Nedeľa, 13. júna, 2021Meniny má Anton

Konštrukcia s názvom Washington Capitals sa rúca

Sportnet|28. jan 2004 o 00:00

Odchod Jaromíra Jágra z tímu Washington Capitals do New York Rangers upútal pozornosť (nielen) hokejových médií na mužstvo z hlavného mesta Spojených štátov. Nečudo, veď Jágr odišiel z klubu, kam prišiel pred dva a pol rokom ako hviezda prvej veľkosti

Odchod Jaromíra Jágra z tímu Washington Capitals do New York Rangers upútal pozornosť (nielen) hokejových médií na mužstvo z hlavného mesta Spojených štátov. Nečudo, veď Jágr odišiel z klubu, kam prišiel pred dva a pol rokom ako hviezda prvej veľkosti za veľkej publicity a za obrovské peniaze, aby sa stal rozhodujúcim konštrukčným prvkom novej stavby Capitals. Na jej vrchole sa mala ocitnúť kráľovská koruna Stanleyho pohár.

Zbavovanie sa ťažkého nákladu

Päťročnica, počas ktorej sa mala z vôle a podľa plánov väčšinového majiteľa klubu Teda Leonsisa táto stavba postaviť, sa však končí krachom. Pritom by sme dlho hľadali v súčasnej NHL príklad väčšej zaangažovanosti majiteľa na chode klubu, než je to v Leonsisovom prípade. Paradoxne, tento multimilionár vlastne Capitals nechcel, kúpil ich ako vedľajší produkt s výhľadom na kúpu washingtonského basketbalového klubu Wizards a hlavne multifunkčnej haly MCI Center, v ktorej oba kluby hrávajú. Na to, že ho hokej vlastne nezaujímal, Leonsis nasypal do Capitals horibilné sumy, veď okrem Jágra súhlasil s angažovaním Langa za 25 miliónov, s novou zmluvou pre Bondru a kúpou solídnych hráčov ako Kip Miller, Nylander či Grier. To všetko vyšlo nazmar a stalo sa príkladom za všetky ostatné, na akom tenkom ľade sa dnes v NHL korčuľuje. Miesto mužstva na vrchole tu máme mužstvo, ktoré ťahá za záchrannú brzdu a zbavuje sa príliš ťažkého nákladu. A nikto poriadne nevie prečo.

Na začiatku bol odchod kouča

Presnejšie povedané na to, čo sa stalo s Washington Capitals, existuje tisíc a jedna odpoveď. Problém je však v tom, že tisíc a jedenkrát nič z toho nemusí byť pravda. Z nášho pohľadu sa stali dve kardinálne chyby: prvá - prepustenie trénera Rona Wilsona a jeho náhrada mladým Bruceom Cassidym. Druhá - zanedbanie respektíve personálne nedoriešenie obrany.

Ron Wilson musel od mužstva odísť po sezóne 2001 - 2002, keď sa Capitals (prvú sezónu s Jágrom) nedostali do play off. Ako ukazuje Wilsonova súčasná práca so San Jose Sharks, bolo to unáhlené rozhodnutie. Namiesto neho bol prekvapujúco angažovaný Bruce Cassidy, mladý, talentovaný tréner, čerstvý držiteľ titulu Tréner roka Americkej hokejovej ligy (AHL). Pretože šli o ňom chýry, že má potenciál stať sa novým Scottym Bowmanom, tak sa jeho príchod ku Capitals považoval za dobrý ťah generálneho manažéra Georgea McPheeho, ktorý Leonsisa presvedčil o Cassidyho prednostiach. Ukázalo sa však, že Cassidy úlohu koučovať také mužstvo nezvláda, okrem iného aj pre svoju prchkosť. Dokonca došlo takmer k fyzickým kolíziám medzi ním a niektorými hráčmi.

Konflikt s novým trénerom

Cassidy skrátka nedokázal nájsť kľúč k hráčom, mužstvo preňho nehralo, tréner stratil jeho rešpekt a lojalitu. A keď po prehre s New Jersey Devils začiatkom decembra frustrovaný Cassidy hráčom vynadal, že ho nezaujíma, či majú choré deti a ženy (pričom syn brankára Kölziga je autistické dieťa, manželka obrancu Witta takmer zomrela na komplikácie po pôrode a manželky dvoch-troch hráčov boli krátko pred pôrodom prvých detí), pohár sa prelial. To sa však už hral dvadsiaty šiesty zápas sezóny a podľa mnohých pozorovateľov už bolo neskoro.

Cassidy je čiastočne - ale naozaj iba čiastočne - zodpovedný aj za to, s akou obranou Capitals túto sezónu začali. Počas nevydareného play off vlani s Tampa Bay Lightning sa totiž dostal do konfliktu s Callem Johanssonom, dlhé roky najspoľahlivejším strážcom na washingtonskej modrej. Konflikt vyvrcholil Johanssonovým predčasným odchodom na hokejový odpočinok.

Problémy s defenzívou

K tomu sa pridalo rozhodnutie nezaplatiť v novej zmluve Kenovi Kleemu toľko, koľko žiadal, čo prinútilo ďalšieho skúseného zadáka odísť a hľadať nový angažmán. A problém „obrana" bol na svete. Okrem iného aj preto, lebo už nezostali peniaze na angažovanie dobrého obrancu. Nádej, že sa mladí a priemerní obrancovia uchytia, prípadne to za nimi všetko pochytá skúsený brankár Kölzig, sa nenaplnila. Neuchytili sa ani Nemec nechytal ako v predchádzajúcich sezónach.

Napokon, ani Jágr sám, čo priznáva, nesplnil očakávania a dokonca sa pred odchodom z Washingtonu verejne ospravedlnil. Hneď v prvej sezóne v novom drese nedoviedol mužstvo do play off, čo sa mu stalo prvý raz v kariére. Ani raz za dve washingtonské sezóny nedosiahol osemdesiat bodov, čo bolo najmenej (ak nerátame skrátenú sezónu 1994 - 1995) od čias, keď začal v NHL hrať za Pittsburgh Penguins.

Jágrov posledný krok

Akoby mu chýbala iskra a vôľa urobiť posledný krok, ktorý ho delí od kategórie superhráčov Gretzky - Lemieux: byť pravým lídrom kolektívu, ktorý dovedie tím k najvyššej méte, ako to urobil Gretzky s Edmontonom a Lemieux s Pittsburghom. To sa Jágrovi nepodarilo nielen vo Washingtone, ale ani v Pittsburghu, keď mal po Lemieuxovi prebrať vedenie. A je otázne, či sa mu to podarí v Rangers, kde je situácia podobná ako vo Washingtone - útok plný veľkých hokejových mien a vzadu diera na diere. Debakel s Ottawou (1:9) je toho názorným príkladom.

Samozrejme, že najdiskutovanejšou aktuálnou hokejovou témou v Capitals je, kedy a kam odídu zvyšní štyria washingtonskí mušketieri Lang, Bondra, Kölzig a Gončar. To je v zime 2004 trochu smutný koniec jednej éry, ktorá sa mala v júni skončiť zdvihnutím Stanleyho pohára nad hlavu.


Súvisiace články