Sobota, 12. júna, 2021Meniny má Zlatko

Hry v Paríži boli iba prílepkom k Svetovej výstave

Sportnet|8. apr 2004 o 00:00

Paríž sa chystal v roku 1900 vkročiť do storočia objavov, techniky, vynálezov ako sa patrí. Pozýval na veľkolepú Svetovú výstavu. Eiffelovka už jedenásť rokov dominovala európskej metropole číslo jeden. V módnych kinematografoch francúzskych vynálezcov .

Paríž sa chystal v roku 1900 vkročiť do storočia objavov, techniky, vynálezov ako sa patrí. Pozýval na veľkolepú Svetovú výstavu. Eiffelovka už jedenásť rokov dominovala európskej metropole číslo jeden. V módnych kinematografoch francúzskych vynálezcov tohto zázraku bratov Lumierovcov premietali prvé filmy. Po Champs Elysée poskakovali prvé peugeoty. Paráda. A čo všetko predvedie celý veľký svet? Horel nedočkavosťou Parížan.

Zakladateľ olympijských hier barón Pierre de Coubertin chcel využiť veľkú šancu a k tomuto kolosálnemu divadlu mienil pridať dôstojnú oslavu športu. Ťažko sa prerátal. Riaditeľ výstavy Alfred Picard síce šľachticovi prisľúbil podporu, ale ten zdesený zistil, že medzi "preteky v športoch a telesných cvičeniach" zaradili trojnohý beh, chytanie rýb a veslovanie vpísali medzi záchranárske činnosti na Seine.

Coubertin zrazu nechcel mať s usporiadateľmi Svetovej výstavy nič spoločné. Tí pre zmenu zasa nič so športom v olympijskom ponímaní. V zmätkoch sa športové organizácie celého sveta obracali priamo na baróna, ktorý im v romantickej naivite odkazoval: "Príďte."

Hry II. olympiády sa napokon konali ako veľmi lacný prívesok Svetovej výstavy. Z množstva rôznych podujatí, ktoré sa približne podobali na šport, napokon Medzinárodný olympijský výbor uznal 87 súťaží v 24 odvetviach. Dĺžka hier bola neskutočná, oficiálne od 14. mája do 28. októbra. Akým-takým gestorom súťaží bol parížsky Racing Club bez vyhovujúcejších športovísk roztrúsených po celom meste.

Bežalo sa napríklad na nie príliš rovnej lúke v Boulogneskom lesíku. Atletické dráhy vytýčili zatlčenými kolmi, na ktoré priviazali špagáty. Diaľkari si sami upravovali doskočisko. Potom nevedeli, ako sa bude súťažiť. Zaratúvali sa i skoky z kvalifikácie. Američan Prinstein skončil druhý, hoci vo finále vôbec neštartoval. Priam bizarnou disciplínou bolo plávanie cez prekážky. Na dvestometrovej trati sa musel pretekár vyšplhať na stĺp, jeden zakotvený čln preliezť, druhý podplávať.

Víťazi nedostávali medaily, ale "výpredajový" tovar zo Svetovej výstavy. Trebárs dáždniky, príbory, aktovky. V niektorých prípadoch dokonca i peniaze. Niet divu, že sa Coubertin od olympiády po celý život dištancoval.

Napriek všetkému mala olympiáda svoje prvenstvá. Američan Ray C. Ewry vyhral tri atletické disciplíny, všetko skoky z miesta (na ďalších dvoch olympiádach pridal päť prvenstiev). Druhý diskár v poradí (neskorší svetový rekordér) Čech Janda-Suk predviedol priekopnícku otočku. V Paríži štartovali i ženy. V tenise vyhrala Britka Cooperová, v golfe Američanka Abbotová.

Rodák zo Slovenska v uhorskom drese Zoltán J. Halmaj (osada Dúbrava pri Vysokej na Morave) bol dvakrát druhý (200 m v. sp., 4000 m v. sp.) a raz tretí (1000 m v. sp.). Jeho veľké chvíle prišli o štyri roky. Na OH v St. Louis vyhral dve disciplíny.

HRY II. OLYMPIÁDY - PARÍŽ 1900

Dátum konania: 14. 5. - 28. 10.

Počet účastníkov: asi 1520/muži asi 1500, ženy 21

Krajiny: 23

Športy: 24

Počet disciplín: 166

PORADIE KRAJÍN PODĽA UMIESTNENIA

  1. 2. 3.
Francúzsko 29 41 32
USA 20 14 9
Veľká Británia 17 18 10

NAJÚSPEŠNEJŠÍ ŠPORTOVCI

Alvin Kraenzlein (USA) atletika 4
Konrad Stäheli (Švajč.) streľba 3 1
Ray Ewry (USA) atletika 3

(Pre presnosť neuvádzame zaužívané medailové hodnotenie, lebo v Paríži sa žiadne neudeľovali. Predtým v Aténach dekorovali striebrom víťaza, bronzom druhého v poradí.)


Súvisiace články