Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Huk chce odnaučiť otca fajčiť prvým ligovým gólom

Stávka. Tomáš Huk (vľavo) túži po ligovom góle, kvôli otcovi. (Autor: Judita Čermáková)
Sportnet|Publikované 6. okt 2014 o 22:00

Obranca MFK Tomáš Huk ľutoval, že Košice prišli v závere po vyrovnaní Žiliny o výhru.

KOŠICE. Košičania mali silnú Žilinu na lopate, ale prišiel vyrovnávajúci gól Williama, a Čermeľčania museli trošku ubrať z decibelov prvotného nadšenia.

Ale aj tak, remíza 1:1 s jedným z kandidátov na titul vôbec nie je na zahodenie.

Košičania sú však zrejme maximalisti, a to je veľmi správna športová vlastnosť.

„Keby mi niekto pred zápasom povedal, že sa súboj so Žilinou skončí remízou, tak by som to zobral, ale teraz, keď sme dostali taký nešťastný gól v posledných sekundách, sa to berie ťažko,“ skonštatoval jeden z mladíkov v zostave MFK Košice, obranca Tomáš Huk.

Remíza sa mu celkom nezdala, lebo... „Lebo sme vydali zo seba všetko. Bohužiaľ, tá posledná situácia, tá mrzí najviac. Lopta sa k Williamovi šťastne odrazila, a na naše nešťastie to trafil. Podľa mňa sme dnes dva body stratili.“

Po vynaloženej drine, lebo fyzicky to bol veľmi náročný zápas, keďže obe mužstvá odmietali až do konca znížiť obrátky, mrzí jeden bod dvojnásobne.

„Bolo to náročné aj z toho hľadiska, že v držaní lopty sme neboli vždy dominantní, a bez lopty sa hrá ťažšie, viac sme museli behať, museli sme sa snažiť ich dostupovať. Ale aj my sme snažili tvoriť hru, mať častejšie loptu na kopačkách ako náš súper. Žilina je na tom lepšie ako my, ale myslím si, že sme podali celkom slušný výkon, poctivo sme to odmakali. Každý, kto bol na ihrisku môže povedať, že vydal zo seba všetko, ale žiaľ... Tie dva body mrzia.“

Tlačí sa dopredu

Bývalý mládežnícky reprezentant Tomáš Huk poctivo bojuje o miesto v základnej zostave MFK Košice, a čoraz viac sa teší dôvere trénera Radoslava Látala.

Výkony sú kvalitné, len tá čerešnička na torte, nejaký gólik, ktorým by sa výraznejšie zapísal do fortunaligových štatistík, mu zatiaľ chýba.

Proti Žiline mu chýbalo máličko, jeho peknú strelu z hranice šestnástky stihol brankár Volešák vytlačiť na ľavú žrď.

„Lopta ku mne prišla trošku so šťastím, pustil som si ju a z jednej som vystrelil. Bola to taká obstreľovačka, a brankár to vyrazil do tyčky. Škoda, lebo mal zakrytý výhľad. Ale spravil to výborne, lebo Volešák je skvelý brankár.“

Gesto, keď sa Tomáš Huk chytil za hlavu, bolo veľavravné. Nesmierne totiž túži po prvom ligovom góle.

„Ešte som ho v najvyššej súťaži nedal, iba za béčko. V posledných troch zápasoch som si hovoril, že to už musí prísť. Nie som síce strelec, ale šance mám, a strašne chcem dať gól, pretože mám uzavretú stávku so svojím otcom, že ak strelím prvý gól v prvej lige, tak prestane fajčiť. Takže aj preto sa tlačím dopredu a z každej šance sa snažím vystreliť a dať gól, aby pánbožko doprial môjmu otcovi zdravie, aby prestal fajčiť.“

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.