Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Kráľ hlavičiek Strausz jubiluje

Gólové hlavičky zdobia dodnes kanoniera Jána Strausza, veď to bola najsilnejšia zbraň čerstvého futbalového jubilanta. (Autor: archív)
Sportnet|Publikované 16. nov 2012 o 00:00

Streliť počas ligovej kariéry 115 gólov je husársky kúsok, ktorý útočníka VSS Jána Strausza pasoval za najúspešnejšieho strelca v histórii košického futbalu. Ako sám neraz prizvukoval, kanonier sa musí narodiť, lebo dávať góly sa nedá naučiť.

Svoju kanoniersku komnatu otvoril dokorán aj priznaním, že nejaké gény zdedil po otcovi, ktorý v roku 1947 po príchode z Mukačeva do metropoly východu hral za Lokomotívu a neskôr ako učiteľ vo Veľkých Kapušanoch bol aj trénerom.

KOŠICE. Rodák z Mukačeva hral najskôr za žiakov Žižku Košice, potom sa aj s rodičmi presťahoval do Veľkých Kapušian. A za čo prišiel do druholigových VSS? „To nie je tajomstvo! Za príchod do Košíc, ktoré považujem za svoje mesto, som dostal päťtisíc korún a módny kabát vtedajších rokov, zelený hubertus.“ A čo dostal v roku 1975 ako vychýrený kanonier pri prestupe do Prešova? „Oveľa viac, o tom škoda hovoriť, ale aj Tatranu sa môj prestup vyplatil.“

Krátko v drese vojakov

Mal iba 22 rokov, keď narukoval do slávnej Dukly, ale už predtým začal byť o jeho kanonádu veľký záujem. Prečo teda odohral v drese Pražanov len tri stretnutia? „Keď som bol v Dukle, chcel ma aj tréner Jaroslav Vejvoda, ktorý mi povedal: 'Honzíku, až podpíšeš, budeš hrať. Ak nie, pôjdeš do Tábora, alebo Komárna.' Vojakom som sa neupísal, hoci siedmi z ich kádra reprezentovali áčko Československa. Keď som končil vojenčinu v Komárne, vtedy ma lákali do pražskej Slavie a Teplíc, ale ja som sa za štvrtinovú sumu vrátil do Košíc, lebo srdce mi silne bilo a volalo vráť sa domov. V tomto meste som vyrastal od malička. Veď v 1947, keď sme sa presťahovali z Mukačeva, mal som päť rokov a sestra dva. Dlhé roky tu žijeme, do tajomstiev hry s loptou ma zaúčal známy otec futbalových detí pán Holler. Potom otca, ktorý nebol v strane, preložili učiť do Veľkých Kapušian, odkiaľ som sa po prestupe, s výnimkou vojenčiny, vrátil natrvalo domov do Košíc.“

Bol aj nebol kráľom?

„Ja som totiž bol jediným strelcom, ktorý od väčšiny kráľov nestrieľal jedenástky, a siete napínal len z hry. Penalty som netrénoval a neskúšal ani v príprave. Som však spokojný s tým, čo som dosiahol. Veď dať 115 gólov, a to všetky z hry, upútať piatimi hetrikmi, či byť šesťkrát najlepším strelcom hlavou, je tiež nezvyčajné kráľovstvo.“ To však zďaleka nebolo všetko. V roku 1965 reprezentoval ČSR v kvalifikácii MS proti Rumunsku v Bukurešti, v príprave dal za čs. celok v Jablonci sedem gólov, alebo v drese VSS proti účastníkovi mestskej súťaže Pivovaru už do prestávky 14, takže na II. polčas dostal od trénera Jačianskeho, ktorého zbožňoval, voľno, a tak by mohol pokračovať ďalej. Mrzí ho len to, že v ročníku 1970/71, keď VSS hrali výborne, titul im ušiel medzi prstami. Žiaľ, nevyšlo mu ani zahraničné angažmán. Či už za Schererom do Francúzska, lebo v roku 1969 zavreli hranice, alebo na zájazde v Kolumbii, kde im za prestup na 5 rokov ponúkali veľmi lákavé doláre. „Každý z nás rozmýšľal. Mal som malého syna, mladú ženu, a tak rodinné puto odolalo tvrdej mene.“ Na to všetko si zaspomína Janči zaiste aj teraz, veď 16. novembra oslávi 70. narodeniny ako jeden z najpopulárnejších košických futbalistov.

Súvisiace články