KOŠICE. V minulých dňoch sa stretla skupinka bývalých basketbalistov, trénerov a funkcionárov, aby si pripomenula 65.výročie zrodu košického vysokoškolského basketbalu.
Napriek tomu, že išlo o skromné oslavy tohto jubilea, bolo na čo spomínať.
Veď Slávia VŠT Košice hrala medzi československou elitou v rokoch, keď náš vtedajší basketbal patril medzi európsku špičku.
Basketbal, ktorý preslávil vtedajšiu Vysokú školu technickú (VŠT), terajšiu Technickú univerzitu Košice, aj za hranicami Československa, sa na pôdu jej telovýchovnej jednoty dostal kurióznym spôsobom. Nariadením zhora.
Koncom roku 1952 z rozhodnutia vyššej moci vzniklo v Košiciach päť vysokoškolských klubov. TJ Slávia a basketbal dostali do vienka technici, ešte pod názvom Slávia Strojár.
Nakoniec, nebolo to zlé rozhodnutie, veď basketbal mal všade vo svete svoje prioritné postavenie na univerzitách.
V Košiciach sa však v tých časoch najlepší basketbal hrával v Spartaku VSS, ktorý bol účastníkom najvyššej československej súťaže.
Súperenie a rivalita však spočiatku pomáhali obom celkom.
Ako na hojdačke
V roku 1965 však VSS Košice vypadli z I. ligy, časť tohto stále kvalitného tímu prešla do Slávie VŠT, ďalší hráči posilnili Prešov a košickú Lokomotívu.
Až v ročníku 1970-71 sa podarilo splniť niekoľkoročný cieľ – postúpiť medzi československú elitu.
A postarali sa o to Andrej Kašper, Ivan Rosíval, Jozef Pavlík, Gabriel Miklošík, Michal Arpáš, Alexander Czako, Juraj Štofira, Jozef Popjak, Ján Miščík, Ivan Šmihula, Jozef Špilar, Ondrej Figula, Ján Novitzký, Ján Foltýn, Štefan Medveď. Trénerom bol Juraj Gold.
Napriek tomu, že konkurenčné košické telovýchovné jednoty VSS a Lokomotíva začiatkom sedemdesiatych rokov zrušili svoje mužské tímy s cieľom netrieštiť sily a posilniť vysokoškolákov, Slávia VŠT po roku zostúpila do I. národnej ligy.
Návrat medzi najlepších sa jej podaril až v ročníku 1976-1977, teda po piatich rokoch. Ešte rok predtým zrušila svoju mužskú basketbalovú zložku aj TJ VSŽ a tak sa košický mužský basketbal konečne ocitol pod jednou strechou.
Napriek tomu technici v I. celoštátnej lige pôsobili iba dva ročníky.
Teda nasledoval ďalší zostup... Návrat medzi elitnú dvanástku ČSSR sa podaril až v roku 1988. V poradí tretí.
Tak to pokračovalo aj v ďalších rokoch, postupy medzi elitu sa striedali zo zostupmi do najvyššej národnej súťaže a až v samostatnej SR sa vysokoškoláci, už pod upraveným názvom Slávia TU, dočkali niekoľkých medailových umiestnení, v ročníku 2006-07 dokonca aj majstrovského titulu.
Hviezda európskeho formátu
Na rozdiel od iných klubov však v Slávii pôsobili predovšetkým amatéri – poslucháči košických vysokých škôl. Telovýchovná jednota však vždy mala problémy so zamestnaním absolventov, získavaním potrebného finančného zázemia i podpory zo strany mesta.
Všetky problémy a starosti si Slávia VŠT musela riešiť sama, v rámci možností jej pomáhala iba škola.
Predsa však boli aj výnimky. Tou najvýraznejšou bol príchod Jiřího Zídeka st., ktorý v Košiciach odohral dva ročníky (1977-79), keď technici boli opäť účastníkmi I. ligy a fanúšikovia chodili na stretnutia v hojnom počte, lebo chceli vidieť hrať vynikajúceho basketbalistu, ktorý do Slávie VŠT prišiel ovenčený striebornou a bronzovou medailou z ME.
I tak vtedy ešte málokto tušil, že na prelome tisícročia ho vyhlásia za najlepšieho českého basketbalistu 20. storočia.
Táto hviezda európskeho formátu však neprišla do Košíc za ťažké peniaze, ale na základe vzájomných kontaktov vtedajšieho rektora VŠT a prvého predsedu TJ Slávia VŠT Alojza Pažáka so svojím pražským kolegom z Karlovej univerzity.
Škola mala prednosť
V rokoch 1954-82 sa v oddiele vystriedalo 98 hráčov a z nich až 63 počas aktívnej činnosti získalo akademický titul.
Prevažná väčšina, presne 57 hráčov sa stalo inžiniermi, dvaja úspešne absolvovali štúdium medicíny, desiati sa stali kandidátmi vied a štyria docentmi.
Medzi osobnosti oddielu patrí prof. Ján Boroška, ktorý je s ním spojený už šesťdesiat rokov. Ako hráč a zároveň poslucháč začal v klube pôsobiť v roku 1957 a štyri desaťročia vykonával funkciu predsedu, bol aj trénerom nádejí a hlásateľom.
Nemožno nespomenúť však aj ďalšie osobnosti, ktoré medzi technikmi začínali ako hráči a neskôr sa z nich stali úspešní tréneri.
V prvom rade je to Štefan Svitek starší. Jeho syn, tiež Štefan, to dotiahol ešte ďalej. V československej reprezentácii odohral 187 oficiálnych stretnutí, bol členom mužstva ČSFR, ktoré na európskom šampionáte v roku 1991 obsadilo 6. miesto.