Štvrtok, 4. marec, 2021Meniny má Kazimír

Košičanov už viac zaujíma DAC ako Dubnica

Legionári. Kým M. Milinkovič (vľavo) patril medzi opory, Antonio Megias svojím výkonom nezaujal. (Autor: Slavomír Halapi)
Sportnet|Publikované 16. mar 2010 o 00:00

Brvno Jána Nováka v nadstavenom čase bude košických futbalistov možno ešte dlho mátať. Najhoršie by bolo, keby sa naň spomínalo pri záverečnom účtovaní.

KOŠICE.

Iba Košice a Žilina na jar neprehrali

Žlto-modrí sú totiž po remíze s Dubnicou 1:1 prakticky po troch jarných kolách na tom rovnako ako po jeseni. Na predposledný celok strácajú o bod menej... Paradoxne však na jar ešte neprehrali... Tento fakt sa ešte viac vytŕča do popredia, ak si uvedomíme, že na jar okrem Košíce neprehrala už len vedúca Žilina! Pri pohľade na tabuľku a doterajšie výkony i výsledky môžu Košičania upierať svoj zrak skôr k Dunajskej Strede ako k Dubnici. DAC totiž na jar nebodoval a zaknihoval si skóre 0:11! MFK naň stráca 8 bodov a čaká ho v sobotu duel práve s týmto kolektívom. Teda ďalší z kategórie šesťbodových stretnutí! Východniari v ňom už musia bezpodmienečne zabodovať naplno. Po štyroch zápasoch s papierovo ľahšími súpermi ich totiž po súboji s Dunajskou Stredou čakajú súboje s mužstvami aktuálnej vedúcej štvorky a tam sa budú body len veľmi ťažko získavať.

Polovica posilami, polovica zatiaľ do počtu

Príčiny neúspechu proti Dubnici možno hľadať v troch aspektoch. Zahodené šance Nováka, slabý I. polčas a nevýrazné výkony legionárov. Hoci sa Novák na jar strelecky prebudil, drie a dostáva sa do šancí, uvedomuje si, že práve ich zahadzovaním ukrajuje nielen zo svojho sebavedomia, ale i celého mužstva. V prvom dejstve Košičania podali polovičný výkon v porovnaní s výkonom po prestávke. Pravda, toto porovnanie skresľuje fakt, že tesne pred prestávkou inkasovali gól, a tak po nej išli chtiac-nechtiac do väčšieho rizika. Ktovie, ako by vyzeral II. polčas za stavu 0:0. Ak majú byť legionári o triedu lepší, aby dostali na konkrétnom poste prednosť pred domácim hráčom, tak táto stará pravda platí len pre brankára Fernanda Lópeza a stopéra Ivana Djokoviča. V troch stretnutiach López neraz podržal mužstvo a práve táto psychická vzpruha ho dokázala nakopnúť k úspešným výsledkom. Na svojom poste je naozaj oporou a po dlhých mesiacoch tŕpnutia sa hráči konečne môžu spoľahnúť na gólmana. Djokovič sa síce nevyhne chybe (zatiaľ bez potrestania), no s Cicmanom tvoria dobrú stopérsku dvojicu. Svoje miesto si zatiaľ zastal. Navyše je nebezpečný i pri štandardkách. Samozrejme, nemôžeme zabudnúť na Marka Milinkoviča. Spolu s Novákom dve najväčšie košické hviezdy. Marko od začiatku jari podáva oveľa lepšie výkony ako na jeseň a patrí medzi opory tímu. Jeho dlhý milimetrový pas na Nováka hneď po prestávke bol lahodil oku. Škoda, že z neho Novák neskóroval.

Ak by sme sa z trojice útočníkov Novák, Škutka, Megias rozhodovali pre útočný dvojzáprah, posledný menovaný zostane sedieť na lavičke. Možno len absencia Viazanka a stiahnutie Nováka na pravý kraj zálohy zabezpečili miesto Megiasovi v základnej zostave. A nič na tom nemení ani skutočnosť, že prihral na vyrovnávajúci gól. Škutka zahral oveľa lepšie, chodil si po lopty, vyhrával hlavičkové súboje a sklepával lopty spoluhráčom, preto trochu zarazilo jeho vystriedanie. Paunoviča ťažko hodnotiť, lebo proti Petržalke nehral, v Prešove však veľmi nezaujal a proti Dubnici po príchode na ihrisko v 70. min. taktiež nie. Najväčším sklamaním však bol výkon Gerrita Stoetena. V sobotu jednoznačne najslabší hráč Košíc. Jeho deväťdesiat percent prihrávok smerovalo na istotu dozadu a zostávajúcich desať percent dopredu bolo nepresných... Hráčovi s čelenkou duel absolútne nevyšiel.

Zaslúžený potlesk

Celému kolektívu slúži ku cti, že hráči bojujú jeden za druhého do posledných sekúnd. V porovnaní s jeseňou, keď práve bojovnosť absentovala v ich vydaní, je to očividné. Aj preto, hoci nevyhrali, pri odchode z ihriska si vyslúžili zaslúžený potlesk. Divák vidí chcenie, nasadenie, bojovnosť, hoci sa nie všetko musí vydariť, a vie to oceniť. Aj keď Košičania na ťažkom teréne dreli do posledných sekúnd, predsa len chýbali milimetre, aby sa tešili z trojbodovej odmeny.

Súvisiace články