Piatok, 22. január, 2021Meniny má Zora

Hučka bol vždy futbalovým vzorom

Mali ho radi. Nie náhodou. Jozef Hučka bol vzorom, akých futbal potreboval. (Autor: archív)
Sportnet|Publikované 16. júl 2012 o 22:00

Rok 1986 bol pre košický Čermeľ mimoriadne smutný. Lokomotíva v júni vypadla z I. ligy a 23. októbra ju vo veku 64 rokov navždy opustil dlhoročný vedúci mužstva, obľúbený Jozef Hučka.

Rok 1986 bol pre košický Čermeľ mimoriadne smutný. Lokomotíva v júni vypadla z I. ligy a 23. októbra ju vo veku 64 rokov navždy opustil dlhoročný vedúci mužstva, obľúbený Jozef Hučka, ktorý pre futbal nechal srdce ako hráč, tak aj funkcionár.

KOŠICE. Rodák z metropoly východu bol z bratského štvorlístka najstarším, ale aj najlepším futbalistom. Ako mladý začínal v robotníckom klube Törekvés, ktorý v štyridsiatych rokoch, keď mesto pričlenili k Maďarsku, pohltil KVSC, inými slovami železničiarsky klub, ale po vojne sa ocitol v Jednote.

Historické postupy

Z príchodu do tohto klubu mal o to väčšiu radosť, že sa dostal medzi futbalistov, ktorí vybojovali Košiciam historický postup do I. čs. ligy. Ako nováčikovia si počínali na vrcholnej scéne mimoriadne úspešne, lebo bez problémov sa udržali medzi elitou, navyše v rámci tejto súťaže si vybojovali miestenku pre hru o titul majstra Slovenska. Ba dosiahli ešte viac, keď v dvojkolovom súboji s ŠK Bratislava vyhrali doma 2:1 a 3:2 aj v meste na Dunaji, čo naozaj čakal málokto. Hráčom po návrate domov odovzdali na košickej radnici ako dar hodinky, čo po vojne bolo tiež pekné ocenenie.

Osem rokov v I. lige

Najvyššiu súťaž pomohol Jednote vybojovať v roku 1945. Potom v jej drese a neskôr v premenovanom Dyname, ale aj v Dyname ČSD, ktoré vzniklo po zlúčení Dynama s klubom ŠK Železničiari Sparta, odohral dovedna osem ligových ročníkov, takže poznal futbal po všetkých stránkach, lebo takmer zažil zisk čs. titulu, ale aj pád do priepasti. Tým vlastne medzi elitou skončil až dovtedy, kým Lokomotíva nepostúpila do najvyššej súťaže. Futbal však nezradil, lebo bol nejaký čas funkcionár, medzi iným aj tajomník oddielu a vedúci ligového mužstva. Mal teda dostatok vedomostí na to, aby pracoval fundovane a mohol do problémov vážne prehovoriť. A mohol si to dovoliť o to viac, že sám na ihrisku nelenil, ale opúšťal ho pravidelne vari v najviac prepotenom drese. Jednoducho – aj keď nebol reprezentant, po všetkých stránkach podával reprezentačné výkony. A tak, keď v dobrom hovoril o umení Kozáka, Módera, Biroša a ďalších, priaznivá kritika Joži báčiho mohla všetkých dvojnásobne tešiť.

Ostalo ich už málo

Z jeho ligových spoluhráčov žije len niekoľko futbalistov, z ktorých možno spomenúť vari už len Iľka, Polgára, Gajdoša, Šemčišáka a „Kuliho“ Leška, čiže jedna veľká hráčska generácia postupne a nenápadne po jednom vypadla. Zostali však na ňu spomienky hlavne preto, že čosi vedeli a hlavne futbal neoklamali, lebo mu odovzdali všetko, takže divákov nesklamali. Jozef Hučka nebol výnimkou, keby ešte bol medzi nami, v sobotu 14. júla by sa bol dožil 90 rokov.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.