Je živým dôkazom toho, že štvorité skoky a precítený umelecký prejav sa nevylučujú. Začínal ako výborný skokan, v súčasnosti je jedným z najoriginálnejších umelcov na ľade v štartovom poli.

Je dvojnásobným majstrom Európy a bronzovým medailistom z majstrovstiev sveta, vlaňajšia sezóna mu však nevyšla podľa predstáv.

Európsky šampionát vynechal, aby sa mohol sústrediť na olympijskú prípravu, a po krátkom programe bol v Miláne priebežne tretí.

Patril k favoritom na medailu, dokonca mohol vyhrať, no počas pamätnej noci plnej chýb vo voľnej jazde aj on veľa kazil a klesol na konečné siedme miesto.

Podobný scenár sa zopakoval aj na majstrovstvách sveta v Prahe. Tam bol po prvej časti súťaže druhý, ale vo voľnej jazde znovu padal a skončil celkovo piaty.

Francúz ADAM SIAO HIM FA do ďalšieho olympijského cyklu vstupuje s novým nastavením. Namiesto sústredenia sa na výsledky sa chce vrátiť k detskej radosti, ktorú prežíval na ľade pred desiatimi rokmi ako začínajúci pretekár.

O svojich plánoch, nových programoch aj o tom, prečo v nich v tomto roku nefiguruje salto, porozprával v rozhovore pre Sportnet na Memoriáli Ondreja Nepelu.

Na pretekoch v Bratislave obsadil piate miesto. V krátkom programe bol deviaty a zajazdil štvrtú najlepšiu voľnú jazdu.

Súbežne s pretekmi v Bratislave sa konali aj preteky Nebelhorn Trophy v Oberstdorfe. Prečo ste uprednostnili Slovensko?

Sem som sa dostal oveľa jednoduchšie z Francúzska. Z Nice som mal priamy let do Viedne a odtiaľ je to už iba krátka cesta autom. Nebolo to také komplikované ako dostať sa do Oberstdorfu.

Navyše o Nepelovom memoriáli som počul veľa dobrých referencií, tak som si myslel, že by bolo zaujímavé to skúsiť.

Aké sú vaše dojmy z podujatia?

Všetko je výborné. Namiesto oficiálneho hotela som si prenajal apartmán hneď pri štadióne. Z okna vidím na zimný štadión, čo je veľmi praktické. Ak na niečo zabudnem, môžem po to zbehnúť.

Už mi chýbalo súťaženie. Koncom augusta sme mali previerky vo Francúzsku, ale je to iné ako medzinárodné preteky.

Máte dve nové jazdy na novú sezónu. Môžete ich trochu priblížiť fanúšikom?

Môj tím, teda môj tréner, môj choreograf a ja, sme sa rozhodli robiť niečo úplne iné ako v predchádzajúcich rokoch.

V krátkom programe jazdím na hudbu, ktorú som už používal pred desiatimi rokmi. Je to skladba Take Five. Je to zábavné, lebo samozrejme už nie som ten istý krasokorčuliar, aký som bol pred desiatimi rokmi.

VIDEO: Krátky program Adama Siao Him Fa na Nepelovom memoriáli

Táto jazda je pre mňa špeciálna, keďže Take Five bol môj krátky program v sezóne, keď som sa začal zúčastňovať na medzinárodných pretekoch, napríklad aj na ZOH mládeže. Bol to moment, keď som si uvedomil, že sa naozaj môžem stať krasokorčuliarom na najvyššej úrovni.

V tomto roku som chcel mať jazdy, ktoré si viem užiť. Nie sú jednoduché, ale zatiaľ ma to veľmi baví. Nie vždy všetko vyjde perfektne, ale aj tak ma to baví.

Navyše sa začína nový olympijský cyklus a pre mňa je tu príležitosť vyskúšať si aj iné veci popri korčuľovaní a neklásť až taký dôraz na výsledkový aspekt. Samozrejme, preteky aj výsledky sú dôležité, nebol by som tu, ak by neboli. No je zaujímavé ísť do tohto štvorročného obdobia s trošku iným nastavením.

Moja voľná jazda je na pieseň Here Comes the River od Patricka Watsona. Milujem túto hudbu. Je pokojná počas celej jazdy. Vo väčšine prípadov som mával voľné jazdy, v ktorých hudba gradovala. Tentoraz je melódia pokojná celé štyri minúty, tak aj diváci sa môžu uvoľniť a vychutnať si to.

VIDEO: Voľná jazda Adama Siao Him Fa na Nepelovom memoriáli

Keď ste skladali nový krátky program, pozreli ste si aj ten starý pred desiatich rokov? Aké to bolo?

Hrozné! Naozaj hrozné. Ale bolo to aj celkom vtipné, keďže som mohol vidieť celý ten progres, ktorý som odvtedy spravil. Ukázalo mi to, ako tvrdo som pracoval a kam som sa až dostal, na čo som hrdý. Ale musím sa priznať, že keď som videl tú starú jazdu, aj som sa trochu hanbil.

Mali ste šestnásť rokov a aj vtedy ste robili, čo ste mohli.

Áno, no aj tak, keď to vidím, tak si pomyslím: „Preboha, to čo bolo?“ Na druhej strane ma naozaj zasiahlo, o koľko som sa odvtedy posunul. Pomohlo mi to uvedomiť si, akú dlhú cestu som už prešiel.

Už som úplne zabudol, že pred desiatimi rokmi som ani nesníval o tom, že raz pôjdem na ozajstnú olympiádu, že vyhrám majstrovstvá Európy alebo bronz na majstrovstvách sveta. Ani som si to nevedel predstaviť. Spätne som na to veľmi hrdý.

Zakomponovali ste do novej jazdy nejaké pohyby alebo detaily z tej starej spred desiatich rokov, ako prepojenie medzi starým a novým Adamom?

Nie, to nie. Ale spomenul som si, že v tom čase som si naozaj užíval tú jazdu. Bavilo ma to a v tom období som sa naozaj nestaral o výsledky. To je niečo, k čomu by som sa chcel vrátiť v tomto roku, opäť nájsť tú detskú radosť.

Vaša nová voľná jazda naozaj plynie pokojne ako rieka. Bolo pre vás dôležité, aby to bolo možno trošku ľahšie a nie také vystupňované ako predchádzajúce jazdy?

Nepoužil by som slovo ľahšie, skôr to chcem brať inak. Je veľmi zaujímavé korčuľovať na niečo pokojnejšie. Na konci programu som totálne vyčerpaný, ale aj tak sa počas jazdy cítim dobre.

To je mojím hlavným cieľom na túto sezónu. Baviť sa tým, čo robím, užívať si to a prinášať radosť aj divákom.

Minulá sezóna vám nevyšla podľa predstáv. Na vrcholných podujatiach ste mali výborné krátke programy, ale vo voľných jazdách prišli chyby. Bolo ťažké spracovať to, čo sa stalo na olympiáde a na majstrovstvách sveta?

Všetko išlo veľmi rýchlo. Po olympiáde som nespal asi dva dni a bol som naozaj na dne. Potom som si povedal: „Okej, stalo sa, no majstrovstvá sveta sú tu o niekoľko týždňov.“ Nemal som čas sa ľutovať, povedal som si: „Vstaň z postele a pohni zadkom.“

Začal som znovu trénovať. Majstrovstvá sveta tiež nešli podľa plánu. Mal som skvelý krátky program, potom som voľnú jazdu nevedel predviesť tak, ako som chcel. Ale aj to sa stáva.

Bola to náročná sezóna, bol som hore aj dole – často dole. Ale najdôležitejšie je, že som sa vrátil aj po tých sklamaniach.

Veľmi ma mrzelo, že som nezískal olympijskú medailu, hoci som bol veľmi blízko. Potom som si však uvedomil, že stále mám pred sebou štyri roky korčuľovania. A ak nebudem na stupňoch víťazov ani o štyri roky, tak predsa nezomriem! Mám toľko iných vecí aj mimo krasokorčuľovania.

V minulosti som sa sústredil len na korčuľovanie. V budúcnosti chcem klásť dôraz aj na iné veci a zatiaľ mi to funguje. Na nasledujúce štyri roky chcem mať iné nastavenie.

Samozrejme, chcem byť čo najlepší a bolo by fajn získať medailu na ZOH vo Francúzsku, ale aj minulá sezóna ukázala, že v športe nikdy neviete.

Skúsili ste rozlúštiť, čo sa stalo v tej voľnej jazde na olympiáde? Zlyhalo veľa pretekárov, medzi nimi aj najväčší medailoví favoriti.

Taký je šport. To je najlepšie vysvetlenie, aké môžem dať. Šport je o tom, kto zvládne najlepšie mentálnu stránku, prípravu a samotnú jazdu v tom danom momente. Takto to skrátka je.

Čo teda chcete zmeniť v budúcnosti? Sústrediť sa viac na vaše záľuby mimo korčuľovania?

Už teraz mám dosť záľub, čo je tiež časovo náročné. Je však fajn mať aj iné projekty okrem trénovania.

Už nemám 18, mám 25 rokov a keď raz ukončím kariéru, chcem robiť niečo iné – založiť si rodinu, pracovať v iných oblastiach. Nemôžem korčuľovať donekonečna, moje telo by mi to nedovolilo. Je veľmi vzrušujúce objavovať, čo všetko by som mohol robiť v budúcnosti.

Na akých projektoch teraz robíte?

Pripravujem mobilnú aplikáciu pre krasokorčuliarov. Cez umelú inteligenciu som sa učil trochu kódovať, zaujíma ma vytváranie digitálnych produktov. Je to časovo náročné, ale aj zábavné. Začal som vo februári a je to veľmi zaujímavý projekt.

Počas leta som trochu pracoval aj ako tréner, ale neviem si predstaviť, že by som to robil na plný úväzok.

Možno by vás viac bavila choreografia.

Áno, to je pravdepodobnejšie. V lete som robil niekoľko jázd pre iných pretekárov a veľmi sa mi to páčilo.

Čoskoro začínam aj štúdium na obchodnej škole. Nechcem, aby sa celý môj život točil okolo krasokorčuľovania. Jednou nohou v ňom budem stále, ale ak by som bol profesionálny tréner, tak by som nemal čas na nič iné. Naozaj chcem objavovať aj iné oblasti, financie, biznis, možno iné športy. Korčuľoval som celý svoj život a som zvedavý aj na iné veci.

Vraveli ste, že pred desiatimi rokmi ste boli iným korčuliarom. Keď ste sa zúčastnili na prvých veľkých šampionátoch, boli ste najmä skokanom. Teraz vás vnímajú skôr ako umelca. Kedy nastal ten prerod?

Bol to Nikolaj Morozov, ktorý mi prvýkrát ukázal, čo je choreografia. Potom mi nesmierne pomohol Benoit Richaud. Benoit mi dal úplne nový prístup k umeleckému prejavu a choreografii a ukázal mi, že si môžem užívať korčuľovanie aj bez skokov.

Čím som starší, tým viac ma choreografia baví, lebo sa v nej dá robiť toľko vecí.

Keď som začínal, miloval som skákanie. A nie je to tak, že už by ma to nebavilo. Stále to milujem, no teraz mám takisto rád aj korčuľovanie a choreografiu. Milujem teda oba aspekty a z toho vzniknú moje programy.

Na pretekoch ste skákali salto aj vtedy, keď bolo ešte zakázaným prvkom. Aj vďaka vašej zaťatosti sa toto pravidlo zmenilo a teraz už pretekári môžu zaradiť salto do jázd ako choreografický prvok. Ako to vnímate?

Je to super. Preto som to robieval, kým to bolo zakázané, aby som aj tým tlačil na kompetentných, aby to dovolili. V tomto roku však nemám salto v jazdách. Už je to dovolené, tak už ho nerobím!

Ale nie, samozrejme, žartujem. Ide o to, že do týchto jázd sa salto nehodí. Naším cieľom bolo práve to, aby sme umožnili krasokorčuliarom, ktorí salto ovládajú, zaradiť ho do jázd, v ktorých má opodstatnenie. To však neznamená, že tam musí byť za každú cenu.

Navyše, zmena pravidiel otvára priestor aj pre iné triky. V lete som skúsil nejaké, žiaľ, zranil som sa, keď som to nacvičoval. Ale v budúcnosti to bude veľmi zaujímavé.

Na exhibíciách niekedy ako prídavok skáčete saltá vedľa seba s Iliom Malininom a ľudia sa z toho idú zblázniť. Ako prišiel tento nápad?

Veľmi prirodzene. Proste sme si povedali: „Je tu koniec šou, poďme robiť salto vedľa seba!“ Ja totiž neviem skočiť štvoritý axel, takže to muselo byť salto.

Chceli by ste sa naučiť raz štvoritý axel?

Jasné! Pred dvoma rokmi som na tom pracoval. Ale keďže som už starší, musím byť veľmi opatrný, aby som sa vyhýbal zraneniam. Čo som teda v lete nebol. (smiech)

Ale akurát prerábame moju techniku na axel, čo bude potom dobrým základom aj pre štvoritý axel. Nie je to ľahké, zmena techniky si vyžaduje veľa času, ale ak si to osvojím, myslím si, že môžem začať pracovať na štvoritom axli.

Myslíte si, že vo vašom veku sa môžete ešte naučiť taký náročný skok?

Myslíte si, že som starý?! (smiech)

To nie, ale takéto skoky skúšajú väčšinou mladší pretekári.

Viem, že som jeden z najstarších v štartovom poli, ale myslím si, že je to možné. Pozrite sa na Juzuruho Hanjua, čo robí vo svojich šou – skáče ako blázon a vyzerá ešte lepšie, než kým súťažil. Takže je to absolútne možné.

Vekom sa mení najmä prístup k tréningovej štruktúre a príprave. Už nemôžem trénovať toľko, ako keď som mal osemnásť, ale trénujem inak. Nemám pocit, že by som mal menej sily ako pred dvoma rokmi. Som v dobrej forme. Celé je to o nastavení tréningu, keďže telo má už iné potreby.