach. Po tréningu sa tiež zvykol lúčiť úsmevom,“ povedal Lašák. Stalo sa to 6. septembra 2007, ich 31-ročný kamarát neprežil autonehodu.

Oplakávali spoluhráča v Pardubiciach

„V tej sezóne sme získali v Pardubiciach striebro. Ľudia si tam Mira rýchlo obľúbili. On prehral buly možno raz za rok, bránil s úžasným nasadením, neváhal sa vrhnúť do žiadnej strely a sám ich pálil presne príklepom,“ dodal 35-ročný brankár Liberca Lašák, ktorý si spolu s Hlinkom vybojovali na svetových šampionátoch v rokoch 2000, 2002 a 2003 všetky tri druhy medailí.

„Mira každý poznal ako pohodového chlapíka, jeho vtipná poznámka mala vždy pointu, kabína sa prirodzene rozosmiala,“ dodáva Lašák s bolestným novým poznaním.

„Aj známy komik Robin Williams hral vlastne vždy klauna a potom si sám siahol na život. Lenže Miro bol zdravý športovec.“

So starým kamarátom komunikoval Lašák pred dvoma rokmi cez Facebook. Keď sa vlani rozchytával na začiatku sezóny v Trenčíne, Dukla mala v tíme Mirovho 21-ročného syna Michala. Útočníka.

„Mladý Miško sa mi javil už v tomto veku agresívnejší fyzicky, i keď Miro bol tiež dynamický korčuliar. Ťažko odhadovať, či syn pôjde v stopách hokejovo úspešného otca. Veľký Hlina mal neuveriteľnú schopnosť predvídať hru.“

Štyridsaťročný kapitán Dukly Trenčín Róbert Petrovický s Mirom tiež oslavoval titul v Goteborgu.

„Keď som sa to dozvedel, podišiel som k tablu na stene, kde je zarámované naše zlaté mužstvo. Jeden z najlepších chlapov už nie je medzi nami,“ ostal zdrvený Petras, ktorý je známy nezlomným hokejovým srdcom.

Prvý kamarát v Trenčíne

„Miro bol môj prvý kamarát z Trenčína. Keď som tam pred 25 rokmi prišiel ako dorastenec zo Žiliny, bez veľkých rečí sa ma ujal, prvé noci som spával uňho.“

O jeho umelecko-komických výstupoch a dare reči kolujú legendy.

„Teraz viem, že musel mať v sebe aj nejakého diablika. Škoda, že v tej chvíli nemal pri sebe osobu, čo by ho odviedla od takej myšlienky,“ ticho dodal Petrovický.

„Ten víťazný pokrik ciki-caki sme v kabíne zvykli ťahať na striedačku. Na plné hrdlá. Bez Mira to už nikdy nebude ono.“

Autor: Vojtech Jurkovič

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.