Sobota, 6. marec, 2021Meniny má Radoslav, Radoslava

Hokejista Petr Nedvěd nič neľutuje

Sportnet|Publikované 1. feb 2002 o 07:08

„Samozrejme, že by som si na olympiáde rád zahral, je to predsa len výnimočná, povznášajúca atmosféra. Ale asi viete, ako sa môj hokejový život vyvinul. Lenže ja som nikdy žiadny svoj krok neoľutoval, aj keď niektoré boli dosť tvrdohlavé. Ctil som zásadu,


FOTO - ARCHÍV



že sa treba pozerať neustále dopredu.“

Petr Nedvěd (na archívnej snímke) bezprostredne po stredajšej zahanbujúcej prehre 3:6 s rivalmi z Islanders v NHL predviedol v kabíne New York Rangers dokonalú ukážku hádzania minulosti za hlavu. „Absolútne pohnojený zápas. Nie sme vo forme, ale to nikoho nezaujíma, musíme sa do nej vrátiť,“ chlipol si z pohára Spritu na rozlúčku s nevydareným večerom v Madison Square Garden urastený 31-ročný center, ktorému slúži ku cti, že si v mastenici neodsedel ani jedinú z 237 trestných minút.

Hoci v českom výbere trénera Josefa Augustu bude v Salt Lake City korčuľovať jeho krídelník z Rangers Radek Dvořák, s ktorým vytvoril v NHL obávanú „českú spojku“ alebo „Czechmates“ (okrem českí kamaráti aj prenesene šach - mat pre súpera), rodák z Liberca „Ned“ sa cez olympijskú prestávku bude venovať obľúbenému tenisu.

Zlato na hokejke

„Puk mi na chvíľu uviazol v nahrnutom snehu a potom mi skĺzol z hokejky. Vtedy som zaklial, ale nič neľutujem. Tak to chcel osud.“ Keby chcel osud inak, Petr Nedvěd by bol prvým zlatým hokejovým olympionikom s českým rodným listom v histórii. Stalo sa mu to na ZOH 1994 v Lillehammeri, keď vo finále so Švédmi po remízovom predĺžení korčuľoval v penaltovom rozstrele na brankára Sala. Z nasledujúceho nájazdu vtedy mladík Forsberg svojím pamätným drzým blafákom pozlátil švédske tri korunky. Strieborného Nedvěda dekorovali v drese Kanady.

Chlapec, čo usínal pod plagátom Wayna Gretzkého, piloval svoje konštruktívne kľučky v mládežníckych družstvách Litvínova, ktorý má unikátny patent na výrobu centrov svetovej triedy. Druhého januára 1989 sa v Kanade odpojil od zájazdu litvínovskej juniorky a stal sa posledným československým emigrantom. Aj bez znalosti angličtiny sa v tíme Seattlu stal najlepším hráčom celej juniorskej WHL a v júni 1990 ho draftoval Vancouver ako druhého v celkovom poradí za Owenom, pred Jágrom!

Hľadanie miesta a ceny

Po trojročnom trápení v priemernom Vancouvri sa dostal do sporu o výšku platu a počas vyjednávacej sezóny prijal - už ako držiteľ kanadského pasu - ponuku olympijského tímu javorových listov a reprezentoval ich v Lillehammeri.

Po olympiáde ho Vancouver vytrejdoval do Saint Louis, odkiaľ ho posunuli do New York Rangers. Naozajstnou hviezdou NHL sa však stal až v sezóne 1995/96 v drese „českého“ Pittsburghu. Po boku fenomenálneho Maria Lemieuxa sa Nedvědova produktivita zastavila na prahu hranice snov - získal 99 bodov. S nárastom formy stúpali i jeho finančné požiadavky, čo Penguins nechceli akceptovať. Tvrdohlavý Nedvěd si radšej zahral v Sparte českú Extraligu spolu s mladším bratom Jaroslavom, ale po otvorení sezóny v NHL mu to už regule neumožňovali, a tak sa miliónový hráč NHL potuloval na druholigových ľadoch v Liberci a Novom Jičíne. „Možno to niekto chápe ako pahltnosť, ale vždy si spomeniem na slová Jardu Jágra, že majitelia klubov sami určujú špirálu platov, lebo tá len kopíruje ich rastúce zisky.“

Vyslobodenie prišlo so zmenou agenta. Petr sa stal klientom renomovaného Mika Barnetta, ktorý ho z Penguins vytrejdoval znovu do Rangers. Stihol tam ešte poslednú sezónu Wayna Gretzkého, s ktorým si vzájomne vypracovali niekoľko povestných gólov do prázdnej bránky.

„S Gretzkým sme stále priateľmi. Wayne má na starosti nomináciu Kanady, ale vonkoncom som nečakal, že ma tam bude tlačiť protekčne. Je to profesionál a ja tiež. I v tom, že na miesto v takom hviezdami nabitom tíme, aký má Kanada, sa necítim. Veď vidíte, že aj v Rangers sa trápime. Ale ja naozaj nič neľutujem.“

Súvisiace články