Sobota, 6. marec, 2021Meniny má Radoslav, Radoslava

Košičania si s Trenčínom doma body podelili

Remíza. Hráč Košíc Haskič (v strede) a Trenčan Klesčík (37). (Autor: sita)
Sportnet|Publikované 5. máj 2014 o 00:00

Osud včerajšieho zápasu v Čermeli nemali v rukách hráči, ale drsný košický severák.

Oosud včerajšieho zápasu v Čermeli nemali v rukách hráči, ale drsný košický severák, takže skôr sa žiadalo diktafón nastrčiť jemu, aby dal pri odchode mužstiev do kabín nejaký rozhovor. Od aktérov nám stačil dôvetok, aby objektívne posúdili, kto sa ako s tým vetriskom vysporiadal...

KOŠICE. Žlto-modrí si vybrali „poveternú“ výhodu pred prestávkou, a možno sa čakalo, že z nej vyťažia trochu viac ako jeden, aj keď parádny, gól. Trenčiansky brankár Miloš Volešák možno doteraz nezaregistroval, že Haskičova vzduchom chladená raketa už pristála v jeho sieti.

Bosniansky útočník ju navigoval mimoriadne presne, rovno do ľavého vinkľa. Taký gól za Košice ešte určite nedal.

„Ale ba, pekný bol ešte jeden, proti Slovanu, ak pamätáte. Aj keď až taký pekný asi nie.“ O tom, že by Nermin Haskič presne do šibenice mieril, sú však mierne pochybnosti.

„Nie, nie, iba som zavrel oči a vypálil... Tak sa hovorí, že, keď to dobre trafíte? A keď som potom oči otvoril, lopta bola v sieti a bol som veľmi šťastný. Bol to nacvičený signál pri rohu, a na tom mieste mal byť pôvodne Ľubo Korijkov. No mal som šťastie, že som tam bol ja, a že mi pomohol pri strele aj prudký vietor. Len mi je ľúto, že ten gól nebol víťazný. Ale bolo to pre nás ťažké, lebo sme mali v nohách pohárový zápas so Slovanom, aj dlhú cestu domov. Museli sme do toho dať maximum, aby sme ten zápas zvládli. No videli ste, aký bol ten vietor silný, ako ťažko sa nám v druhom polčase proti nemu hralo. Vtedy už pomáhal Trenčanom, ktorí mali aj dosť veľa šancí.“

Dovolali sa spravodlivosti

Po prestávke mali teda vetry v chrbte Trenčania, a opticky sa s nimi vysporiadali o čosi lepšie ako víťazi Slovenského pohára. Po Holúbekovom vyrovnaní, hneď po príchode z kabín, mohli ísť aj do vedenia. Aj keď im ho neponúkla sila vetra, ale „sila osobnosti“ (rozhodcovej).

I keď košický obranca Tomáš Huk je presvedčený, že muž v čiernom (Boris Marhefka) má trochu pokrivený charakter, že si jeho ruku vymyslel.

„Bol som šokovaný, že odpískal penaltu. Cítim krivdu, pretože to ruka určite nebola, loptu som zasiahol ramenom. Ruku som mal pri tele, presne na to som si dával pozor... Bohužiaľ, neviem, čo rozhodca videl. Povedal mi, že stál vedľa mňa, tak neviem. K bránkovému som bol otočený chrbtom, takže on nemal šancu niečo vidieť.“

Ak ruka nebola, Košičania sa právom dovolali spravodlivosti, Tofiloski Malecovu strelu z bieleho bodu zneškodnil, a o zvyšok, Van Kesselovu dorážku, sa postaralo brvno jeho brány.

„Spravodlivosť sa ukázala, Darče ma podržal, aj celý kolektív, za čo som mu veľmi vďačný. Šťastie sme mali aj pri tej dorážke, určite preto, že penalta nemala byť.“

Mali sme to ubrániť...

Vo veternej lotérii nevyhral nik, a bod sa obom máli.

„Vietor zohral svoju úlohu, v prvom polčase sme tlačili my, mali sme veľa šancí, a po prestávke sa to otočilo. Škoda toho rýchleho gólu hneď v prvej minúte, lebo keby sme ho nedostali, určite by sme zvíťazili. Dnes sme si, podľa mňa, nezaslúžili prehrať, ba ani remizovať, lebo kým nám fúkalo do chrbta, mali sme veľa šancí, oveľa viac ako Trenčín.“

Nuž, s tým, kto mal viac šancí, sa dá trošku polemizovať... „Jasné, mali ich aj oni, lebo dobre kombinujú, sú naučení hrať po zemi, aj ťažké lopty. Ale aj tak, keby sme nedostali ten gól... Mali sme to po prestávke ubrániť,“ vraví Tomáš Huk.

Súvisiace články