Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Jozef Štafura odchádza so vztýčenou hlavou

Sportnet|Publikované 3. dec 2003 o 23:00

Michalovce Treťoligoví futbalisti ŠK Zemplín Michalovce obsadili po jesennej časti štvrté miesto. Ktovie, či to možno považovať za úspech, pretože v

metropole Zemplína sa nikdy netajili maximalistickými cieľmi, no v skutočnosti je aj podľa nás toto umiestnenie reálnym odzrkadlením možností mužstva. S týmto názorom súhlasí aj dnes už extréner Michalovčanov Jozef Štafura. "Ako hádam každý kormidelník, aj ja si vždy kladiem najvyššie ciele. Preto nemôžem byť s dosiahnutou priečkou spokojný. Ak si však zhrniem všetky príčiny, ktoré nám zabránili pomýšľať na vyššie miesta, myslím, že štvrté miesto je spravodlivým vyústením diania v súťaži. Výkonnostné rozdiely medzi mužstvami vo vedúcej štvorici boli minimálne, preto netreba brať naše umiestnenie tragicky," konštatoval Jozef Štafura.

Hneď v úvode sezóny ho zaskočili dve veci. Najprv to bola účasť v baráži o postup do druhej ligy, potom zase nečakaný odchod trojice hráčov základnej zostavy hneď po prvom kole. "Šanca kvalifikovať sa do druholigovej súťaže nám spadla ako z neba. Možno i preto sme ju nezvládli, hoci musím uznať, že mužstvo Kysuckého Lieskovca podalo v Revúcej lepší výkon. S odchodmi Nianga, Kozára a Pavlulíka som vonkoncom nerátal, prví dvaja patrili medzi kľúčové postavy tímu a dovolím si povedať, že najmä neúčasť Nianga sa v našich zadných radoch výrazne prejavila," doplnil J. Štafura.

Namiesto trojice stabilných hráčov seniorského tímu preto dostali šancu talentovaní dorastenci, ktorí sa ponúknutej šance chytili a takmer ihneď sa zaradili medzi opory mužstva. Stopér Marcin a šikovný útočník Ruskovský medzi ne patrili už predtým, no o slovo sa začali hlásiť Dargaj, Geroč, Žarnay, M. Devečka i Suslo. Pre michalovský futbal veľká devíza. "Súhlasím. Keď som po zápase v Trebišove prišiel o spomínané trio, nezúfal som. Dal som šancu mládeži a tá potvrdila, že v Michalovciach sa nemusia budúcnosti obávať. Každá minca má však dve strany a to obrátenou bola neskúsenosť mladíkov. V rozhodujúcich chvíľach im chýbali potrebné ostrohy a možno i preto sme po jesennej časti nevystúpili na vyšší stupienok. Michalovskému futbalu sa to však v budúcnosti mnohonásobne vráti," presvedčivo tvrdí dnes už bývalý lodivod ŠK Zemplín.

Pri pohľade na dosiahnuté skóre, je zrejmé, že Michalovčania skvele útočili, no popritom zabúdali na zadné dvierka, čoho výsledkom je až dvadsaťtri inkasovaných gólov v pätnástich stretnutiach. Zažiarili však v ofenzíve, keď do sietí súperových brankárov poslali až tridsaťosem lôpt, čo ich vedno s Ďurkovom radí na prvé miesto v súťaži. "A to sme ešte odohrali o jeden zápas menej. Je pravdou, že som od defenzívnej činnosti očakával viac, no beriem zase na zreteľ, že pri určovaní taktiky som väčšiu pozornosť venoval ofenzíve. V tomto smere sme mali na treťoligové pomery dvoch nadpriemerných hráčov Tótha a Capíka. Za lídrov mužstva ich považujem nielen preto, že sú najlepšími strelcami súťaže, ale najmä kvôli ich vzácnej schopnosti zabrať v správnom momente," urobil bodku za debatou Jozef Štafura.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.