Pondelok, 18. január, 2021Meniny má Bohdana

J. Sovič už vie, komu musí prihrať nabudúce, ak sa chce tešiť z víťazstva

Sportnet|Publikované 29. sep 2002 o 22:00

Košice - O góly 1. FC Košice sa doteraz podelilo osem hráčov. Jedným z tých, ktorí čakajú na svoj prvý presný zásah v tejto sezóne je aj Jaroslav

Sovič (na snímke v strede). Príležitostí na to mal už dosť, najmä petržalské sólo zostane v pamäti viacerým metodikom, ako sa to nemá robiť, no svoj prvý gól mohol streliť i proti Dubnici. Ani remíza mu neubrala z tradičnej dobrej nálady.

Kedy sa fanúšikovia dočkajú vášho prvého presného zásahu?

"Kedy? Bol by som rád, keby to bolo čo najskôr, ale ja nevynikám pri zakončovaní."

Možno, keby ste išli sami na brankára a ten by v poslenom momente utiekol z brány...

"Tak, asi tak. Bodaj by to bola pravda."

Ale už sa pomaličky blížite ku gólu. V Petržalke ste síce ani na dvakrát nepremenili svoj sámostatný únik, no proti Dubnici ste už aspoň rozvlnili sieť...

"To áno, ale bočnú. Sieť sa síce zatrepotala, ale nič nám to nebolo platné. Bola to dobrá šanca. Loptu som chcel trafiť k bližšej žrdi, lebo brankár sa už hádzal do kríža, no opäť išla lopta tesne vedľa. Zo mňa asi strelec nebude."

Na úvodný gól ste odcentrovali na slepo, alebo ste presne vedeli, komu prihrávate?

"Nevedel som presne, kto tam stál, len podľa dresu som si všimol, že je niekto pri zadnej žrdi. Nevedel som, že je tam Ľubo Mati. Som rád, že som ho tam našiel, a že loptu trafil presne."

Ani tento gól však neznamenal víťazstvo. Preto sme sa pýtali, či ste vedeli, komu prihrávate. Viete, komu musíte nabudúce prihrať, keď sa chcete tešiť z víťazstva?

"Všetkým, okrem Matimu. To sme si presne povedali po zápase. Mne to v prvom momente nenapadlo, až, keď mi to povedal po stretnutí, že v ktorom zápase strelil gól, len sme remizovali. No toto, keď som sa dopočul, tak..."

Čím to je, že tento gólový center bol jedným z mála, ktorý mal ´oči´. Čím to je, že počas zápasu máte dosť možností na zahrávanie štandardných situácií - rohy, priame kopy, no centre sú niekedy žalostné. Buď sú pretiahnuté, prízemné alebo nepresné.

"Je to pravda. Hlavne v tomto zápase to bolo okaté. Zdá sa mi, že na nás doľahla únava. V Petržalke i v Púchove sme hrali na blate, navyše k tomu cestovanie. Ak všetci kazia prihrávky, čo v tomto zápase bolo vidieť, tak si myslím, že v tomto smere prišla kríza. Aj teraz bol terén dosť mäkký viazla nám kombinácia, veľa ľahkých prihrávok sme pokazili. Proti Dubnici sme ozaj mohli zo štandardiek veľa vyťažiť, no nikoho sme v šetsnástke nenachádzali. Po prestávke sme veľa kazili. Neviem, či sme si vôbec nejakú vyloženú príležitosť vypracovali. Možno dve, ale neboli stopercentné."

Už v I. polčase ste však mohli rozhodnúť o víťazstve.

"Veď práve, šancí na druhý gól sme mali dosť. Keby sme ho strelili, bola by to pohoda. To je však naša smola, najmä doma. Vedieme len o gól a potom stále inkasujeme taký gól, že súper vystrelí raz na bránu a je z toho gól. Ako sme mohli vidieť i teraz. Videl som, ako Dubničan zakopol o trávu, loptu tak trafil zle, že išla presne k žrdi. To je neuveriteľné."

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.