Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Kým Renáta pretrkotala beh, Robovi zavadzal jazyk

Pod krídlami anjela. Tu sme ešte boli vytešení a uvoľnení. O polhodinu neskôr sme už boli "trochu" zadýchaní a stvrdnutí... Zľava T. Petro, R. Rokytka, R. Némethová, M. Švec, Š. Tall, v podrepe R. Bejda (Autor: Veronika Janušková)
Sportnet|Publikované 11. máj 2009 o 22:00

KOŠICE. Do pohybových aktivít sa na 2. ročníku charitatívneho behu VSE CITY RUN zapojilo až 881 bežcov a korčuliarov. Na stacionárnom bežeckom páse zabehli Košičania 88 820 m. Za každý meter spoločnosť VSE zaplatila 5 centov. Ďalšími peniazmi prispeli úča

stníci akcie kúpou štartového čísla. Ako sme už informovali, tento rok putovali peniaze na podporu Centra Dorka, ktoré sa v Košiciach stará o ohrozené rodiny s deťmi v rámci projektov nadácie Úsmev ako dar. Spolu sa vyzbieralo 5 637 € (169 820 Sk). Vlani sa vyzbieralo 136 500 Sk.

Riaditeľku prekvapila suma

"Som veľmi prekvapená výškou vyzbieranej sumy. Priznám sa, že som očakávala nižšiu sumu aj preto, že hlásili dážď a myslela som, že veľa ľudí na štart nepríde. V porovnaní s vlaňajškom je to výrazný skok. Sme veľmi, veľmi radi, že sa vyzbieralo toľko finančných prostriedkov. Už aj vieme, ako naložíme s tými peniazmi. Blíži sa leto a v našom zariadení je 45 detí, pre ktoré na prázdniny pripravujeme rôzne pobytové tábory, ďalšie prostriedky pôjdu na mimoškolské aktivity, a keďže stále pokračuje rekonštrukcia nášho zariadenia, ďalšia časť pôjde na dovybavenie a zveľadenie centra. Peniaze prídu naozaj veľmi vhod. Srdečná vďaka všetkým, ktorí k tomu prispeli," povedala šťastná riaditeľka Centra Dorka Jolana Šuleková.

Pomocnú ruku podal i Jozef Pollák z ATU Košice, ktorý je reprezentačným trénerom slovenských orientačných bežcov. "Určite sa mi páčila táto akcia. Rovnako tak i členom nášho klubu. Myšlienka je veľmi pekná, je potrebné pomáhať slabším a ja sa domnievam, že vždy, keď ľudia cítia, že pomáhajú druhým, majú z toho dobrý pocit. Pokiaľ nebudeme mimo Slovenska, o rok budeme opäť štartovať."

Krátka kríza - od štartu do cieľa...

Svoje poltuctové zastúpenie na tomto podujatí mal i denník Korzár - šéf marketingu Štefan Tall, zástupkyňa šéfredaktora Renáta Némethová, večernikár Robo Bejda, manažér Marcel Švec a redaktori Roman Rokytka a Tomáš Petro. Hoci prevládali hlasy, že 4 km zabehne i netrénovaný človek, mužské osadenstvo si o tom myslí svoje. "Nie som vyznávačom bežeckých športov. Naposledy som zabehol dlhšiu vzdialenosť počas vojenčiny pred dvadsiatimi rokmi. Na City Run som sa rozhodol bežať s kolegami, aby sme aj my od novín prispeli tým, ktorí to potrebujú. Aj keď som mal na trati krátku krízu - od štartu po cieľ - a tie decká nebrali ohľad na starších a veselo okolo mňa prefrčiavali, bol som v cieli spokojný so svojím výkonom a činom. Hneď po dobehu som začal uvažovať nad budúcim ročníkom," poznamenal Štefan Tall.

Korzársky Forrest Gump

"Keďže som tak trochu Forrest Gump a behám často a rada, možnosť zabehnúť si štyri kilometre a pomôcť dobrej veci som privítala s radosťou. Bolo to super zabehnúť si po Hlavnej s kolegami, stretnúť sa so známymi a celú trať pretrkotať s kolegom z Markízy Dušanom Karolyim. Bola to príjemná akcia, jediné, čo mi pokazilo náladu ... (smiech) ... bola tombola a skutočnosť, že najlepšie bežecké tenisky si kúpi kolega šporťák Tomi Petro a nie ja. Ale hoc v starých trampkách, o rok bežím opäť," smiala sa Renáta Némethová, ktorá na rozdiel od svojich kolegov nepociťovala žiadnu krízu, keďže pravidelne každé ráno beháva viac ako na CITY RUN-e.

Podraz od organizátorov

O tom, že aj medzi futbalom v hale a behom môže byť veľký rozdiel, sa presvedčil večernikársky "Zátopek" Robo Bejda: "Pred behom som si stanovil jasnú taktiku. Nehrať sa na frajera, neprepáliť tempo a dobehnúť v strede štartového poľa. Keď som však zistil, že ma asi po pol kilometri predbiehajú malé deti a sem-tam aj ženy, na taktiku som zabudol a pridal do kroku. Bola to chyba. V polovici trate sa mi začal predlžovať jazyk a ku koncu sa mi už plietol pod nohy... Za 'podraz' od organizátorov považujem fakt, že v poslednej rovinke, ked som už túžobne hľadel na nafúknutú cieľovú bránu a veril, že tých 200 metrov nejako zvládnem, bolo treba ešte odbočiť doprava na Alžbetinu. Tých vari 150 metrov navyše mohla byť moja smrť... Napriek všetkému som odhodlaný na tejto akcii štartovať aj o rok. No už lepšie pripravený, aby som sa dostal do prvej desiatky a s iným štartovým číslom, aby som mal väčšie šťastie v tombole."

Všetci unisono potvrdili, že o rok budú opäť na štarte a lepšie pripravení. Len tak medzi nami, opäť to bude ako tento rok - všetci sa budeme falošne utešovať tým, že nejako to zvládneme aj bez tréningu, a potom budeme dva dni chodiť naširoko so "svalovkou"... Stálo to však za to.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.