Jediný Paraguajčan v NHL mal rodičov Rusov, hokej hral až od dvanástich

Oh My Hockey|10. sep 2021 o 11:34

Hokej je šport niekoľkých krajín. Reálne, kto má šancu povedať, že patrí medzi elitu? V modernej ére asi len Kanada, Rusko, USA, Švédsko a Fínsko. Futbal hrajú všade, no hokej - azda najpopulárnejší šport u nás - nemá popularitu zakorenenú tak hlboko vo svete.

Dôvod je jednoduchý. Na futbal potrebujete v podstate akýkoľvek povrch a loptu. Na hokej prírodné podmienky, výstroj, puk...

Hoci je hokej hrou niekoľkých národov, nájdu sa - ako všade - výnimky. A poriadne exotické. Vedeli ste, že sa do NHL dostali hráči narodení v Libanone, Juhoslávii či dokonca Nigérii?

Ich životné príbehy sú zaujímavé a radi by sme vám ich predstavili. V najnovšom seriáli na blogu Oh my Hockey sa pozrieme na "prisťahovalcov", hráčov pochádzajúcich z krajín, kde sa hokejové talenty často nerodia a ak rodia, nikdy nedostanú príležitosť svoj talent objaviť.

V prvom dieli sme vám predstavili rodáka z Libanonu, pokračovali sme exotikou na Bahamách a Kórejčanom, čo dodnes plní sny svojej vlasti. Dnes sa po prvýkrát presúvame do Južnej Ameriky.

Willi Plett (Paraguaj)

V celej histórii NHL si tu zahrali len dvaja rodáci z Južnej Ameriky. Jedným z nich je Willi Plett, pre svoj štýl hry v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch postrach súperov.

Keď bol Willi na ľade, diváci v hľadisku si boli v podstate zakaždým istí, že dôjde k potýčke. V 834 stretnutiach pozbieral 2572 trestných minút. Viac ich v celej histórii NHL pozbieralo len 15 hráčov.

Narodil sa síce v Paraguaji a dodnes nikto z rodákov z Južnej Ameriky nespravil v najlepšej hokejovej lige tak výraznú stopu, ale južanské korene by ste uňho hľadali márne.

Hoci temperamentu mal dosť. Svoje o tom hovoria jeho legendárne pästné súboje i to, že nehral práve čisto...

Rodisko: Paraguaj. Rodičia: Ruskí

Willi Plett sa narodil do rodiny prisťahovalcov zo Sovietskeho zväzu, ktorý dlhý čas hľadali dlhodobé bydlisko. Z vlasti ich v mladosti vyhnala druhá svetová vojna.

Po odchode z vlasti chodili po svete a snažili sa usadiť. Chvíľu žili v Nemecku, potom v Poľsku, až skúsili šťastie za morom. Najprv v Paraguaji.

Tam sa im narodil Willi, avšak svoju rodnú krajinu si nepamätá. Rodičia nezostali ani v Paraguaji, kde by z ich syna nikdy nevyrástol hokejista, ale odišli do kanadského Ontaria. A tam to konečne "klaplo". Otec si našiel prácu, rodinu živil ako murár.

Zo syna im rástol športovec, ak ste si však mysleli, že mu odmala učaroval hokej, ste na omyle. Plett najprv skúšal lakros či americký futbal, tvrdý ľadový šport začal súťažne hrávať až v dvanástich.

Bezpochyby mu pomohla aj "tvrdá príprava" na suchu. Aj americký futbal a lakros sú kontaktné športy, hlavne lakros sa navyše hrá vo vysokej rýchlosti a hoci Platt nepatril k výborným korčuliarom, vedel zbierať body. O tvrdej hre sa už ani nemusíme rozpisovať...

Plettova juniorská kariéra trvala veľmi krátko. Už po drafte v roku 1975 sa presunul k profesionálom a po prvý raz okoštoval, ako chutí NHL.

Na ceste ku Calder Trophy

Plett rozbehol kariéru medzi mužmi ako z učebnice.

V sezóne 1975/76 bol povolaný do prvého tímu Atlanty, no napriek tomu, že bol na súpiske, nedostal šancu v zápase. Väčšinu toho ročníka strávil na farme v Tulse. Za tamojších Oilers zaknihoval 50 (30+20) bodov v 73 zápasoch, v play-off získal 9 bodov v rovnakom počte duelov.

Darilo sa mu aj tímovo. Oilers hrali vo vtedajšej Central Hockey League a došli až k ligovému titulu, keď ovládli ako základnú časť, tak vyraďovacie boje.

Vtedy 20-ročný Plett jednoznačne dokázal, že dokáže byť platný aj v NHL, a odpoveď z Atlanty prišla veľmi rýchlo. Učarovala im jeho nebojácnosť.

V nasledujúcej sezóne už Plett v Tulse odohral len 14 zápasov. Zažil svoju azda najpamätnejšiu sezónu. V drese Flames si zapísal 64 štartov, získal 56 (33+23) bodov a odniesol si svoju jedinú trofej z NHL.

Za sebou nechal všetkých nováčikov a hoci jeho tím neprešiel predkolom play-off, on sa mohol radovať aspoň z Calder Trophy. Bojoval o ňu s Donom Murdochom z NY Rangers, ktorý v prvých 16 dueloch v NHL strelil rovnaký počet gólov, no jeho forma opadla. Plett však bol konzistentný, čo rozhodlo.

Jeho búrlivá povaha sa na ľade prejavovala už od začiatku jeho pôsobenia v profilige. V prvom roku na klziskách NHL si odsedel 123 trestných minút, čo bolo, mimochodom, jeho kariérnym minimom.

Plett sa nebál ani najtvrdších bitkárov.

Prototyp

Williho Pletta milovali jeho tréneri a spoluhráči a nenávideli všetci, čo stáli proti nemu na ľade či lavičke. Bol akýmsi prototypom vtedajšieho špičkového hráča. Mal vynikajúcu strelu, čuch na body a parametre, vďaka ktorým ho dokázal zastaviť máloktorý obranca.

"V akokoľvek ťažkej situácii dokázal získať puk, rýchlo vystreliť a väčšinou to dokázal aj celkom presne. A bol veľký. To sa mi proste muselo páčiť," povedal na jeho hokejové kvality Cliff Fletcher, kedysi generálny manažér Flames.

"Jeho najväčším plusom je jeho veľkosť. Keď je na ľade, nemôžete na neho zabudnúť. Ani môj najväčší obranca si s ním nevie dať rady," doplnil ho tréner Fred Creighton.

Willi s Atlantou zažil sťahovanie do Calgary. Práve v Kanade zažil svoju najlepšiu sezónu, v 78 dueloch ročníka 1980/81 strelil 38 gólov a na ďalších 30 prihral. Flames ho vymenili v roku 1982 za Stevea Christoffa, Billa Nyropa a voľbu v druhom kole draftu 1982.

Medzi rokmi 1982-1987 obliekal dres Minnesoty North Stars, ale v tých rokoch už na ňom bol badať pribúdajúci vek. Jeho forma časom ubúdala, čoraz väčšmi prijímal rolu bitkára, čo sa podpísalo aj na jeho kariérnom maxime v počte trestných minút (316 v sezóne 1983/84).

S aktívnou činnosťou sa rozlúčil po ročníku 1987/88, ktorý odohral v Bostone.

Nikdy viac hokej

V 33 rokoch dal jeden z najtvrdších mužov hokejovej histórie definitívnu bodku nielen za kariérou, ale aj za športom, ktorý ho trinásť rokov živil.

"Stratil som vášeň," odkázal pred rokmi magazínu The Hockey News. "Vždy som musel hrať na hrane a s pribúdajúcim vekom to bolo čoraz ťažšie. Cítil som, že ak nemôžem hrať takýmto spôsobom, tak už nebudem hrať vôbec. Nechcel som sa zmeniť a hrať inak, ako dovtedy."

Hral bez helmy. Blond vlasy mu pri korčuľovaní viali spôsobom, že ho spoznal každý fanúšik aj bez toho, aby videl číslo. Plett bol obľúbený najmä v Atlante a Calgary. Nebol najšikovnejší, ale bojoval, a bojoval až tak, že patril medzi najproduktívnejších hráčov svojich tímov.

Hokeju dal veľa, najmä päsťami. Po konci kariéry si povedal, že stačilo, a hokejku vymenil za golfovú palicu.

"Už som viac nechcel byť zakomponovaný do hokeja, nechcel som to dokonca ani skúsiť. Vrátili sme sa do Atlanty, ktorá bola naším druhým domovom, a otvorili si park na minigolf."

Plett vychoval štyroch synov, pričom pred odchodom do dôchodku pracoval vo firme jedného z nich - vykonávali terénne úpravy. Willi je z generácie hráčov, ktorých hokej nezabezpečil na celý život, preto aj po kariére musel pracovať.

K hokeju sa už nikdy nevrátil. Za sebou zanechal 834 zápasov, 222 gólov, 215 asistencií a 2572 trestných minút.

Ako jediný rodák z Paraguaja, krajiny bez akéhokoľvek hokejového tímu, ktorý kedy hral v NHL.

Nachádzate sa tu: