„Bude to veľké ako Zdeno,“ vyhlásil bývalý český hokejista Robert Reichel.
Zdeno Chára sa v piatok v Trenčíne rozlúči s hokejovou kariérou, absolvuje posledné striedanie (18.00, vysiela Joj Šport).
Slovenská hokejová legenda prilákala do rodného mesta hviezdy NHL, členov Hokejovej siene slávy, kompletnú obranu Bostonu Bruins z víťazného finále Stanleyho pohára 2011, viacerých elitných Slovákov a Čechov, slovinskú hviezdu aj futbalového brankára.
Zee’s Final Shift bude symbolickou bodkou. Chára odohral v NHL 24 sezón a 1680 zápasov, čo je dodnes rekord medzi obrancami.
Ako kapitán priviedol Boston k Stanleyho poháru, získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL, so Slovenskom dvakrát vybojoval striebro na majstrovstvách sveta a trikrát sa predstavil na zimných olympijských hrách.
V priebehu roka ho uviedli do troch siení slávy, vrátane tej najprestížnejšej v Toronte, a v januári 2026 Boston slávnostne vyradil jeho číslo 33 pod strechu arény TD Garden.
Sportnet prináša profil jedného z najvýraznejších slovenských hokejistov histórie prostredníctvom abecedníka – od jeho neľahkých začiatkov, cez cestu do NHL a najväčšie úspechy, až po život po skončení kariéry.
A ako AHL
Prvé roky Zdena Cháru v zámorí neboli o sláve NHL. Hoci sa po roku v kanadskej juniorke dokázal prepracovať do zostavy New Yorku Islanders, väčšinu premiérovej sezóny (1997/98) strávil na farme v dnes už neexistujúcom tíme Kentucky Thoroughblades.
Fyzické parametre ho vo veľmi tvrdej súťaži predurčovali na fyzické súboje a často bol terčom bitkárov. V 48 zápasoch nazbieral 13 bodov, no až 125 trestných minút.
Práve v AHL si začal získavať rešpekt medzi americkými a kanadskými hokejistami. V AHL krátko pôsobil aj o rok neskôr v tíme Lowell Lock Monsters.
„Vedel som, že budú od neho chcieť, aby bol bitkár. Prízvukoval som mu, že najskôr musí z neho vyrásť skvelý hráč, až potom môže byť bitkár: Ak sa chce biť, pošlem ho na diskotéku na Kopanice," spomínal jeho dnes už zosnulý otec Zdeněk.
B ako Boston
Odohrať tisíc zápasov v NHL je úspech. Odohrať ich v jednom tíme ako kapitán je unikát, ktorý sa Chárovi podaril.
Do Bostonu prišiel ako voľný hráč v lete 2006 a prakticky okamžite dostal na dres kapitánske céčko. Nasledujúcich 14 sezón sa stalo najúspešnejším obdobím jeho kariéry.
Za Bruins odohral 1023 zápasov základnej časti, získal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu NHL a trikrát postúpil do finále Stanleyho pohára. V roku 2011 ho ako prvý Slovák zdvihol nad hlavu v pozícii kapitána.
Jeho význam pre Boston však ďaleko presahoval góly, body či trofeje. Spoločne s Patriceom Bergeronom patril k hráčom, ktorí zmenili fungovanie mužstva a nastavili kultúru založenú na tvrdej práci, disciplíne, profesionalite, zodpovednosti a rešpekte.
„Vytvoril nový štandard toho, čo znamenalo byť hráčom Boston Bruins,“ povedal o svojom niekdajšom kapitánovi Andrew Ference.
Chárov prístup ovplyvnil jednu generáciu hráčov Bostonu.
Rovnako pevný vzťah si Chára vytvoril aj k samotnému mestu, ktorý sa postupne stal domovom jeho rodiny.
„Som len obyčajný človek. Tak som tu aj fungoval. Prechádzal som sa, chodil som na bicykli, stretával som ľudí,“ hovoril.
„Boston nie je len miesto, kde hrám hokej. Je to môj domov."
VIDEO: Zdeno Chára so Stanleyho pohárom
V roku 2020 mu vtedajší starosta Bostonu Marty Walsh odovzdal symbolickú tabuľu s názvom Chara Street a na Loganovom medzinárodnom letisku mu venovali bránu C33.
Priestor v klubových farbách zdobia fotografie z Chárovej kariéry, jeho dres či pôvodné sedadlá zo starej Boston Garden. Cestujúci sa tam môžu dokonca porovnať so siluetou 206 centimetrov vysokého obrancu.
20. septembra 2022 podpísal s Bruins symbolický jednodňový kontrakt, aby mohol oficiálne ukončiť kariéru ako člen tímu.
Bol to akt hlbokej úcty medzi klubom a hráčom. Na tlačovej konferencii sedel so slzami v očiach, obklopený rodinou s dresom Bruins na sebe. „Moje srdce nikdy neodišlo z Bostonu,“ priznal.
V meste žije aj po kariére a väzby naň ešte posilnil. Trikrát absolvoval slávny Bostonský maratón a od sezóny 2025/26 sa vrátil aj do klubu, kde pôsobí v hokejových operáciách ako poradca a mentor.
C ako Cougars
Kanadský tím Prince George Cougars bol pre Zdena Cháru prvým zámorským angažmánom a zároveň miestom, kde si začal zvykať na úplne nový svet. Na angličtinu, severoamerický štýl hokeja aj život ďaleko od rodiny.
Keď v roku 1996 vystúpil z lietadla na letisku v Prince George, tréner Stan Butler zostal pri pohľade na viac ako dvojmetrového mladíka zaskočený. Neskôr spomínal, že bol vyšší než väčšina basketbalistov, ktorých dovtedy videl.
Problémom bola aj výstroj. Cougars nemali dres, ktorý by mu sedel, a tak museli zošiť časti dvoch dohromady. Príliš krátka bola aj jeho hokejka, siahala mu približne po pupok, preto ju museli predlžovať.
Chára býval u náhradnej rodiny Irva a Barb Mannovcov a aj tam sa jeho rozmery rýchlo prejavili. Počas prvého týždňa pripravili na večeru celé kura. Chára si myslel, že je určené iba pre neho, a zjedol ho celé.
Tréner Butler neskôr s úsmevom spomínal, že klub potom hostiteľskej rodine po zvyšok sezóny platil dvojnásobok, pretože slovenský obranca zjedol toľko jedla.
Jednoduché neboli ani nekonečné autobusové presuny vo WHL. Ako nováčik sedával Chára vpredu za trénerom, no ani tam nemal na svoje dlhé nohy dostatok miesta.
Na ľade bol v tom čase najmä obrovským, fyzicky výrazným obrancom. Korčuľovanie aj práca s hokejkou však stále potrebovali veľa tréningu. „Bol atletický, ale surový. Bolo vidieť potenciál, no čakalo ho veľa práce,“ spomínal Butler.
V Prince George zažil vydarenú sezónu, v ktorej získal 22 bodov v 49 zápasoch. V play-off svojmu tímu pomohol k postupu do konferenčného finále. O niekoľko mesiacov neskôr už klopal na dvere NHL.
Č ako číslo 33
V NHL začínal Chára s číslom 53, také mu v Islanders jednoducho pridelili. Po roku však na návrh kustóda dostal trojku, ktorá sa mu páčila a ponechal si ju aj v Ottawe.
Po príchode do Bostonu však zistil, že číslo 3 je vyradené na počesť obrancu Lionela Hitchmana.
„Tak som si povedal: Dobre, prečo ju teda nezdvojiť? A odvtedy nosím 33,“ spomínal Chára.
Tak vznikla ikonická 33-ka, ktorú pred ním v Bostone preslávil aj basketbalista miestnych Celtics Larry Bird.
Číslo sa stalo synonymom Cháru. V januári 2026 ho Boston vyradil a v TD Garden si ho už žiadny ďalší hráč Bruins neoblečie.
D ako draft
Do roku 1996, keď mal Chára vek spôsobilý na draft do NHL, sa neobjavoval v žiadnych rebríčkoch mladých hokejistov. Vďaka skautovi Karelovi Pavlíkovi sa o neho zaujímal klub New York Islanders. Spolu so švédskym kolegom o Zdenovi nakrútili videokazetu, ako strieľa puky, zašli s ním aj do posilňovne.
Na preddraftových testoch sa však snažil zaujať za každú cenu. Pri meraní Vo2max (ukazovateľ výkonnosti športovca) pre New York Islanders bežal na páse dovtedy, kým z neho nespadol.
O niekoľko minút ho požiadali, aby urobil podobný test výkonnosti (wingate - maximálne intenzívny 30‑sekundový šprint) na bicykli, aj skauti Washingtonu.
Aj ďalšie organizácie od neho chceli, aby robil test výkonnosti, no asistentka, ktorá ho sprevádzala, to odmietla. „Bol to masaker," spomínal Chára.
Na drafte si ho nakoniec vybral New York Islanders v treťom kole z celkového 56. miesta.
Keď zaznelo jeho meno, rýchlo sa upravil, pretože v tom čase jedol hot-dog. Bol totiž veľmi hladný.
E ako Európa
Prvú veľkú šancu mimo Slovenska dostal Zdeno Chára vďaka agentovi Jaromírovi Henyšovi, ktorý mu vybavil skúšku v Sparte Praha. Ani on však pri prvom pohľade na vysokého tínedžera nebol presvedčený.
„Keď som ho zbadal prvý raz, pochytila ma neistota. Tento chlapec hrá hokej? Veď vyzerá ako basketbalista,“ spomínal Henyš.
Podobné poznámky si Chára vypočul aj v Prahe. „Basketbalisti hrajú na Letnej,“ uťahovali si z neho. Po prvom tréningu však už dôvod na posmech nemali.
Do Európy sa neskôr vrátil ešte dvakrát, tentoraz už ako etablovaná hviezda NHL. Počas výluky v sezóne 2004/05 hrával za švédsky Färjestad BK a pri ďalšom lockoute v ročníku 2012/13 obliekal dres Lev Praha v KHL.
Európu reprezentoval aj na Svetovom pohári 2016. Ako asistent kapitána bol súčasťou výberu zloženého z hráčov viacerých európskych krajín, ktorý senzačne postúpil až do finále, kde neskôr podľahol Kanade.
F ako finále
Počas kariéry sa Zdeno Chára viackrát dostal až do zápasov o najväčšie trofeje.
Prvé veľké finále zažil na majstrovstvách sveta 2000 v Petrohrade, kde Slovensko získalo historicky prvú seniorskú medailu.
O dvanásť rokov neskôr priviedol reprezentáciu ako kapitán do finále MS v Helsinkách. Po zisku striebra si obliekol dres Pavla Demitru s číslom 38 a medailu venoval zosnulému kamarátovi.
S Bostonom si zahral finále Stanleyho pohára trikrát – v rokoch 2011, 2013 a 2019. Prvý pokus premenil na titul, ďalšie dve série Bruins prehrali.
Práve finále v roku 2019 prinieslo jeden z najvýraznejších obrazov Chárovej kariéry. Po zásahu pukom v 4. zápase finále utrpel zlomeninu čeľuste, no napriek tomu v ďalšom stretnutí nastúpil.
„Nemohol hovoriť, komunikoval len gestami a písaním na papierik, ale jeho prítomnosť v šatni nám dodala neskutočnú silu,“ spomínal brankár Tuukka Rask.
G ako gól
Prvý a posledný gól Zdena Cháru v NHL delilo viac ako 23 rokov. Na premiérový zásah čakal do januára 1999, keď skóroval ešte ako mladý obranca New York Islanders.
Symbolicky aj svoj posledný gól strelil v drese Islanders. V apríli 2022 sa presadil v poslednej minúte svojho posledného zápasu v NHL proti Tampe Bay.
VIDEO: Prvý gól Zdena Cháru v NHL
Oba góly pritom padli spôsobom, ktorý ho počas kariéry charakterizoval – tvrdou strelou od modrej čiary.
V NHL strelil vrátane play-off celkovo 227 gólov. Ďalších deväť pridal v drese slovenskej reprezentácie.
H ako hetrik
Chára v januári 2011 v zápase proti Caroline Hurricanes ukázal, že jeho strela nie je len tvrdá, ale aj presná.
Tri góly v jednom zápase sú aj teraz pre obrancu raritou, pre 206 centimetrového obra to bol však dôkaz jeho všestrannosti.
„Otec mi vždy hovoril, že obranca musí vedieť aj útočiť. Som rád, že som mu tento sľub splnil,“ usmieval sa po zápase, zatiaľ čo na ľad dopadali stovky šiltoviek.
Bol to jediný hetrik jeho kariéry a prišiel v ideálnom čase, počas sezóny, ktorá skončila absolútnym triumfom.
Stal sa iba štvrtým obrancom Bostonu, ktorý v jednom zápase strelil tri góly.
I ako Ironman
Novú výzvu po kariére našiel vo vytrvalostnom športe, konkrétne v triatlone a sérii Ironman.
„Chcel som sám seba otestovať a dostať sa opäť do nepohodlia. Ja už nedokážem robiť malé veci. Potrebujem v tom byť desať hodín, úplne sa vyžmýkať a fyzicky zničiť,“ vysvetľoval.
Klasický Ironman pozostáva z 3,8 kilometra plávania, 180 kilometrov na bicykli a maratónu. Chára začal na polovičnej vzdialenosti v poľskej Gdyni v roku 2023.
O rok neskôr dokončil prvého celého Ironmana vo švédskom Kalmare za 10:40:48. Druhý absolvoval v roku 2025 v Marylande a čas zlepšil na 10:29:02.
„V určitých momentoch bolesť dokonca vyhľadávam, pretože viem, že ma posúva ďalej,“ povedal.
„Približne deň a pol neviem normálne chodiť. Minimálne týždeň až desať dní mi trvá, kým sa všetko vráti do normálu.“
Jeho ďalším veľkým cieľom zostáva Kona na Havaji, kde sa konajú majstrovstvá sveta Ironman.
J ako Jašin
Jeden z najdôležitejších momentov Chárovej kariéry prišiel v roku 2001. New York Islanders poslali do Ottawy Zdena Cháru, Billa Muckalta a voľbu v prvom kole draftu, z ktorej Senators neskôr získali Jasona Spezzu.
Opačným smerom putoval hviezdny útočník Alexej Jašin.
Práve v Ottawe sa z Cháru stal elitný obranca NHL. Za Senators odohral štyri sezóny a spolu 299 zápasov vrátane play-off.
Postupne výrazne zlepšil ofenzívu, stal sa stabilnou oporou tímu a v sezóne 2003/04 sa prvýkrát dostal medzi finalistov hlasovania o Norrisovu trofej.
Výmena, ktorá mala Islanders priniesť hotovú hviezdu, tak napokon výrazne pomohla naštartovať Chárovu cestu medzi najlepších obrancov ligy.
