KROMPACHY. FK Pokrok SEZ Krompachy má svoj nováčikovský ročník v 3. lige úspešne za sebou.
Potvrdzuje to aj jeho konečné umiestnenie v pokojných vodách tabuľky, na deviatom mieste, ktoré vzhľadom na celkovú hernú, ale aj hráčsku kvalitu ostatných tímov môžu v klube považovať za výborný výsledok.
Cestou k spokojnosti bola vydarená prvá polovica ročníka, v ktorej tento tím nejedného súpera predvedeným výkonom zaskočil a často milo prekvapil aj svojich priaznivcov. V podobnom trende Krompašania pokračovali aj v jarnej odvete, a dotiahli tak svoje pôsobenie v súťaži do zdarného konca.
V nasledujúcom rozhovore sme oslovili prezidenta klubu Františka Jochmana, ktorý nám bližšie zhodnotil celkové účinkovanie a súčasné dianie nielen v mužstve seniorov, ale aj pri futbale v Krompachoch.
Máte za sebou vydarenú sezónu 2017/2018, čo ste potvrdili umiestnením v pokojných vodách tabuľky. Ako by ste zhodnotili účinkovanie vášho tímu v tomto súťažnom ročníku?
Veľmi pozitívne. Rovnako tak hodnotili naše vystúpenia medzi východoslovenskou elitou aj naši súperi. Počas celého ročníka sme sa pohybovali v strede tabuľky, dokázali sme sa vyrovnať najlepším, no, bohužiaľ, aj zlyhať s tabuľkovo horšími súpermi. Faktom je, že tretia liga je vyrovnaná súťaž, v ktorej môže každý kedykoľvek zdolať každého. Výnimkou neboli ani posledný Sabinov a na jar zlepšujúci sa Svit.
Načo ste kládli najväčšiu pozornosť a dôraz, aby ste dokázali v silnej konkurencii držať krok s protivníkmi a kontrolovali si postavenie v tabuľke a hernú pohodu v tíme?
Do súťaže sme vstupovali s predsavzatím vyhrávať hlavne domáce stretnutia. Doma sme totiž bývali vždy silní a body sme súperom v štvrtej lige nerozdávali. Zámer úplne nevyšiel, pretože po remíze s Giraltovcami sme na jeseň prehrali doma so Stropkovom a Šarišskými Michaľanmi. Našťastie sme aj my boli úspešní na súperových ihriskách, pretože sme vyhrali v Bardejovskej Novej Vsi, Prešove a Rožňave
Pred štartom jari ste zrejme dúfali, že sa vám bude po vydarenej jeseni úspešne dariť pokračovať v nastúpenom trende, čo ale na sto percent nevyšlo. Čo sa podpísalo na väčšej neistote v zadných radoch mužstva, ale aj viacerých neúspešných výsledkoch hlavne počas blížiaceho sa konca súťaže?
Je fakt, že sme v obrannej činnosti veľmi nevynikali. Inkasovaných 54 gólov je strašne veľa. A prečo to tak bolo? Tých dôvodov bude zrejme viac. Jedným z dielikov tejto skladačky bolo zrejme zranenie brankárskej jednotky Štefana Burkuša v zápase v Rožňave, pretože jeho návrat medzi tri tyče trval presne šesť mesiacov. Tento výpadok sa bohužiaľ prejavil na jeho forme aj po návrate. Druhým dielikom bude zimná príprava, v ktorej sa nám postupne zranilo snáď šesť - sedem hráčov, takže sme odkladanie jarných kôl pre počasie vcelku uvítali. Lenže potom sa nám zápasy nahrnuli tak, že sme museli v priebehu 15 dní odohrať päť majstrovských stretnutí a to bola porcia, na ktorú sme jednoducho nemali dostatok síl.
Presvedčila vás uplynulá sezóna o tom, že rozvoj futbalu v Krompachoch je na správnej ceste?
Tohtoročná sezóna ma utvrdila v tom, že 3. liga je súťaž, do ktorej Krompachy patria a ja verím, že to nebude len sezónna záležitosť. Je to súťaž najlepších mužstiev východného Slovenska, súťaž mimoriadne vyrovnaná a preto aj plná výsledkových prekvapení. Jediná vec, ktorá ma pri nej trápi, je skutočnosť, že sa jej výsledky dajú tipovať. Nemám to ničím a nikým potvrdené, ale môj subjektívny názor je, že sa niektoré prekvapivé výsledky mohli udiať práve pre túto možnosť... Mimoriadny dôraz kladieme aj na výchovu vlastných odchovancov a v kategórii žiakov sa nám to už vcelku podarilo. Tréneri majú na tréningoch potrebnú kvantitu a v stretnutiach už aj primeranú kvalitu. Horšie je to zatiaľ v kategórii dorastu. Chlapci minulý rok vypadli do najnižšej súťaže a postúpiť z nej sa im tento rok nepodarilo. Ak si chceme vypestovať vlastných hráčov pre kategóriu mužov, musíme sa aj s dorastencami dostať do regionálnych súťaží. To bude pre tento rok priorita číslo dva.
Jedným z problémov bol u vás prísun vyspelých hráčov, ktorí by dokázali byť herným prínosom a posunúť kvalitu mužstva. Dokázali ste si s týmto problémom postupom času poradiť, alebo v súčasnosti vás ešte stále trápi?
S týmto problémom sa boríme neustále. Dokonca je to v tretej lige ešte o trošku horšie, pretože je v našom regióne dnes problémom nájsť takých hráčov, ktorí by na tretiu ligu mali a chceli takýto „veľký futbal“ vôbec hrať. Snažíme sa stavať na vlastných odchovancoch, alebo na chlapcoch, ktorí si k nášmu klubu vypestovali vzťah a sú už v podstate ako naši odchovanci. Nájsť vyspelých hráčov zvonku úzko súvisí s ekonomikou klubu a schopnosťou ponúknuť hráčom zázemie, napríklad formou zamestnania.
Spomenuli ste, že sa snažíte stavať na vlastných odchovancoch. Ako sa teda darilo mládežníckym kategóriám?
Dorastenci pod vedením môjho syna, Františka Jochmana jr., sa na jar podstatne zlepšili, káder sa stabilizoval, chlapci sa zohrali a výsledkom toho je pozícia druhého najlepšieho mužstva jarnej časti. Svoje ambície na vrátenie sa do regionálnej súťaže však chlapci pochovali už na jeseň a tak sa o to budú určite v nadchádzajúcom ročníku usilovať oveľa lepšie. Okresná súťaž nemá také parametre a kvalitu, ktoré chlapci pre svoje napredovanie potrebujú.Starší žiaci urobili pod vedením Zdenka Čurilu asi najväčší progres. V tabuľke skončili na šiestom mieste, čo je pri 14 účastníkoch doteraz najlepšie umiestnenie starších žiakov od roku 2012. Káder sa v priebehu roka doplnil o Krompašanov a aj o chlapcov z okolia, čím sa v mužstve vytvorila prirodzená konkurencia.Podobne si viedli aj ich mladší kamaráti. Tí získali rovnaký počet bodov ako starší žiaci – 46, a aj im to v tabuľke stačilo na šieste miesto. Aj Roman Župa s nimi prešiel poriadny kus cesty, lebo zmienený počet bodov je vyšší ako súčet bodov, ktoré chlapci v tejto kategórii získali za posledných 5 rokov. Za odmenu pre všetkých hráčov a ich trénerov organizujeme tento rok prvý raz týždenný futbalový kemp, ktorý sa uskutoční koncom júla v prekrásnom prostredí Poráč parku.
Aj vypadnutie Spišskej Novej Vsi do tretej ligy naznačuje, že s futbalom to v spišskom regióne nie je jednoduché. Ako vnímate tento trend a záujem verejnosti o futbal vo vašom okrese a širšom okolí?
Každá súťaž si vyžaduje tak, ako ste to pomenovali „vyspelých“ hráčov, ktorí sú ju schopní zvládnuť. Ak sa vám nepodarí vychovať vlastných odchovancov, alebo ponúknuť novým hráčom zázemie, máte už len jednu možnosť. Tou je najať si futbalových žoldnierov, ktorí putujú z klubu do klubu bez citovej väzby. Na to je však potrebné nájsť sponzorov a ich zdroje a to je, bohužiaľ, z roka na rok ťažšie. My máme zatiaľ to šťastie, že Mesto Krompachy a jeho poslanci futbal podporujú. Bez týchto dotácií by sme určite neboli klubom, ktorý minulý víkend oslávil 105 rokov svojej existencie. V rámci osláv sme v závere júna usporiadali už piaty a tento rok medzinárodný turnaj starších žiakov pod názvom Memoriál MUDr. Jána Latkaniča a aj exhibičné stretnutie našich mužov s druholigovým 1. FC Tatran Prešov.
Poviete nám o týchto zaujímavých akciách niečo viac?
Turnaj starších žiakov, dúfam už tradičný, je spomienkou na vynikajúceho človeka MUDr. Jána Latkaniča. Zúčastnilo sa ho šesť mužstiev: MFK Ružomberok, Gaszowice (družobné mesto Krompách), MŠK Tesla Stropkov, TJ Sokol Ľubotice, FK Poprad a FK Pokrok Krompachy. Chlapci boli rozdelení do dvoch skupín, v ktorých odohrali stretnutia každý s každým. Víťazi skupín sa stretli vo finále, druhí o tretie miesto a tretí o piate. Vo finále sa predstavili Ružomberok s Gaszowicami a vo veľmi vyrovnanom zápase boli nakoniec po výsledku 2:1 úspešní Ružomberčania, ktorí tak obhájili minuloročné prvenstvo. Naši chlapci sa v stretnutí o tretie miesto stretli s Ľuboticami a gólom 20 sekúnd pred koncom stretnutia prehrali 1:2. Tento turnaj bol tento rok zároveň zaradený do programu osláv 105. výročia organizovaného futbalu v Krompachoch. Oslavy vyvrcholili v nedeľu 24. júna dvoma stretnutiami proti najstaršiemu klubu slovenskej futbalovej histórie, 1. FC Tatran Prešov. Najskôr si zmerali sily mladší žiaci a naši chlapci ho vyhrali 4:2. Po nich sa uskutočnilo stretnutie mužov a pred jeho začiatkom aj milá spoločenská udalosť. Stretnutie bolo totiž posledné v drese FK Pokrok pre krompašského futbalistu storočia a nestora futbalu Ľuboša Ontka. Ľubo pôsobil v klube od svojej mladosti ako hráč, hrajúci tréner a aj ako funkcionár. Hráčska kariéra sa v nedeľu symbolicky skončila, verím, že trénerská a funkcionárska bude naďalej pokračovať. Aj touto cestou, by som mu rád za všetko čo pre krompašský futbal doteraz urobil, poďakoval.
Po krátkej prestávke ste nastúpili do letnej prípravy. Na čo budete klásť najväčší dôraz a pozornosť?
Po zmienenom benefičnom stretnutí mali chlapci týždeň voľna a už v pondelok 2. júla sme začali s letnou prípravou. Bude pod vedením nového trénera a pracujeme na tom, aby sa do prípravného kempu zapojilo čo najviac hráčov. Budú prevažne vlastní, no verím, že sa nám podarí získať aj nejaké nové posily. Hovorí sa, že druhý ročník v súťaži býva najťažší, tak sa chceme naň pripraviť tak, aby sme ho spoločne zvládli úspešne.
Čo je zo širšieho pohľadu problémom krompašského futbalu a čo treba zlepšiť, aby mohol ďalej napredovať?
Našim najväčším problémom je absencia tréningovej plochy. Máme približne 150 futbalistov (prípravka, mladší a starší žiaci, dorastenci a muži) a nemáme tréningové ihrisko. Je nesmierne zložité zladiť tréningy tak, aby sa na ihrisku všetci prestriedali a aby sme hlavnú hraciu plochu poškodili čo najmenej. Verím, že sa táto situácia v tomto ročníku zmení, pretože chceme vďaka dotácii na rekonštrukciu futbalovej infraštruktúry získanej od SFZ a tento rok aj zvýšenej dotácie od mesta urobiť automatické zavlažovanie hlavnej hracej plochy a zároveň zrekultivovať plochu bývalého klziska. Ak všetko dopadne ako má, vytvoríme tam kvalitnú tréningovú plochu, hoci aj menších rozmerov, na ktorej budú môcť hlavne mládežníci tráviť celé dni.
st 13:30
