Ste veselá a usmiata. Čo je za tým?
„Užívam si. Ešte neprežívam športový stres. Aj keď mám pred sebou ešte ťažký mesiac. No naučila som sa aj vnímať veci inak. Som spokojnejšia. Všetko ide, ako má.“
S prípravou ste spokojná?
„Všetko mi zatiaľ vyšlo. Až prvé výsledky však ukážu, či som na dobrej ceste.“
Bolo niečo v lete, čo vám skomplikovalo prípravu?
„Nič dôležité, iba prechladnutie. Dobre sme zvládli aj to, že syn Jelisej šiel do školy. Ja som sa zbytočne bála a prežívala to, kým on sa na to tešil.“
Ako sa vám darí strelecky? Vraveli ste, že chcete ukázať, že je to vaša silná stránka.
„Momentálne môžu tréningy naznačovať hocičo, ale aká bude realita, ukáže až Svetových pohár. Aj to však nebude známka, že to tak pôjde celú sezónu. Ako každý športovec chcem, aby mi vyšla a bola výnimočná.“
Boli ste už v Soči aj v minulej sezóne, tam boli preteky Svetového pohára. Čím je špecifické?
„Soči je na pobreží mora a je tam veľmi premenlivé počasie. Jeden deň vám prší a na druhý deň silno mrzne. Pre servismanov bude ťažšie správne pripraviť lyže. Trate sú veľmi technické a náročné. Bez možnosti oddychu. Stále sa ide hore-dolu, o to viac bude cítiť nadmorskú výšku.“
Ako vysoko je biatlonový areál?
„Je skoro tisícpäťsto metrov nad morom. Bývať aj súťažiť tak vysoko je náročné pre riedky vzduch. Niektoré výpravy preto plánujú bývať dole pri mori, čo môže byť výhoda. Vo výške sa svaly ťažšie spamätávajú.“
Plánujete štarty na všetkých Svetových pohároch alebo pred olympiádou?
„Zatiaľ sme si pýtali povolenie vynechať iba prvú mix štafetu v Östersunde, lebo sa neskôr vrátime zo sústredenia a nepasovalo nám to do programu prípravy. Na decembrové Svetové poháre chcem určite ísť všetky. Čo bude v januári, ešte uvidím.“
Dá sa porovnať, ako ste na tom boli pred štyrmi rokmi na začiatku olympijskej sezóny?
„Bola som mladšia o štyri roky. (smiech) To sa nedá porovnať. Ženský organizmus v takomto veku už inak reaguje na tréning. Mám takú zásobu kilometrov, že nemusím behať objemové tréningy, ale skôr špeciálne. Je to pestrejšie.“
Vo Vancouvri ste mali päť štartov. V Soči pridali ešte jednu disciplínu – zmiešanú štafetu. Nie je to príliš náročný program?
„Rozhodujúce bude zdravie. Aj nadmorská výška bude pôsobiť. Môže sa stať, že prvý týždeň zvládnete výborne a potom dôjdu sily. Prejaví sa horšia regenerácia. Niekto môže mať opačný problém. Preto treba počúvať telo. Ale pre mňa je každý jeden štart šanca získať medailu. Verím, že by som mala zvládnuť všetky. Vždy sú medzi nimi dva-tri dni voľné.“
Je sezóna iná, keď je olympijská?
„Je rovnaká. Iba miesto majstrovstiev sveta je olympiáda.“
Narodili ste sa v Rusku aj ste ho reprezentovali ako juniorka. Prídu vás povzbudiť blízki?
„Bude to komplikované a hlavne v Soči. Každý fanúšik musí mať rôzne povolenia, vypĺňať dotazníky a získať pas fanúšika. Rodičia najskôr plánovali, že prídu, ale sami boli športovcami a vedia, aký stres sa s olympiádou spája. Aj to, ako sa deti chcú vždy najlepšie ukázať pred rodičmi. Poznajú to a povedali mi, že buď neprídu, alebo prídu, ale potichu, tak aby som o tom nevedela.“
Bola by situácia iná, keby olympijské hry teraz neboli v Rusku, ale v inej krajine?
„Hneď po Vancouvri som bola veľmi nabudená, že musím ísť do Soči. Mala som guráž a hovorila som si – musím Rusom ukázať, aká som dobrá. Teraz to tak jednoznačne nevidím. Sama neviem, ako budú fanúšikovia reagovať, keď už reprezentujem Slovensko.“
Ako sa vyrovnávate s tlakom a opakujúcimi sa otázkami o medaile z olympiády?
„Snažím sa predstaviť si stenu a tá mi nedokáže ublížiť. Musím sa na tlak vopred pripraviť, nazbierať energiu, aby som mohla ukázať celý svoj potenciál. Určite budem menej komunikovať cez sezónu. Viem, že to je nepríjemné, ale musím to tak postaviť. Medaila musí prekvapiť, nemôžete ju čakať. “
Nemyslíte, že ste niekedy premotivovaná, príliš prísna na seba?
„Áno. V tomto ma prirovnávajú k Mišovi Martikánovi. Sme maximalisti. Cítim, že veľa vecí by som mohla urobiť lepšie a to ma samu hnevá. Naučila som sa, že si nesmiem dávať také vysoké ciele. Skôr sa ich snažím rozdeliť na menšie, aby som nemyslela na zázraky. Podobné situácie ma často zlomili. Napríklad v streľbe som na sebe makala, poctivo som trénovala, všetko sa darilo, tak prečo to nejde aj na pretekoch? A potom, keď bol tlak preč, zrazu všetko opäť išlo. Viem, že môj problém je hlava. Musím sa naučiť ju vypnúť.“
Dá sa to vôbec na pretekoch?
„To by ma musel niekto zhypnotizovať. Takto uvoľniť sa dokážem, až keď o nič nejde. Bohužiaľ, vždy o niečo ide.“
Pred polrokom prekvapivo ukončila kariéru vaša súperka Magdalena Neunerová. Vy ste nad podobným krokom neuvažovali alebo že ďalšiu sezónu vypustíte?
„Bude záležať do olympiády, nakoľko budem sama spokojná. Určite by som chcela po Soči voľnejší rok. Je však ešte skoro o tom hovoriť. Čo sa týka môjho ukončenia kariéry, mám taký plán: Slovensko som začala reprezentovať v roku 2008 a prvú medailu som získala na majstrovstvách sveta v Pchjongčangu. A práve ďalšie olympijské hry po Soči budú v tomto kórejskom meste. Bolo by to pekné potiahnuť ešte štyri roky a skončiť tam, kde som začala.“
11.04.2024
