Utorok, 19. január, 2021Meniny má Drahomíra, Mário

Hostina aj kar

Sportnet|Publikované 26. feb 2010 o 23:00

Predvčerom bola na Slovensku fantastická eufória, rovnako aj včera. Možno dnes a zajtra bude ešte intenzívnejšia. Bez ohľadu na to, ako dopadneme na olympiáde, máme zase hokejovú hostinu. Po rokoch pôstu dobre padne. Naposledy sme ju užili pred ôsmimi rok

mi. Lenže po zlatom svetovom šampionáte prišiel bruchabôľ. A obávame sa, že takisto to bude aj tentoraz.

Darmo sa budú papaláši predháňať v chválospevoch a pred mikrofónmi sa spokojne ceriť, hokej ako taký bude umierať tak ako dosiaľ. Je vlastne v agónii a iba výnimoční špecialisti pacienta držia ako-tak pri živote. Na prístrojoch. Pesimistické a nevhodné slová vo chvíľach, keď sme aktérmi ďalšieho historického úspechu? Nie, len pohľad do jamy, ktorá sa škerí s plnou silou svojej prázdnoty a úbohosti. Sme totiž majstri na obchádzanie boľačiek, vždy sa nechávame opiť rožkom, hoci teraz sme si naň vystáli sakramentsky dlhý rad.

Po prvenstve na MS vo Švédsku tréner Ján Filc neopojený iba ošiaľom radosti konštatoval, že titul predbehol pravý stav slovenského hokeja a bude trvať ešte dlho, kým si vyrovnáme krok so zlatom. Narážal na to, že ako trpaslík s veľmocami sa pasujeme skôr srdcom a s pár ojedinelými talentmi, než masou adeptov tohto športu. Pridupľoval to pred pár dňami aj Peter Bondra, keď na margo výberu, ktorému vyčítali prestarnutosť, fľochol protiotázku? A koho treba zobrať, keď mladí sú pozadu za partiou, ktorá odchádza z vrcholnej reprezentačnej scény. Na ZOH pochováme generáciu okolo Pálffyho, Stümpela, Demitru, Šatana (ako povedal Marián Hossa, niektorých starších už aj odpisovali, ale tí sa vzopreli). Tí to už predznačili dávno, že je to ich rozlúčka s takýmto garde hokejovej elity. Keď už kar, tak nech je veselý, povedali si naši. Lenže čo bude o týždeň, mesiac, rok - to je dôvod na trpkú pachuť šampanského, ktoré - verme - bude striekať tak či tak. Aj Švédom odchádza zvučná partia zgrupovaná okolo Forsberga, lenže oni sa nemusia obávať, že zásoby nadaných nedoplnia. My len dlhší čas melieme naprázdno a nič poriadne pre pozdvihnutie tohto športu nerobíme.

Filc to pomenoval jasne už pred dvoma rokmi, keď po sklamaní na MS v Kanade riekol, že nás čaká veľa práce, aby sme sa priblížili znovu k najvyšším métam. Vyzval všetkých, aby si sňali ružové okuliare, inak naozaj budeme na MS bojovať i o záchranu. Skúsený kouč zadrapol i do iných inštitúcií netýkajúcich sa priamo hokeja, aby konečne presadzovali šport ako niečo, čo je súčasť našej kvality žitia (pozor - Vancouver nedokazuje nápravu). Pravda je taká, že zlatú vlnu z Göteborgu sme premrhali. Niežeby sme udržali aspoň vtedajší stav, ale sme hokej ešte viac zdecimovali. Napriek sľubom a sladkým rečičkám, z ktorých je i odstupom času až zle. Táto nevoľnosť je nachystaná na pokračovanie. Tu nejde o to, aby sa šéf SOV triasol - hoci so zveličením - odkiaľ zohnať toľké peniaze na odmeny, ale o systematické injekcie na záchranu puku. Aby sme mali masy a z nich nových gáboríkovcov. Lebo pôrodnice možno žiaduce talenty registrujú, ale ďalšie okolnosti ich nadobro udupú. Hoci český iDnes.cz tvrdí, že - "nad Tatrou sa blýska na lepšie časy" - nie je to tak. Viacerí naši riekli, že proti Švédom to bol jeden z najlepších zápasov v ich kariére. Oni postup vybojovali, teraz sú na ťahu ostatní. Tí, čo síce nemajú dres, ale rovnako intenzívne držia osud slovenského hokeja tiež v rukách.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.